Lučanského prípad rozhýbal väzenstvo. Kolúznu väzbu čakajú zmeny

Najmä po smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského v prešovskej väznici sa po dlhom čase otvorila diskusia o otázkach primeranosti kolúznej väzby a podmienkach v nej.

, 17.03.2021 11:00
Mária Kolíková, Róbert Mudronček Foto: ,
Prehodnocovanie podmienky na výkon väzby ohlásila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková pri predstavení nového generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stáže Róberta Mudrončeka.
107

Kritici upozorňujú na potrebu humanizácie a úpravu súčasných podmienok už pripúšťa ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), nový policajný prezident Peter Kovařík i generálny prokurátor Maroš Žilinka. Aké zmeny inštitút kolúznej väzby potrebuje, aby sa dostal na úroveň 21. storočia, vysvetľuje Matej Marhavý z Iniciatívy advokátov za právny štát.

„Sme v období, keď ako spoločnosť prehodnocujeme podmienky na výkon väzby a trestu. Mali by to byť podmienky viac humánne,“ vyhlásila Kolíková, keď predstavovala nového generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Róberta Mudrončeka.

Zmeny by mala priniesť nová koncepcia väzenstva, ktorá má zadefinovať smerovanie slovenského väzenstva na najbližších 10 rokov. „Okrem toho, že budeme prehodnocovať Trestný zákon a zákon, ktorý súvisí s výkonom trestu odňatia slobody a výkonom väzby, sa zaoberáme aj otázkami, ako máme dnes monitorovanú činnosť v zbore aj s ohľadom na mimoriadne udalosti, ktoré sa stali a sú predmetom veľkej verejnej diskusie. Chceme zabezpečiť zbor tak, aby bola istota, že vykonáva svoju činnosť v súlade so zákonom,“ dodala ministerka s tým, že novú koncepciu väzenstva by chcela predstaviť už zhruba o mesiac.

Inštitút väzby upravuje trestný poriadok. Súd do nej môže obvineného zobrať, len ak existuje dôvodné podozrenie, že stíhaný skutok sa naozaj stal a spáchal ho obvinený. Na väzbu však musia byť splnené dôvody, ktoré zároveň určujú aj podobu väzobného stíhania. Tieto dôvody sú tri – obava, že obvinený sa bude pred hrozbou vysokého trestu skrývať, bude ovplyvňovať svedkov, znalcov alebo spoluobvinených a tretím dôvodom je obava, že bude v trestnej činnosti pokračovať, resp. dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo ho pripravoval.

Väzba môže trvať len nevyhnutný čas. Základná lehota v prípravnom konaní je sedem mesiacov pre prečin, 19 pre zločin a 25 pre obzvlášť závažný zločin. Jej celkové trvanie už aj spolu s konaním pred súdom však nesmie presiahnuť 12 mesiacov v prípade prečinu, 36 v prípade zločinu a 48 pri obzvlášť závažnom zločine. Vo výnimočných prípadoch zákon počíta dokonca so 60 mesiacmi, čo je rovných päť rokov.

Najspornejšie je v súčasnosti vnímaná práve kolúzna väzba, ktorá má zabrániť možnému ovplyvňovaniu účastníkov konania a tak mareniu trestného stíhania. Platí pre ňu rovnaká lehota ako pri ostatných dôvodoch, no neporovnateľne prísnejší režim. Obvinení sú v takýchto prípadoch zvyčajne umiestňovaní do cely s výmerou 8 m2 po dvoch, pričom im je obmedzovaný kontakt nielen so spoluväzňami, ale aj s rodinou či priateľmi, teda hocikým, kto by obvinenému mohol pomôcť pri marení vyšetrovania. Obvinený sa tak ocitá v horšom postavení ako právoplatne odsúdený väzeň, dokonca v horšom, akým je výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia určený pre najťažších zločincov.

