Šikuta: Sudcovia potrebujú viac asistentov, nie presúvanie súdov

Už o niekoľko mesiacov má začať pracovať nový Najvyšší správny súd, prakticky však stále neexistuje a jeho neistý rozbeh spôsobuje problémy aj Najvyššiemu súdu. Jeho predseda Ján Šikuta v rozhovore približuje alarmujúcu personálnu situáciu na Najvyššom súde, komplikácie spojené s nadchádzajúcou rekonštrukciou jeho sídla, ale hodnotí aj pripravovanú veľkú reformu súdnych obvodov, ktorá je podľa neho uponáhľaná a ak sa presadí bez diskusii len silou, môže priniesť viac škôd ako úžitku.

24.03.2021 22:00
Ján Šikuta Foto: ,
Ján Šikuta
debata (19)

VIDEO: Predseda NS SR o situácii v slovenskom súdnictve a zmenách, ktoré ho čakajú.

Video

Novozriadený Najvyšší správny súd (NSS) má začať fungovať už od 1. augusta. Stále však nemá predsedu ani vlastných sudcov. Je jeho vznik ohrozený?

Situácia sa mení zo dňa na deň aj pokiaľ ide o zriadenie Najvyššieho správneho súdu. Spočiatku nebol kandidát na predsedu, potom bol, ale neskôr zas zobral svoju kandidatúru späť. K dnešnému dňu to vyzerá tak, že máme kandidáta na predsedu NSS Pavla Naďa, ktorý je sudcom Krajského súdu v Košiciach a v súčasnosti je u nás na Najvyššom súde na stáži na správnom kolégiu. Z tohto hľadiska sa teda javí, že aj z pohľadu sudcov ide o dobrého kandidáta a Súdna rada by ho mohla aj schváliť. Pravdepodobne by sme teda mali predsedu. Podľa môjho názoru je tu preto reálny predpoklad, že ho ako sudcu zo správneho kolégia Najvyššieho súdu budú sudcovia tohto kolégia nasledovať a uchádzať sa vo výberovom konaní o miesto sudcov NSS. Ak by sa naplnil tento scenár, v konečnom dôsledku by to mohlo by to viesť k tomu, že Najvyšší správny súd v auguste tohto roku začne úspešne fungovať.

Predpokladalo sa, že by nový súd mali obsadiť prevažne sudcovia Najvyššieho súdu zo správneho kolégia, keďže títo dnes vlastne riešia agendu, ktorú dostane. Vznikol ale spor, že aj oni musia podstúpiť rovnaké výberové konanie. Ako sa to vyriešilo?

So sudcami správneho kolégia komunikujem takmer každodenne. Takže rozumiem ich výhradám, že sa už výberových konaní v minulosti zúčastnili a sú kvalifikovaní, tak prečo by sa mali znovu uchádzať o pozíciu, ak doteraz vykonávajú tú istú prácu, riešia tie isté spisy, ktoré prejdú na Najvyšší správny súd? Rozumiem tiež argumentom bývalej ministerky spravodlivosti a ďalších, ktorí hovoria, že je to nová inštitúcia a všetci, ktorí tam chcú pôsobiť, sa o to musia rovnako uchádzať a prejsť rovnakým výberovým konaním. Zdá sa mi, že za súčasných okolností je sfunkčnenie Najvyššieho správneho súdu reálne.

Upozorňovali ste, že neistota okolo odchodu sudcov správneho kolégia spôsobuje problémy aj Najvyššiemu súdu. Prečo a aké?

Pokiaľ by celé správne kolégium – sudcovia, odborní asistenti, administratíva – prešli na novovzniknutý správny súd, situácia by bola jednoduchšia. Bolo by úplne jasné, ktorí sudcovia tam idú, a ktorí nám ostanú na zvyšných troch kolégiách – občianskom, trestnom a obchodnom. Za tejto situácie, keď zákonodarca umožnil sudcom sa rozhodnúť, či zostanú, alebo pôjdu na Najvyšší správny súd, sa situácia pre nás veľmi komplikuje. Môže nastať situácia, že tu niektorí sudcovia správneho kolégia zostanú, čo zasahuje do personálnej politiky Najvyššieho súdu. Ak tu títo sudcovia ostatnú, je povinnosťou predsedu súdu zaradiť ich na inú prácu do niektorého zo zvyšných troch kolégií. My dnes ale nevieme, či a s koľkými sudcami správneho kolégia máme do budúcna rátať a kam ich dáme. A to je problém.

