Odchádzajúci šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok pripomenul, že na tomto okruhu rokovaní sa okrem spojencov zúčastnili aj rezortní partneri z Fínska a Švédska a tiež vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku Josep Borrell.
Korčok spresnil, že podstatou rokovaní o Rusku boli jeho aktivity vrátane šírenia propagandy, dezinformácií v členských štátoch EÚ a NATO, ako aj vojenské a hybridné aktivity v partnerských a susedných krajinách Aliancie.
Konštatoval tiež, že Slovensko má jasne zadefinovanú pozíciu voči Ruskej federácii vo svojej bezpečnostnej stratégii. „Tá nie je založená na žiadnom nepriateľstve, ale je vedená snahou o dobré, normálne bilaterálne vzťahy a pevnými postojmi voči tomu, s čím sa nestotožňujeme,“ vysvetlil.
A doplnil, že NATO dlhodobo vyzýva na obnovenie dialógu s Ruskom, s ktorým čelíme viacerým spoločným výzvam, Moskva však na ponuky Aliancie nereaguje. „Hovorí sa, že na tango potrebujete dvoch, no a v tomto prípade bez ochoty Moskvy pustiť sa do dialógu s Alianciou zatiaľ ten dialóg neexistuje,“ opísal situáciu.
Korčok informoval, že ministri sa zhodli na tom, že Rusko predstavuje komplexnú bezpečnostnú výzvu – od ďalekého severu cez Baltské a Čierne more až po východné Stredomorie a subsaharskú Afriku, kde vytvára oblúk silnejúcej destabilizujúcej a znepokojujúcej vojenskej prítomnosti. Aliancia podľa jeho slov na to musí primerane reagovať.
„Slovensko stojí za doterajšou politikou NATO voči Rusku, ktorá kombinuje posilňovanie kolektívnej obrany spojencov s dialógom s Ruskom v témach spoločného záujmu. Avšak musím s poľutovaním konštatovať, že Moskva nejaví o takýto dialóg záujem a nesie tak plnú zodpovednosť za súčasný stav. V súčasnom správaní Ruska nevidím perspektívu zlepšenia tohto stavu. Prípady ako otrava Alexeja Navaľného, tvrdé zákroky proti protestujúcim občanom v uliciach, ale aj kybernetické útoky proti výskumným zariadeniam na covid či zasahovanie do volieb sú zásadné rozhodnutia, ktoré nemôžeme prehliadať,“ odkázal Korčok.
Šéf slovenskej diplomacie tento formát rokovaní využil na to, aby svojich kolegov upozornil na situáciu na Ukrajine, v Gruzínsku, ale aj na západnom Balkáne, kde Rusko aktívne zneužíva zraniteľné miesta týchto krajín a využíva vo svoj prospech aj prebiehajúcu pandémiu koronavírusu.
Dodal, že Aliancia sa tomu nemôže nečinne prizerať, ale musí aktívne podporovať euroatlantickú budúcnosť svojich partnerov a okrem posilňovania vlastnej odolnosti musí pomáhať zvyšovať aj odolnosť svojich partnerov.
Budovanie odolnosti sa podľa Korčoka týka aj rizík a hrozieb spôsobených technologickým pokrokom vrátane rizík vyplývajúcich z prítomnosti technológií nečlenských štátov NATO alebo EÚ v kritickej a dôležitej infraštruktúre spojeneckých krajín.
EÚ a NATO sa môžu dopĺňať v prístupe voči Rusku
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell v stredu vyzval, aby EÚ a Severoatlantická aliancia spoločne čelili čoraz autoritatívnemu Rusku, a to vždy, keď Kremeľ porušuje medzinárodné právo.
Šéf diplomacie EÚ to uviedol v rámci svojho vystúpenia na zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli, v rámci tematického bloku o vzťahoch s Ruskou federáciou. Súčasné Rusko sa podľa Borrella odkláňa od európskych hodnôt a stáva sa „čoraz autoritatívnejšou krajinou“, na čo musí EÚ reagovať a spolupracovať pri tom aj s partnermi s NATO.
V tejto súvislosti spomenul otrávenie ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, dezinformačné kampane a kybernetické útoky či porušovanie minských dohôd, ktoré majú udržiavať prímerie vo východnej Ukrajine.
V podobnom duchu sa vyjadril aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, keď uviedol, že EÚ aj Aliancia čelia zo strany Ruska rovnakým výzvam. „Ani NATO, ani Európska únia nemajú všetky nástroje, aby sme týmto výzvam čelili, ale spoločne sa môžeme navzájom dopĺňať,“ povedal Stoltenberg. Podľa Borrella však treba aj napriek súčasnému napätiu hľadať kanály na komunikáciu s Moskvou.
„Rusko je sused, nebezpečný sused, ale musíme s ním komunikovať v otázkach, kde máme spoločné záujmy, ako napríklad jadrová dohoda s Iránom alebo klimatické zmeny,“ uviedol šéf diplomacie EÚ.