Vládu (nielen Matovičovu) môže položiť aj parlament

, 05.03.2021 12:16
Igor Matovič, Zuzana Čaputová
Marec 2020. Prezidentka Zuzana Čaputová poverila zostavením vlády Igora Matoviča. Autor: ,

Čo možno rozumieť pod rekonštrukciou vlády, ak ani samotná ústava tento pojem nepozná? Koľko členov vlády sa môže meniť, akým spôsobom a aké právomoci v tom celkom má prezidentka približuje ústavný právnik Vincent Bujňák z Univerzity Komenského.

Čo znamená rekonštrukcia vlády? Budeme o rekonštrukcii hovoriť, ak sa vymení napríklad len minister zdravotníctva?

Hoci ústava tento pojem žiadnym spôsobom nedefinuje, je to skôr novinársky pojem, môžeme pod tento termín zaradiť situáciu, keď dochádza ku zmene vo vláde. Ide o výraznú zmenu členov vlády, teda nie len jedného či dvoch.

Kto riadi tento proces a ako prebieha?

V situácii, keď sa diskutuje o zmene vlády, proces je nastavený nasledovne. Predseda vlády navrhuje hlave štátu odvolanie, rovnako ako navrhuje aj vymenovanie nového člena vlády. Ak sa hlava štátu s návrhom predsedu vlády stotožní, jedného ministra alebo aj viacerých členov vlády odvolá. Následne potom predseda vlády navrhuje na vymenovanie nových členov vlády.

Aké silné sú právomoci prezidentky? Môže návrhy premiéra odmietnuť?

Situácia sa môže skomplikovať, keďže tu máme rozhodnutie Ústavného súdu I.ÚS 39/93 ešte z 90. rokov, ktoré hovorí o tom, že hlava štátu sa týmito návrhmi predsedu vlády musí zaoberať, ale nemusí im vyhovieť. Môže sa stať, že predseda vlády navrhne odvolanie člena vlády, ale hlava štátu povie, že tohto člena vlády neodvolá. Národná rada mala síce v minulosti ambíciu toto rozhodnutie prekonať, ale spôsobom, ktorým sa o to pokúsila, sa jej to nepodarilo. Tým pádom musíme zotrvať pri výklade Ústavného súdu z deväťdesiatych rokov. Ak by sa hlava štátu za nejakého ministra postavila a návrhu predsedu vlády nevyhovela, neznamená to, že tento minister je neodvolateľný. Hlava štátu je povinná odvolať člena vlády, ktorému vyslovil parlament nedôveru.

Takto sa už nedá ďalej fungovať, povedal podpredseda vlády Richard Sulík o nefunkčných medziľudských a pracovných vzťahoch. Aký dôležitý je samotný predmet sporu, kvôli ktorému by mala byť rekonštrukcia vlády, a ako to môže poznačiť rozhodnutia prezidentky?

Bez ohľadu na predmet sporu, kľúčovou normou, z ktorej má hlava štátu vychádzať, je, že svojím rozhodovaním má zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Keď hlava štátu po svojich skúsenostiach s fungovaním ústavných orgánov zaujme stanovisko, že je potrebné urobiť nejaké rozhodnutie, tieto poznatky vie zužitkovať pri kreovaní vlády. Prezidentka sa teda môže snažiť túto svoju skúsenosť použiť pri vymenovávaní jednotlivých členov vlády.

Čo by sa stalo, ak by sa vládne strany dohodli, že vymenia aj predsedu vlády?

Keby predseda vlády podal demisiu, v takom prípade by bolo potrebné absolvovať celý ten proces, ako ho poznáme štandardne po parlamentných voľbách. Je tam akt vymenovania nového predsedu vlády hlavou štátu a následne aj ostatných členov vlády a takáto vláda by potom musela do 30 dní predstúpiť pred parlament s programovým vyhlásením a požiadať parlament o vyslovenie dôvery a schválenie jej programu. Takáto vláda potom môže štandardne vykonávať svoje funkcie a právomoci. Jedna možnosť je teda zmena na úrovni bežných členov vlády, ktorých hlava štátu odvoláva a vymenúva na návrh predsedu vlády. Ak by ale podal demisiu predseda vlády, viedlo by to k vymenovaniu novej vlády.

Môže byť novým predsedom vlády aj niekto mimo hnutia OĽaNO a mala by či musí rekonštrukcia odrážať výsledky vo voľbách?

Formálnou podmienkou je, že za predsedu vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do parlamentu. Voliteľný do parlamentu je občan s volebným právom, vekom 21 rokov a trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Ďalej platí, že hlava štátu sa musí pri vymenovaní držať povinnosti zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov. Ak preto rekonštrukcia odráža výsledky vo voľbách, je to logický krok. Vláda, ktorá nemá podporu v parlamente, totiž nemôže plnohodnotne vykonávať svoje úlohy. Ústava však nevylučuje ani vládu zloženú z nestranníkov.

Ak rokovania vládnych strán neprinesú dohodu, čo môžu strany SaS a Za ľudí urobiť a kde, aby si ju vynútili?

Samotní členovia vlády nemôžu rokovať a hlasovať o zmene členov vlády. Preto by ťažiskom bolo hlasovanie na pôde Národnej rady, keďže vláda je závislá od dôvery parlamentu. Ak by vláda alebo niektorý z jej členov túto dôveru nemal, poslanci môžu iniciovať hlasovanie o nedôvere členovi či vláde ako celku. Rovnako môže vláda požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery a toto hlasovanie spojí napríklad o súhlase s medzinárodnou zmluvou či s návrhom zákona, ako sa to stalo v roku 2011 pri Eurovale. Parlamentu na vyslovenie nedôvery vláde stačí 76 poslancov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

0 debata debata
Viac na túto tému: #vláda Igora Matoviča #koaličná kríza pre Sputnik