Je to taký veľký problém, že to ovplyvňuje alebo až ohrozuje fungovanie Najvyššieho súdu?

Ak hovoríme o tom, že aj cieľom reformy súdnictva je zvýšenie špecializácie, tak to je vážny problém. Sudcovia správneho kolégia sú ako jediní sudcovia na Slovenku vysoko špecializovaní na agendu správneho súdnictva. Aby sa s týmito mozgami nehazardovalo, mali by všetci prejsť na nový Najvyšší správny súd a v prípade potreby ich ešte doplniť ďalšími sudcami, čo by bolo absolútne legitímne, normálne, očakávané. Legislatíva nám ale nastavila pravidlá tak, že títo sudcovia špecializovaní na správne súdnictvo môžu na Najvyššom súde ostať, ale museli by sa rekvalifikovať. To je aj celospoločenský hazard.

Zákon upravujúci vznik Najvyššieho správneho súdu je platný. Je ešte možná nejaká zmena, ktorá to pomohla vyriešiť?

Môže to byť na správnej ceste, aj sudcovia správneho kolégia budú na Najvyšší správny súd nasledovať svojho kolegu a budúceho predsedu. To by bolo dobré riešenie pre každého – Najvyšší správny súd, Najvyšší súd a v konečnom dôsledku je to dobré riešenie najmä pre občana. Iné riešenie by bolo, aby títo sudcovia prešli na nový súd preložením a nemuseli sa o miesto uchádzať vo výberovom konaní ako ich asistenti a ďalší. To by bolo elegantné riešenie a predvídateľná situácia pre všetkých zainteresovaných. Verím ale, že to dopadne dobre, lebo sa dnes zdá, že by väčšina správneho kolégia mohla na nový súd prejsť.

Nemôže túto situáciu ohroziť pád súčasnej vlády, prípadne odchod Márie Kolíkovej (Za ľudí) z postu ministerky?

Nemyslím si, že by táto kríza reálne ohrozila kreovanie, obsadenie a vznik tohto súdu. Ak by aj ministerka vo funkcii neostala, tento proces je už tak rozbehnutý, že pôjde ďalej. Teraz je tento proces kreovania Najvyššieho správneho súdu skôr než v rukách ministerky na Súdnej rade, ktorá má na starosti výberové konania.

Ovplyvní vás vznik Najvyššieho správneho súdu aj fyzicky? Budete sídliť spolu v budove na Župnom námestí, odkiaľ sa už pred viac ako rokom odsťahovalo ministerstvo spravodlivosti?

My sa tomu nebránime. O 1. januára je táto budova už v správe Najvyššieho súdu a po odsťahovaní ministerstva je táto budova dostatočne veľká na to, aby tu mohol byť umiestnený aj Najvyšší správny súd. V podstate by malo ísť o naše správne kolégium, ktoré sa ešte rozrastie.

Nie je to teda ešte rozhodnuté?

Nemá to kto určiť, pretože najprv potrebujeme štatutára Najvyššieho správneho súdu, teda predsedu a kancelára tohto súdu. Spôsob ich členenia by mal kopírovať členenie Najvyššieho súdu. Buď sa rozhodne, že si nájdu budovu, alebo vstúpia do rokovaní s Najvyšším súdom. Je to ale aj o mnohých ďalších veciach. To zriadenie súdu je zatiaľ len formálne, ale ten reálny materiálny vznik vôbec nebude taký jednoduchý.

Najvyšší súd čakal na odsťahovanie ministerstva spravodlivosti, aby mohol začať s dlho odkladanou rekonštrukciou. Kedy sa to celé spustí?

Je to ale ďalšia komplikovaná vec. Budovu máme už v správe, teda tie procesy sa môžu začať. Sme v štádiu hľadania priestorov, do ktorých sa Najvyšší súd presťahuje na celé trvanie rekonštrukcie. Tá je už potrebná, pretože je to už technicky nevyhnuté, aj keď ten katastrofálny stav nemusí byť taký viditeľný. Rekonštrukcia ale nemôže prebiehať tak, že by sa všetci zamestnanci presunuli do jednej časti a druhá polovica budovy by sa zatiaľ rekonštruovala. Takto sa to údajne technicky nedá. To znamená, že ak chceme rekonštruovať, budeme sa musieť z budovy na istý čas odsťahovať. Očakáva sa, že by to mohli byť dva roky. Musíme ale nájsť vhodné priestory. Chceli by sme to urobiť do konca tohto roku. Po zhruba dvoch rokoch by sme sa mohli nasťahovať naspäť. Toto nás všetko ešte len čaká, je to ale komplikovaný problém.

