Facebook na Slovensku využíva viac ako 2,5 milióna užívateľov za mesiac. Na tento trend naskočili i politici, ktorí túto platformu väčšmi využívajú na svoj politický marketing a priamejšiu komunikáciu s voličmi. Dôsledkom je, že celospoločenská diskusia sa tak priamo či nepriamo presúva na túto platformu.
Dobrým a aktuálnym príkladom priameho presunu diskusie na Facebook je video premiéra Igora Matoviča zo 16. februára, v ktorom vyzýva ľudí, aby na jeho súkromnom profile diskutovali o tom, či má Slovensko kúpiť neregistrovanú vakcínu Sputnik V. „Som osobne presvedčený, že ak by sme dnes Sputnika na Slovensku k dispozícii mali, tak milióny ľudí by sa ním zaočkovať dali. Aký názor máte vy? Dajte vedieť. Rád si prečítam diskusiu a túto záhadu budeme musieť v najbližších dňoch rozseknúť.“
Rozprúdiť diskusiu sa pokúsil i Milan Krajniak, ktorý sa svojich fanúšikov pýtal – „čo ak otvorenie kostolov môže pomôcť?“ „Vyzývam na diskusiu, za akých všeobecne dohodnutých podmienok verejné bohoslužby povoliť. Minimálne na diskusiu, za akých podmienok povoliť ľuďom individuálne pristupovať k Svätému prijímaniu a spovedi,“ vyzýval svojich sledovateľov 21. februára Krajniak.
Diskusia v bubline
Už prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk pripomínal, že demokracia je diskusia. „Pravá diskusia je však možná len tam, kde si ľudia dôverujú a poctivo hľadajú pravdu,“ dodal.
Politologička Aneta Világi pripomína, že moderná liberálna demokracia ako politický systém riadenia spoločnosti je založená na pluralizme. „Ten predpokladá súťaživú formu prezentácie názorov a záujmov v spoločnosti. Následne ten názor či záujem, ktorý získa podporu väčšiny, ‚vyhráva‘ a stáva sa dominantným spoločenským postojom (ak ide o názor) alebo má šancu realizovať sa (ak ide o záujem),“ objasňuje Világi pričom dodáva, že práve preto, aby táto súťaž mohla prebiehať, je dôležitá diskusia ako jeden z jej nástrojov. „Bez slobodnej, ale zodpovednej diskusie nezraňujúcej pluralitu názorov niet demokracie,“ pripomína politologička.
Je však Facebook adekvátnou platformou na spoločenskú diskusiu? Martin Solík z katedry masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave vysvetľuje, že už niekoľko rokov rastie trend, že Facebook predstavuje pre mnohých užívateľov akýsi druhý web, z ktorého sú čerpané informácie. „Na jednej strane ide o logickú situáciu, na strane druhej vieme o tom, že Facebook pracuje s algoritmami, ktoré nás uzatvárajú do informačných bublín, t. j. zobrazujú sa nám zväčša názory, ktoré nás iba utvrdzujú v našich presvedčeniach. Ak si spomeniem na výrok Friedricha Nietzscheho, ‚človeka najspoľahlivejšie skazíme, ak ho naučíme, aby si vážil rovnako zmýšľajúceho viac, ako inak zmýšľajúceho‘, potom má takýto trend negatívne vplyvy na pluralitu našich názorov,“ objasňuje Solík.
Zobrazovanie obsahu, skupín či spravodajstva, ktoré sa konkrétnemu človeku páči, je hlavnou úlohou Facebooku, pretože na platforme potom trávi viac času. Tým pádom konzumuje viac reklamy a zároveň spoločnosti poskytuje cenné dáta – digitálne stopy o sebe a svojich preferenciách. Je tak pochopiteľné, že takéto prostredie deformuje i spoločenskú diskusiu a podnecuje názorovú polarizáciu.
I keď polarizáciu nemožno exaktne merať, riaditeľ prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích vysvetľuje, že v spoločnosti je prítomná v mnohých rovinách. „V princípe existuje hodnotová polarizácia v kultúrno-etických otázkach, ktoré občas vyplávajú na povrch – ako napríklad interrupcie. Zároveň existuje polarizácia politická, ktorú nám ukazujú prieskumy preferencií, a určite je polarizácia aj v dodržiavaní protipandemických opatrení. Časť národa tvrdí, že treba a časť národa hovorí, že netreba. Tá je asi najvypuklejšia a tú netreba ani merať, vidíme ju na uliciach,“ tvrdí Hřích.
V polarizovanej spoločnosti je zároveň čoraz ťažšie dospieť ku kompromisu, ktorého nachádzanie je kľúčovou súčasťou demokracie. Podľa Anety Világi sa k nemu dá dospieť pomerne jednoducho, ak položíme triviálnu otázku, ktorá nie je sporná. „Ak však chcete konsenzuálne riešenie pri sporných otázkach, bez moderovania takejto diskusie si to neviem celkom dobre predstaviť – za predpokladu, že diskusia na internete je otvorená všetkým účastníkom a ide o navštevovaný profil/stránku. Ak diskusia nie je vedená, len si každý účastník povie svoj názor alebo skritizuje názor toho druhého a politik si z toho účelovo vyberie to, čo sa mu hodí, tak to ťažko možno nazvať zmysluplnou diskusiou,“ myslí si politologička.
