Darina Malová, politologička:
V kompetenčnom zákone nie je predpísané, koľko ministerstiev môže existovať. Je preto možné mať aj ministra bez portfólia. Neviem si celkom dobre predstaviť, čo by jeho nové ministerstvo koordinovalo. Matovič sa evidentne poučil z chyby Roberta Fica. Ten v roku 2018 odišiel z vlády do parlamentu. Predsedom vlády sa stal Peter Pellegrini, ktorý strhol na seba všetku pozornosť. Z politického hľadiska ide Matovičovi najmä o to, aby nestratil kontrolu nad vládou.
Peter Weisenbacher, ľudskoprávny aktivista:
Máme mnoho ministerstiev aj podpredsedov vlády. Nevidím žiaden dôvod na to, aby sa tvorili nejaké nové úrady. Dlhodobo sa skôr hovorí o tom, že by štátna správa mala byť spravovaná efektívnejšie. Nový úrad podpredsedu vlády tomu určite nepomôže. Skôr to vyzerá tak, že Matovič chce zostať pracovať priamo v budove Úradu vlády, a kontrolovať budúceho premiéra. Horšia možnosť je, že ak by išlo o post ministra pre boj s korupciou, mohol by zasahovať do práce orgánov činných v trestnom konaní.
Juraj Marušiak, politológ:
Matovič by ako podpredseda vlády pokračoval vo veľmi konfliktnom štýle fungovania. Trochu by to pripomínalo situáciu za vlády Ivety Radičovej, ktorá bola premiérkou, hoci predseda najsilnejšej politickej strany Mikuláš Dzurinda bol ministrom. Hovorí sa, že by si Matovič vytvoril pozíciu podpredsedu vlády pre boj s korupciou. Pravdepodobne by chcel z pozície zbytočného úradu kontrolovať činnosť vlády, alebo chce postupne zbierať právomoci, ktoré štandardne prislúchajú iným rezortom.
Béla Bugár, bývalý predseda parlamentu:
Naozaj si neviem predstaviť, čo by „ministerstvo pre boj s korupciou“ zastrešovalo, aké by malo právomoci, hoci jeho názov znie honosne. Bude koordinovať ministerstvá? Bude navrhovať zákony? Nevieme. Navyše, vláda sa v koaličnej zmluve zaviazala, že ministerstiev bude 16. Aj koaliční partneri OĽaNO by si potom mohli nárokovať na vznik ďalších ministerstiev. Zároveň je dôležité, aby bol budúci premiér dostatočne razantný a nezávislý od svojho straníckeho šéfa.