Na konci minulého roku došlo k odvolaniu veľkého množstva sudcov z dôvodu dosiahnutia dôchodkového veku. Ako to Najvyšší súd zvláda?

Vypadla nám asi tretina všetkých sudcov, čo naozaj nie je žiadna ‚sranda‘. Aj keď bol stanovený vek odchodu do dôchodku na 65 rokov, predchádzajúce vedenie rezortu alebo Súdna rada postupne nenavrhovali sudcov po dosiahnutí tohto veku na odvolanie. Tým pádom sa stalo, že sa naakumulovali starší sudcovia a na konci minulého roku sa začali všetci odvolávať. V pomere k celkovému počtu sudcov to ale bolo veľké číslo. Na občiansko-právnom kolégiu nám neostala ani polovica. Bolo tam 24 sudcov, k dnešnému dňu ich máme 11. Viete si predstaviť, aký to má vplyv na vybavovanie vecí, najmä dĺžky konaní. Keď na rovnaký počet vecí je len polovica sudcov, bude všetko trvať dlhšie. My sme vypísali výberové konania, ale Súdna rada nemala funkčné hodnotiace komisie, takže výberové konania boli zastavené. Sudcovia teda odchádzali, ale my sme nemohli vyberať nových. Teraz sa to už, našťastie, zlepšilo a proces prebieha. O týchto problémoch verejnosť ani nevie. Je informovaná o tom, že súdnictvo je nefunkčné, ale nevie, prečo je nefunkčné.

Celé súdnictvo je závislé od fungovania Súdnej rady, ktorú od leta vedie Ján Mazák. Ako ste spokojný s prácou Súdnej rady?

Niektoré veci nefungovali, niektoré začali po čase fungovať. S pánom predsedom o týchto veciach komunikujeme a postupne ich riešime. Teraz sme v situácii, že sa konečne rozbehli výberové konania a veríme, že do pol roka by mohol byť Najvyšší súd znovu plne obsadený. Do toho ale prichádza zriadenie Najvyššieho správneho súdu, takže nevieme, koľko sudcov tu ostane, koľko odíde a koľko voľných miest nám ostane. Predseda Najvyššieho súdu dnes nemá žiadny vplyv na obsadzovanie tohto súdu. Určite by som bol rád, kedy sa to zmenilo. Aj v minulosti mal predseda súdu väčší vplyv na výber sudcov, ale ukázalo sa, že to zrejme niekto zneužíval. Nemám teda skoro žiadne kompetencie, ale mám zodpovednosť.

Mnohí označujú Máriu Kolíkovú za najlepšiu členku rozpadávajúceho sa vládneho kabinetu. Jej oceňované reformy ale podľa toho, čo hovoríte, spôsobujú aj problémy. Bola ministerka pri svojich zmenách príliš nedočkavá?

Tie problémy, o ktorých hovorím, nesmerujú voči ministerke spravodlivosti. Aj my na Najvyššom súde sa snažíme zmeniť pomery a atmosféru. Musím povedať, že sa nám to aj darí. Riešime ale mnoho vecí, ktoré by sa za stabilizovaného stavu justície riešiť nemuseli. Energiu a čas čerpáme na hasenie týchto problémov a preto sa ťažšie realizujú zmeny. Tie zmeny sa ale robia, pripravuje sa reforma a aj my na Najvyššom súde sa snažíme robiť všetko pre spokojnosť sudcov a verejnosti, aby každé konanie prebehlo čo najrýchlejšie a mali sme kvalitné rozsudky.

Revolúciu v súdnictve by mala znamenať zmena územnosprávneho členenia súdnych obvodov, tzv. nová súdna mapa. Ako hodnotíte ministerstvom predstavený zámer?

Podľa môjho názoru by mala reforma spočívať možno nie až v prekresľovaní obvodov, ako v posilnení odborného aparátu pre sudcov, aby mali viac asistentov. Tým by sa skrátilo konanie a vybavilo by sa viac vecí. Toto by mohlo byť smerovanie reformy. Nepočul som, že by sa o tom v rámci reformy hovorilo. Zmena okresov a presúvanie súdov nie je podľa mňa smer, ktorým by sa dosiahol cieľ rýchlejších konaní a kvalitnejších rozsudkov. Toto nie je správna cesta.

