Prečo sa akademický senát rozhodol pre takú tvrdú výzvu, aby odstúpil minister školstva aj jeho štátny tajomník?
Akademický senát Trnavskej univerzity zvolil túto možnosť ako dôrazný apel na takmer bezvýchodiskovú situáciu, do ktorej stavia vysoké školy fakt, že novela vysokoškolského zákona sa má stať realizačným nástrojom dokumentu z dielne ministerstva financií s názvom Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý bol minulý týždeň predložený do medzirezortného pripomienkového konania.
Rezort sľúbil, že bude s reprezentáciami vysokých škôl rokovať o novele vysokoškolského zákona. Nestalo sa tak?
Od 26. februára 2021, keď akademická obec Trnavskej univerzity v Trnave vyhlásila štrajkovú pohotovosť, nám bol na pripomienkovanie doručený zo strany ministerstva školstva dokument Ciele legislatívneho zámeru novely zákona o vysokých školách. Ak má byť predmetom diskusie rezortu ministerstva školstva s vysokoškolskými reprezentáciami, musíme hľadieť predovšetkým na jeho obsah. A tu nastáva problém. Ciele legislatívneho zámeru totiž „nediskutujú“, ale prostredníctvom veľmi zvláštnej argumentácie, dovolím si povedať, nepravdivo prezentujú obraz o vnútorných riadiacich mechanizmoch vysokých škôl ako niečo neflexibilné, neefektívne, neodborné, bez výraznej interakcie s predstavami spoločnosti. Tento dokument ignoruje súčasnú platnú legislatívu a podobne ako novela vysokoškolského zákona nielenže nerešpektuje akademické slobody, súčasne dehonestuje slobodu jednotlivca vyjadriť v dobrej vôli svoj názor a podieľať sa tak na rozvoji svojho pracovného prostredia. Zároveň nás Ciele legislatívneho zámeru nijako nepresvedčili, že vzhľadom na navrhovanú centralizáciu v oblasti nominačných a schvaľovacích mechanizmov nedôjde k politizácii vysokoškolského prostredia.
Čo konkrétne vám prekáža na Pláne obnovy?
Podobne ako novela vysokoškolského zákona vznikal bez akejkoľvek diskusie. Odhliadnuc od toho, že Plán obnovy a odolnosti SR prináša návrhy riešení obnovy vo viacerých oblastiach, jedným z jeho komponentov (konkrétne ide o komponent 8) je aj zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl. Tu sa hovorí napríklad aj o neefektívnom systéme vnútorného riadenia univerzít, pričom akademická samospráva je označená za „brzdový mechanizmus“, vysoké školy si vraj vnútroorganizačnými konfliktmi vyčerpávajú vzdelávacie a vedecké kapacity a podobne. Aby som sa ale vrátila k otázke, prekáža nám predovšetkým jedna podstatná vec. A síce, že na realizáciu Plánu obnovy má poslúžiť práve novela vysokoškolského zákona s tými ustanoveniami, ktoré menia podstatu vysokého školstva, potláčajú akademické slobody a strategicky robia z vysokých škôl centrálne riadené organizácie.
Je odstúpenie ministra riešením?
Dobré riešenie akéhokoľvek vážnejšieho problému sa nezakladá a nemôže zakladať na jednom kroku. Zväčša ho tvoria viaceré správne, i keď možno rázne rozhodnutia urobené v pravej chvíli. Vysoké školy volajú po úplne elementárnej veci, ktorou je obojstranný a konštruktívny dialóg. Len z neho môže vzísť riešenie. Aj príprava novely vysokoškolského zákona by mal byť dlhodobý proces, rešpektujúci názory aj druhej z oboch zúčastnených strán. Keďže sa naše predstavy na diskusiu nenaplnili, výzva na odstúpenie ministra školstva bola po vyhlásení štrajkovej pohotovosti jedným z ďalších krokov.
Pokúšali ste sa s rezortom o vašich návrhoch rokovať?
Vysokoškolské reprezentácie od jesene minulého roka v rámci viacerých svojich možností viac či menej dôrazne reagovali na neoficiálne dokumenty, ktorých obsah však už dával tušiť, čo bude predmetom novely vysokoškolského zákona. Až donedávna naše návrhy nikto nebral do úvahy a dnes musíme, žiaľ, konštatovať, že sa o nás bez nás rozhoduje i naďalej.
V čom je podľa vás nebezpečné, ak takéto dôležité dokumenty vznikajú poza chrbát vysokoškolských reprezentácií?
<An> Nijaká reforma, a to reforma nielen dobre myslená, ale najmä taká, ktorá skutočne prinesie zlepšenie súčasného stavu v akejkoľvek oblasti, nemôže byť robená „od stola“. To sa jednoducho nedá. Ak sa bavíme o akomkoľvek rezorte, jeho zlepšenie a reformu môže zabezpečiť len legislatíva, ktorá vznikla s ohľadom na charakter a vnútorné prostredie tohto rezortu, s rešpektovaním jeho silných a slabých stránok, s prihliadnutím na možnosti rozvoja a podobne. Do procesu tvorby takejto legislatívy preto musia mať nevyhnutne prístup odborníci, ktorí sú garanciou kvalitnej analýzy a posúdenia vyššie spomenutých hľadísk. A práve tak potrebná analýza sa nedá vykonať bez relevantných vstupných údajov poskytnutých vysokými školami a reprezentujúcich skutočný východiskový stav.
A moja obligátna otázka: A čo bude teraz?
<An> Nerada by som bola, aby to pôsobilo ako klišé, ale čo bude, to je v tejto chvíli skutočne ťažké predpokladať. Nevieme, aký scenár bude mať vládna kríza, ani či sa niekto z kompetentných v terajších politických turbulenciách bude otázkou devalvácie akademických slobôd zaoberať. My sami však, ako bolo už viackrát zdôraznené, vyzývame na diskusiu, a preto aby sa naplnila podstata dialógu, bude najsprávnejšie počkať na reakciu druhej strany.