Časový limit?

samotných dôvodoch väzby sa podľa zainteresovaných nebude meniť nič. Aj ministerka Kolíková však už pripúšťa, že by mohla byť striktnejšie posudzovaná dĺžka najprísnejšej kolúznej väzby. Uviedla, že by jej trvanie mohlo byť upravené nejakým časovým limitom. Napríklad podľa vzoru susednej Českej republiky, kde v istých prípadoch môže kolúzna väzba trvať najviac tri mesiace.

„Sú úvahy, že by sa mohlo striktnejšie posudzovať skôr obdobie, počas ktorého je daná osoba vo väzbe. Vytváram na to pracovnú skupinu, ktorá sa bude zaoberať Trestným zákonom a trestným poriadkom. Tam sa budeme, samozrejme, zaoberať aj týmto. To znamená, či nenastaviť iným spôsobom aj plynutie väzby a časový limit, osobitne ak ide o kolúznu väzbu, treba sa o tom rozprávať aj s prokuratúrou,“ priblížila ministerka spravodlivosti ešte vo februári.

Zmeny pripúšťa aj v oblasti výkonu väzby a podmienok v nej, ktoré zas upravuje iný zákon. „Treba to dobre vyhodnotiť. Na to je zriadená už iná pracovná skupina, kde sú najmä ľudia zo Zboru väzenskej a justičnej stráže, a dovolila som si prizvať aj predstaviteľov verejnej ochrankyne práv. Takže sa budú zaoberať otázkami väzby, výkonu trestu a tzv. humanizácie, čo vyplýva aj z programového vyhlásenia vlády. Takže zaoberáme sa tým, ale nie sú to veci, ktoré sa dajú vyriešiť zo dňa na deň,“ odkázala.

Počítajú vraj na minúty

Samotná prokuratúra takéto zmeny nevylučuje, kritiku súčasného stavu však nevníma tak dramaticky. „Vždy sa dá urobiť legislatívna zmena, ale musí sa urobiť spôsobom, aby sme z tej vaničky s vodou nevyliali aj dieťa. My tu nemáme len stíhanie bývalých policajných pohlavárov, sudcov a prokurátorov, ale sú tu aj zločinecké skupiny, organizované skupiny či páchatelia závažných trestných činov násilnej povahy a inštitút väzby je nevyhnutný,“ pripomenul generálny prokurátor Maroš Žilinka.

„Odmietam ale tvrdenia, že niekto je vo väzbe a pol roka sa nič nerobí. To je mýtus. Také prípady nie sú. Nám Špecializovaný trestný súd pri rozhodovaní o žiadostiach o prepustení alebo návrhoch na predĺženie z väzby na minúty počítal úkony, ktoré boli vykonané. A vyčítal nám, keď boli niekedy prieťahy. Ak by zistil, že pol roka sa vo veci nič nerobí, garantujem vám, že niet takého sudcu, ktorý by ponechal obvineného vo väzbe,“ zdôraznil generálny prokurátor.

Porovnávanie s podmienkami v Českej republike však podľa neho prinieslo aj zavádzajúce tvrdenia. „Ak sa niekto odvoláva na právnu úpravu v Českej republike: to limitovanie na tri mesiace je len na tie prípady, kde ešte neprišlo ku kolúznym aktivitám. Ale ak prišlo, tá úprava je vlastne obdobná ako na Slovensku,“ vysvetlil Žilinka. „To neznamená, že sa nemôže urobiť analýza inštitútu väzby ako takej,“ dodal.

Podobný názor prezentoval aj prezident Policajného zboru Peter Kovařík v ostatnom rozhovore pre denník Pravda. „Pripúšťam diskusiu, že by mohla byť základná lehota kolúznej väzby aj kratšia, aby bol tlak na vyšetrovateľa na vykonanie všetkých úkonov, kde môže dôjsť k ovplyvňovaniu,“ uviedol. „Ak dôjde k odbornej diskusii na túto tému a budeme sa baviť o tej základnej lehote, nemali by sme to riešiť podľa toho, koho dnes máme vo väzbe, ale riešme to objektívne. Nemali by sme to asociovať s istým typom obvinených, ktorí sú dnes v kolúznej väzbe, ale mali by sme sa na to pozrieť objektívne,“ zdôraznil.