Po predstavení návrhu na zmenu súdnej mapy prišla obrovská podpisová akcia sudcov proti Kolíkovej zámeru, potom sa o tom začalo diskutovať na úrovni sudcov, prokurátorov či advokátov. Na čom ste sa zhodli?

Mali sme stretnutie s predstaviteľmi Generálnej prokuratúry, Ústavného súdu, Slovenskej advokátskej komory a našli sme úplnú zhodu, že o tejto reforme treba otvorene, potrebný čas a poctivo diskutovať. To je prvý predpoklad. Pokiaľ to nebude, nedôjde k celospoločenskému konsenzu, ktorý je nevyhnutný na implementáciu reformy. Od začiatku hovoríme, že podporujeme ciele, ktoré si ministerka dala – skrátenie konaní, skvalitnenie rozhodnutí, pretrhnutia väzieb. To je úplne v poriadku a v tomto smere treba niečo robiť. Sú to ale také závažné témy, že o nich treba čo najviac a poctivo diskutovať. Musíme identifikovať názory, ktoré týmto cieľom pomôžu. Nemôže to byť vec, ktorú treba urobiť čo najskôr. Má to také ďalekosiahle dôsledky, že potrebujeme kvalitnú diskusiu, aby nedošlo k opačnému výsledku, ako chceme.

Svoj zámer Kolíková predstavila len na konci minulého roku a chce, aby už v lete 2022 ľudia chodili na súdy po novom. Zdá sa vám to príliš unáhlené?

Mne sa ten čas zdá určite krátky. Treba počúvať sudcov a mnohé ďalšie štátne inštitúcie, ktoré to zasiahne – mestá, políciu, prokuratúry, odbory starostlivosti o deti a ďalšie, ktoré musia spolu organizovať. Keď tie okresy nebudú totožné, s kolegami nie som názoru, že to prinesie zrýchlenie a skvalitnenie konania. To skôr prinesie zo začiatku predĺženie konaní, pretože nebude jasné, kto je miestne príslušný. Môj názor je, že treba ísť cestou zvýšenie odborného pomocného personálu. Tak je to všade vo svete, len my to nechceme počuť, lebo vraj nie sú peniaze. Toto prekresľovanie okresov bude ale stáť veľké peniaze. Prečo sa teda nepoužijú iným a jednoduchším spôsobom, ktorý môže priniesť okamžitý efekt? Názorov je ale viac a preto hovorím, že o tom musíme diskutovať. Každý chce, aby občan dostal spravodlivý proces v primeranom čase. To sa ale nedá dosiahnuť v krátkom čase. Tie dôsledky sú veľmi závažné a preto by sme o tom mali všetci oveľa viac diskutovať.

Cítite od ministerstva vôbec priestor na takúto diskusiu?

Sledovali sme vyslovovanie veľkého nesúhlasu s postupom pani exministerky a celým priebehom prípravy zákonov, ktoré predtým neboli so sudcami konzultované. Všímam si, že sudcovia okresných a krajských súdov majú výhrady, že im bola zrazu predložená hotová vec. Mohli sa k tomu síce vyjadriť, ale pri takýchto zásadných veciach by sa malo diskutovať už pri príprave. Veď to sa týka všetkých. Vnímam teda nespokojnosť sudcov, ale nielen ich. Pripomienok k predloženému zákonu prišlo niekoľko stoviek a nielen od sudcov. To sú jasné signály, ktoré nás upozorňujú, že to asi nie je urobené tak ideálne. Netreba sa ponáhľať len preto, že to chcú stihnúť v jednom volebnom období. To sú také vážne reformy, že by sa mali diskutovať dopredu aj preto, že ich implementácia presiahne jedno volebné obdobie. Preto by bolo vhodné ich komunikovať s čo najširším spektrom inštitúcií aj politických strán tak, aby tá reforma aj po skončení volebného obdobia jednej vlády mohla pokračovať. Ak chceme zrýchliť konania a skvalitnenie rozhodnutí, musíme k tomu pristúpiť zodpovedne a úprimne a nie to presadiť silou.

19 debata chyba
Viac na túto tému: #súdnictvo #Najvyšší súd #Ján Šikuta