Študenti: Pre zlú vládu predsa nezrušíme aj parlament.
Ako sa Študentská rada vysokých škôl díva na pripravovanú novelu zákona?
V rámci prípravy novely musíme identifikovať dve roviny. Prvá je samotný proces prípravy, ktorý sa nám nepáči. Novela nebola konzultovaná s akademickou obcou. Najmä pri takých veľkých zásahoch ako je autonómia vysokých škôl, čo je výdobytok roku 1989, je to veľmi citlivá téma.
Čo vám prekáža na zákone?
Čo sa týka obsahu, zákon má veľmi veľa zákutí. Keby sme sa mali rozhodovať, či prijať takýto zákon v predkladanej podobe, tak jednoznačne hovoríme: Neprijať. Zákon je vo viacerých oblastiach nekonzistentný a prináša veľmi veľa otázok. Na ne zatiaľ ani ministerstvo školstva nedokázalo odpovedať. Napríklad, prečo by voľba rektorov mala prejsť na správne rady vysokých škôl.
Školy signalizujú, že sú pripravené štrajkovať. Aj študenti?
Štrajk je skôr záležitosťou zamestnancov. Ale už množstvo študentov vyjadruje podporu vedeniu univerzít s tým, že tento návrh pokladajú za nesprávy a nesprávne predložený. Ale ako študent musím povedať: Poďme disktuovať ako skvalitniť vysoké školy. Identifikujme, čo je zlé, čo treba zmeniť, a potom sa s akademickou obcou, reprezentáciami škôl rozprávajme, aby sme prišli k nejakému riešeniu. Takto by sa mal zákon robiť, aby vychádzal z nejakých problémov. Tie však ešte neboli pomenované.
Čo vám chýba v zákone? Čo by malo školy skvalitniť?
Nevieme, čo ministerstvo myslelo zákonom, ešte nebola zverejnená dôvodová správa. Diskusie sa ešte len v podstate začínajú. Nie je zrejmý zámer ministerstva školstva.
Mohli by – aj podľa navrhovanej novely – študenti hovoriť do riadenia školy?
V poslednom zverejnenom znení by v správnej rade, ktorá vyberá rektora, malo byť osem členov. Štyroch z nich navrhuje a odvoláva minister školstva, štyroch akademický senát. V zákone sa píše, že nich časť volí aj študentská časť akademického senátu. Oproti súčasnému stavu je to oslabenie študentského zapojenia sa do riadenia školy. Momentálne majú študenti tretinu v akademickom senáte univerzity, takto by mali osminu v rámci správnej rady. Najväčšie obavy vzbudzujú politické nominácie do správnej rady. Nominanti ministra síce nemôžu sami nemôžu spraviť nič, ale môžu niektoré procesy blokovať. Preto navrhujeme, aby sa pridal ešte jeden člen do správnej rady. Napríklad za akademickú obec, aby to bolo vyvážené.
V utorok idete k ministrovi školstva. Čo mu poviete?
Budeme požadovať, aby boli vysvetlené niektoré naše výhrady a aby ministerstvo predložilo dôvody, ktoré ho viedli k takémuto návrhu. No a aby boli akceptované pripomienky akademickej obce. V návrhu novely sú aj kroky správnym smerom, ale sú tam aj tri rizikové veci. Už sme hovorili o správnej rade. Druhá vec je likvidácia fakultnej samosprávy. Mali by vzniknúť vedeckopedagogické rady, do ktorých dekan menuje dve tretiny ľudí, ktorí ho následne majú voliť. Treťou rizkovou oblasťou je možnosť ministerstva zasahovať do autonómie alebo samosprávy vysokých škôl bez súhlasu reprezentácií školy.
Klub dekanov aj rektorská konferencia upozornili, že môžu odísť kvalitní pedagógovia. Odídu aj študenti?
Študenti sa obávajú, čo môže prísť, aký môže mať takto pripravená novela na nich dosah. Zamestnanci vysielajú signál, že odídu. Preto je dôležité, aby ministerstvo spravilo krok späť, zvolalo okrúhle stoly a diskutovalo sa. Problémy sú, ale nemôžu sa riešiť za zatvorenými dverami. Rokujme, počúvajme sa – to je pointa požiadaviek študentov.