Aj Kovařík však varuje, aby sa zmenou nespravilo viac škody ako úžitku. „Musí však zostať zachovaná aj možnosť, aby sme v prípade rizika mohli vo väzbe pokračovať. V rámci kolúznej väzby máme aj prípady organizovaného zločinu, kde hrozí, že páchateľ vo väzbe sa môže pomstiť tým, ktorí proti nemu vypovedali a cez riziko pomsty ich nútiť k zmene výpovede. Pri týchto veľmi rizikových situáciách musíme mať mechanizmus, ako v tej väzbe pokračovať. Nemôžeme povedať, že to bude fixne na tri mesiace a dosť, pretože aj potom môže existovať riziko ovplyvňovania,“ myslí si Kovařík.

S doživotnou ujmou aj nevinný

Advokát Matej Marhavý z Iniciatívy advokátov za právny štát na túto problematiku upozorňuje už viac ako pol roka. Na rozdiel od politicky motivovaných vyjadrení vo vzťahu k bývalým funkcionárom z čias predchádzajúcej vlády však iniciatíva vznikla výlučne kvôli podpore trestne stíhaného advokáta Martina Ribára, ktorý je v kolúznej väzbe dnes už takmer rok a pol. Polícia ho viní z podporovania zločineckej skupiny takáčovcov, ktoré údajne len maskoval poskytovaním právnych služieb. Na Ribárovu obranu sa však postavila aj Slovenská advokátska komora, ktorá tvrdí, že je vlastne stíhaný za výkon advokácie.

„Súčasný režim kolúznej väzby je vzhľadom na základné potreby ľudskej bytosti nastavený veľmi tvrdo, najmä vo vzťahu k vynútenej 23-hodinovej nečinnosti obvineného. Súčasný stav opakovaného predlžovania kolúznej väzby je poznačený stíhaním organizovaného zločinu z čias na prelome milénia. Orgány činné v trestnom konaní si na to ale zvykli. Necítia tlak na rýchle stíhanie, lebo im stačí čakať na to, kto sa v neľudských podmienkach kolúznej väzby zlomí,“ hodnotí Marhavý.

Je však nutné si uvedomiť, pripomína advokát, že vo väzbe je aj určité percento nevinných ľudí, ktorí budú neskôr oslobodení. Dlhé mesiace strávené vo väzbe však na nich zanechajú doživotnú psychickú a fyzickú ujmu. „To isté platí pre obvinených, ktorí síce budú v konečnom dôsledku odsúdení, no ktorým sa celý trest alebo značná jeho časť započíta s väzobným stíhaním, nakoľko výkon trestu by pre takéhoto obvineného bol neporovnateľne znesiteľnejší,“ vysvetľuje Marhavý.

„Keď už je niekto v kolúznej väzbe, vyšetrovatelia musia pracovať rýchlejšie a vykonať všetky úkony, ktoré by mohli byť obvineným ovplyvňované. Je evidentné, že takéto podmienky by sa mali obmedziť časovo. Za optimálny pokladáme český model, ktorý kolúznu väzbu obmedzuje na tri mesiace. Tie sa dajú vydržať a myslím, že každý obvinený si veľmi dobre rozmyslí, či bude návrat do kolúznej väzby riskovať ovplyvňovaním svedkov. Treba sa však zamyslieť aj nad podmienkami a denným režimom obvinených v samotnej väzbe, aby mohli robiť aj iné aktivity,“ navrhuje.

Ministerka však varovala, že takéto zmeny nie sú jednoduché a nemožno preto očakávať, že by k nim došlo obzvlášť rýchlo. „Nedá sa to urobiť zo dňa na deň. Samozrejme, dá sa to odkopírovať z iného právneho poriadku. Ja sa ale domnievam, že si to vyžaduje trochu väčšiu debatu. Budem sa tým ale zaoberať, takisto ako aj ďalšími vecami z trestného poriadku a Trestného zákona,“ uzavrela.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
107 debata chyba
Viac na túto tému: #kolúzna väzba