Vláda Igora Matoviča je po roku svojho fungovania v totálnej kríze. Spôsobovala pandémia aj v iných krajinách únie takú politickú krízu a nestabilitu?
Každá vláda mala nejaké problémy súvisiace jednak s tým, že pandémia ich nútila prijímať mnohé nepopulárne opatrenia a obmedzenia slobôd, a zároveň s tým, že pandémia mala svoje sociálne a hospodárske dôsledky. Vždy ale platí, že popularita vlády sa neodvíja len od toho, aká je situácia, ale predovšetkým od toho, ako je vláda na túto situáciu schopná reagovať. Určite sa nedá povedať, že by vo všetkých krajinách Európy bola vláda v takej hlbokej kríze ako tá naša súčasná, respektíve, že by jej prepadla popularita tak zásadne ako najväčšej vládnej strane OĽaNO. To je rekordný prepad.
Ako prebiehali vnútropolitické krízy?
Môžeme sa pozrieť na Holandsko, ktoré v stredu malo predčasné voľby a vládne strany v nich pohodlne, dokonca s ešte väčšou väčšinou vyhrali. Holandsko možno nepatrilo medzi krajiny najviac zasiahnuté pandémiou, ale pod výsledkom sa určite podpísalo aj to, že občania ocenili kompetentnosť, s akou vláda rieši pandemickú krízu a jej následky. V Nemecku vládna CDU/CSU síce stráca popularitu a na krajskej úrovni zažíva aj porážky, ale určite to nie je taký prepad preferencií ako na Slovensku. Vláda je tam stabilná, teda Nemecko na jeseň príde k riadnym voľbám, a aj keď si na výsledok budeme musieť počkať, určite sa nedočkáme, že sa CDU/CSU stratí z politickej mapy Nemecka.
Na Slovensku sa politická kríza rozvinula až po druhej vlne pandémie, ktorú sme zvládli neporovnateľne horšie ako tú prvú. Ako sa pandémia podpísala na politických problémoch v krajinách, ktoré zasiahla najväčšmi?
Napríklad v Taliansku je politická nestabilita, ktorá vyplýva aj z dôsledkov krízy. Tam sa vlastne vymenila vláda, odišla jedna strana a nahradila ju iná. Ešte stále je Taliansko napriek výmene premiéra stabilnejšie a dnes sa nezdá, že by smerovalo k predčasným voľbám. V Španielsku tiež prežili veľmi hlbokú pandemickú krízu, ale vláda napriek tomu, že nemá istú väčšinu v parlamente, stále vládne, a zdá sa, že lepšie ako naša. Vždy to teda závisí od toho, aká kompetentná a efektívna je vláda.
Je naša vláda nekompetentná alebo čím si vysvetľujete situáciu na Slovensku, do ktorej sa po svojom prvom roku dostala?
Prejavuje sa viacero vecí, ktoré boli zrejmé už pri nástupe tejto vlády. Prvou je, že mnoho politikov a strán, ktoré vládu tvoria, sú politicky neskúsení. Nemajú skúsenosť s exekutívou a ukazuje sa, že to niekedy znamená, že nemajú manažérske schopnosti. Vidíme to na konkrétnych ministroch a aj na predsedovi vlády. Druhou vecou je, že vláda nastúpila s veľkými sľubmi a boli do nej vkladané aj veľké nádeje. Tie boli opodstatnené viac hĺbkou zlyhaní predchádzajúcich vlád než konkrétnymi dôkazmi, že tieto očakávania bude nová vláda schopná naplniť. Vlády Smeru dostali krajinu do hlbokej krízy – krízy právneho štátu či hospodárskych problémov. Očakávania teda boli veľké. Samozrejme, pandémia skomplikovala realizáciu akýchkoľvek plánov, ale zároveň im ponúkala možnosť ešte viac krajinu zjednotiť, ak by ukázali nejakú kompetentnosť. Naznačila to aj prvá vlna pandémie, ktorú Slovensko zhodou náhod a okolností ustálo pomerne dobre.
