Agátka, dievčatko z osady, je svetovým fenoménom

Agátka Berková (11) prežila prvé dva roky po svojom narodení v rómskej osade. Od matky ju potom, súdnou cestou, dostal do starostlivosti otec Milan. Práve on má veľký podiel na tom, že z jeho dcéry sa stala vášnivá šachistka, ktorá poráža oveľa starších súperov.

, 13.03.2021 12:00

VIDEO: Talentovaná šachista Agátka: Remíza od Karpova? Lepšia ako prehra!

Jej výnimočnosť spočíva aj v tom, že v rámci celého sveta ide podľa dostupných zdrojov o jedinú rómsku hráčku, ktorá sa tejto kráľovskej disciplíne venuje.

V osade v Starej Kremničke, bez vody a elektriny, bývala Agátka len krátko. Na to obdobie nemá v podstate žiadne spomienky. Z bezútešného prostredia ju vytrhol otec. „Narodila sa z veľkej lásky. Jej mamu som ľúbil, istý čas som s ňou býval v obklopení jej príbuzných,“ hovorí Milan Berko, ktorý inak vyrastal v harmonickej rodine v Kremnici.

Agáta
		Berková (11). Dva roky žila s mamou v...
Agáta
		Berková (11). Dva roky žila s mamou v...
+4Agáta Berková (11).
		Dva roky žila s mamou v...

Od mamy k otcovi

„Keď sa malá narodila, od partnerky som odišiel. Náš vzťah rozbili intrigy osadníkov, pričom ona si našla iného. Za to, že som žil v osade, sa ale nikdy nebudem hanbiť. Naučil som sa tam veľkej pokore,“ tvrdí otec Berko.

Dcére chcel dopriať lepšie domáce zázemie, preto sa rozhodol zabojovať o ňu a vyšlo to. Odvtedy videlo dievčatko svoju mamu len raz. „Nebránim jej v kontakte s ňou, no záujem z druhej strany nie je. Zrejme je za tým aj fakt, že bývalá partnerka žije v ťažkých podmienkach a cestovanie je pre ňu komplikované,“ mieni Milan, ktorý sa dcérke snaží dať všetko, čo potrebuje. Ako jediný licencovaný rómsky tréner šachu, pričom v rámci komunitného centra založil s kolegom Michalom Lakatošom krúžok Hrochotskí jazdci, ju priviedol aj k tejto hre.

„Prvé ťahy na šachovnici som začala robiť ešte ako škôlkarka. Keď som mala päť rokov, zobrali ma na turnaj a skončila som v prvej desiatke,“ vraví hrdo talentovaná piatačka. Opojný pocit víťazstva si vychutnala aj po získaní „skalpu“ podstatne staršieho chlapca, ktorý trénoval v rovnakom krúžku ako ona. „Vtedy som mala asi šesť a on trinásť rokov,“ podotkla spokojne.

Za svoj najväčší triumf ale považuje moment, keď prvýkrát porazila svojho otca. „V tom čase sme začali navštevovať banskobystrický ŠK Junior, kde sa Agátky ujal tréner Zdeněk Gregor. Pod jeho vedením, keď mala asi osem rokov, ma porazila,“ objasnil s úsmevom Milan.

Remíza je lepšia, aj od Karpova

Potom sa jej víťazná vlna rozbehla naplno. Cenné skúsenosti získala aj na žiackej celoslovenskej súťaži GPX v rapid šachu, kde vyhrala semifinále. Na majstrovstvách Európskej únie obsadila výborné šieste miesto. Za významné však považuje stretnutie s veľmajstrom Anatolijom Karpovom, keď predvlani v decembri zavítal do Banskej Štiavnice.

So známym virtuózom sa jej podarilo uhrať remízu. „Vtedy som ešte netušila, kto to vlastne je. Vedela som, že tam idem na zápas, ale nič viac. Zrazu sa pri mne zastavil starší pán a začal na šachovnici robiť ťahy. Strašne som sa snažila poraziť ho, no nešlo to. Keď mi ponúkol remízu, váhala som, lebo som nad ním chcela vyhrať. Potom som to ale zobrala, lebo je to lepšie ako prehra,“ opísala nezabudnuteľné stretnutie s detskou úprimnosťou.

„Z asi pätnástich detí vtedy ponúkol remízu štyrom. Je to človek, ktorý si nepotrebuje nič dokazovať. Takéto gesto je pre talentovaných šachistov veľká česť a motivácia zároveň,“ poznamenal hrdý otec. Práve od Karpova sa dozvedel, aká je jeho dcéra výnimočná. „Vravel mi, že nepozná žiadneho licencovaného rómskeho trénera ani rómske dievča venujúce sa šachu. O Agátke sa vyjadril veľmi pochvalne,“ zaspomínal si na spoločné chvíle s celosvetovo uznávaným majstrom.

Problém? Peniaze

V Hrochoti už síce Berkovci nebývajú, no Milan chce v trénovaní šachu pokračovať. „Medzi našimi deťmi, v krúžku, bolo viac dobrých hráčov. Spomedzi dvadsiatich si dobre počínali asi desiati. Agátka je ale môj najúspešnejší žiak,“ hovorí. Nejaký čas vraj mali pauzu, no v Poltári plánuje otvoriť nový klub, ktorý bude pôsobiť tiež pod značkou Hrochotskí jazdci.

„Všetko závisí od peňazí, bez ktorých to nejde,“ pokračoval dúfajúc, že nejaký sponzor sa nájde. Finančné zdroje zháňa aj na knižku o šachu, ktorú chce vydať v rómskom jazyku, pre materské a základné školy.

Vysvetlil, že k presídleniu do Cinobane pri Lučenci ich priviedli súkromné problémy. „Prešli sme ťažkým rozvodom. Exmanželku som spoznal krátko po tom, ako som odišiel z osady. Pomáhala mi s výchovou dcérky. Spolu sme mali ďalšie tri deti – dvoch chlapcov a dievčatko. Agátka na nich lipla. Celé ju to ranilo o to viac, že bývalá žena nám bráni v kontakte s deťmi,“ tvrdí Milan s tým, že súrodenci malej chýbajú.

„Poznačilo ju to. Predtým mala výkonnostné hodnotenie ELO 1 400, no odvtedy trochu klesla. Dlhšia prestávka, bez tréningu, urobila svoje. Teraz ale znovu nachádza chuť hrať. Pomáha jej tiež nový tréner René Ballo, s ktorým sa vzhľadom na aktuálnu situáciu radí on-line. Ja jej už v tomto smere nemám čo ponúknuť,“ doplnil otec, ktorý chce z dcéry vychovať najmä slušného a vzdelaného človeka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
chyba
Viac na túto tému: #Rómovia #šach