Podobného názoru je i Václav Hřích, ktorý otvorene hovorí o tom, že nájdenie konsenzu diskutovaním na Facebooku je utópiou. „Porovnajme si to napríklad s debatou chlapov v krčme, kde padajú rôzne názory. To je prirodzené, lebo polarizácia tu vždy bola a bude. Keďže však debatujú priamo a sedia pri tom stole, tak všetko si vydiskutujú až do konca. Nemusia sa síce dohodnúť, ale väčšinou si vymenia všetky informácie, ktoré potrebujú. A to je obrovský rozdiel oproti sociálnym sieťam, pretože vy tam raz niečo napíšete, začnete sa venovať inej aktivite, vrátite sa, prečítate si posledný komentár a zase zareagujete na inom mieste v inom čase. Naša komunikácia tak nie je kontinuálna, priama, ale nepriama. Tým pádom dosiahnuť konsenzus je oveľa ťažšie,“ ilustruje Hřích
Obojstranný monológ
Negatívnym dôsledkom toho, že čoraz viac ľudí sleduje dianie doma a vo svete na Facebooku, je aj to, že si menej overujú informácie. Václav Hřích na základe výsledkov z výskumu poukazuje na to, že keď niekto masovo zdieľa na svojej stránke link na nejaký článok, tak ľudia väčšinou čítajú len obrázok, nadpis a perex – pár riadkov, ktoré sú pod odkazom. Po zdroji pritom nepátrajú skoro nikdy.
„Keď užívatelia dôverujú človeku, ktorý danú informáciu zdieľa, a nekliknú na odkaz, tak tým pádom neriešia zdroje informácií. A tak sa často stáva, že zdieľaná informácia nemusí byť len od klasických médií, ale môže byť z akéhokoľvek zdroja, webstránky, ktorá môže byť sama osebe kvalitatívne niekde úplne nižšie. Keďže však dôverujeme tomu, kto to zdieľa, tak tú informáciu považujeme za pravdivú. Ako keby sme si prestali overovať informácie. To je najväčšie riziko rýchlosti prichádzania nových informácií na sociálnych sieťach, ktoré spôsobuje polarizáciu,“ upozorňuje Hřích.
Podľa Solíka polarizácia názorových spektier robí dnes z dialógu tzv. obojstranný monológ. „Určite môžem súhlasiť s tým, že ľudia dostali do rúk nástroj, ktorý nevedia správne používať. Zásah, ktorý vieme urobiť prostredníctvom sociálnych sietí, nebol v minulosti možný, keďže informácie vznikali v redakciách a nie v mobiloch a počítačoch ľudí, ktorí chcú buď ovplyvniť verejnú mienku alebo ju deformovať, či vybíjať si vlastnú frustráciu, alebo im jednoducho stačí, že sa zabávajú na tom, ako ich mystifikácie konzumujú ostatní,“ myslí si odborník na masmediálnu komunikáciu.
Čo s tým?
Politologička Világi si myslí, že napriek nedostatkom Facebooku má zmysel na ňom diskutovať, ak je cieľom porozprávať sa a vyjadriť svoje názory. „Ako problematické však vidím, ak niekto tieto diskusie politicky využíva ako reprezentatívny ‚hlas ľudu, voliča‘ alebo ako ‚x-tisíc ľudí, ktorých nemožno ignorovať‘. Problematické, ale iným spôsobom tiež je, ak v dôsledku diskusie, ktorá prebieha v určitej skupine rovnako zmýšľajúcich ľudí (tzv. bubline na sociálnej sieti) dochádza k sebautvrdzovaniu až radikalizácii postojov, pretože v diskusii chýba prirodzený oponent,“ mieni Világi.
Solík si myslí, že najlepšie je nezapájať sa do facebookových diskusií. V opačnom prípade treba byť pripravení na vlnu vulgárnosti a negativity. „Nevidím dôvod na to, aby ste si mysleli, že na sociálnych sieťach napravíte niečí názor, alebo že ho tam vychováte. Ak chce niekto niečo komentovať, nech to pokojne urobí, ale na nekultivované a agresívne komentáre by som následne nepozeral, pretože tak to nefunguje, že zrazu sa ocitneme v ideálnom svete, kde všetci rešpektujú, že máte na niečo nejaký názor,“ myslí si Solík.
Zároveň ho fascinuje, že ľudia si niekedy neuvedomujú, že ich agresívne, vulgárne a dôstojnosť znižujúce reakcie môžu mať aj trestnoprávne dôsledky. „Takisto by mohli poslúžiť niektorým HR špecialistom ako podklad pri zamietnutí žiadosti o zamestnanie v rámci ‚big data analysis‘, pretože na sociálnych sieťach vytvárate i obraz o sebe a internetové hrdinstvo nezostane naveky v móde,“ uzatvára odborník na masmediálnu komunikáciu.