Všetko však zmenila druhá vlna…
Áno. Na začiatku sa zdalo, že novej vláde pandémia dokonca pomohla. No nepochopili, čo sa udialo, a ten dobrý výsledok prvej vlny vyhodnotili ako dôsledok ich schopností, pričom to bolo skôr výsledok externých faktorov. Keď prišla ťažšia druhá vlna, oveľa výraznejšie sa prejavila neschopnosť nájsť efektívne riešenia, čo ešte viac prehlbovalo rozpory vo vláde a situácia začala eskalovať. Tretia vec, ktorá sa dala aj očakávať, je vnútorná rôznorodosť vládnej koalície. Pokope ich držala najmä snaha nedovoliť Smeru či Hlasu uchopiť moc. Dôvody na to síce boli dobré, ale na reálne vládnutie to bolo málo. Keď sa teda začali problémy, tieto rozpory sa začali väčšmi prejavovať. Či už v ochote hlasovať s fašistami, alebo politickým kšeftárstvom. Čím viac sa prehlbuje kríza, tým viac sa začínajú prejavovať snahy individuálnych strán a politikov pretláčať svoje vlastné témy bez koordinácie s ostatnými. Toto všetko prispelo k tomu, že sme sa dostali nielen do hlbokej zdravotnej krízy a hospodárskych problémov, ale aj do hlbokej politickej krízy.
Dlho diskutovanú výmenu vo funkcii predsedu vlády si Slovensko vyskúšalo zatiaľ len pri dvojici Robert Fico a Peter Pellegrini. Sú podobné výmeny v Európe štandardné?
Sme v politickej kríze, hrozí, že vláda v parlamente stratí väčšinu, preto sa hľadajú možné riešenia. Podobná vec sa stala nedávno v Taliansku. Vláda stratila väčšinu v parlamente a bolo zrejmé, že ju nezíska, ak tam ostane rovnaký premiér. No tak ho vymenila a vznikla nová vláda. Je to hľadanie riešení. Čo sa ešte prejavuje, a nie je to len slovenský fenomén, je, že politika je dnes silno personalizovaná. Každá politická kríza, tak ako politický úspech, má často konkrétnu tvár. Tvárou tejto politickej krízy je Igor Matovič a dalo sa asi čakať, že sa nevyrieši bez toho, aby odišiel alebo sa výrazne nezmenilo zloženie vlády a väčšiny, ktorá ju má podporovať v parlamente.
Ako je táto vláda vnímaná v zahraničí? Aké renomé dosiaľ získala?
Väčšina zahraničných politikov a tlače v Európe má na práci dôležitejšie veci ako sa starať o slovenskú vládu. Určite však rezonovalo, keď sa Slovensko rozhodlo kúpiť vakcínu Sputnik V bez toho, aby bola schválená Európskou liekovou agentúrou. Rezonovalo tiež, keď sa spustila táto vnútropolitická kríza alebo vyjadrenie premiéra Matoviča na adresu šéfky Európskej liekovej agentúry. Takéto momenty sa dostali aj do zahraničnej tlače, ale nie sú až také podstatné. Jeden rok je navyše málo na to, aby sme mohli hovoriť o nejakom ustálenom obraze slovenskej vlády v zahraničí. Faktom je, že na európskej úrovni Slovensko vo väčšine prípadov vystupovalo ako konštruktívny partner. Pri rokovaniach o európskom rozpočte a Fonde obnovy sme boli krajinou, ktorá si nekládla nezmyslené požiadavky a nepodporili sme ani snahy Maďarska a Poľska zablokovať mechanizmus rozdeľovania peňazí funkčným právnym štátom a podobne. Toto všetko sa môže pripísať Slovensku k dobru.
Čo vláde k dobru pripísať nemožno?
Čo komplikuje obraz, a ak by mala táto zostava v tej či onej podobe vydržať aj do budúcnosti, je určitá nepovypočítateľnosť vyplývajúca z osobnostného nastavenia ľudí, ktorí vládu vedú, a aj z konfliktov medzi stranami vo vláde. Ukázalo sa to aj medzi rokmi 2010 a 2012, že pre európskych partnerov je dôležité aj to, či je vláda stabilná a je schopná v parlamente presadiť to, čo sľúbila na európskej úrovni. Pokiaľ toho nie je schopná, jej predstavitelia môžu byť sympatickí, ale vláda nie je dobrým partnerom. Ak by sa mala táto vládna kríza predlžovať a vláda mala vládnuť s nestabilnou podporou v parlamente, samozrejme, bude Slovensko menej efektívnym hráčom v európskej politike a menej vyhľadávaným hráčom, pretože nevie garantovať, že na národnej úrovni presadia to, na čom sa na európskej dohodli.