Ako pribúdali pozitívne testovaní na Slovensku
zdroj: NCZI
Všetky grafy, štatistiky a čísla o koronavíruse
Všetky grafy22:45 Srbsko začalo proti ochoreniu COVID-19 očkovať aj migrantov a občanov susedných krajín. Podáva im vakcínu od spoločnosti AstraZeneca, informovala v piatok agentúra AFP.
Srbsko zaočkovalo už viac ako dva milióny zo svojich celkových sedem miliónov obyvateľov. Podarilo sa mu to vďaka kúpnym zmluvám, ktoré dostatočne skoro uzavrelo s viacerými spoločnosťami. Táto balkánska krajina sa pri vakcinácii zároveň do veľkej miery spolieha na čínsku očkovaciu látku Sinopharm, približuje AFP.
Používanie vakcíny od spoločnosti AstraZeneca nedávno dočasne pozastavili viaceré krajiny po tom, ako sa objavili správy o prípadoch tvorby krvných zrazenín po podaní tejto očkovacej látky. Európska lieková agentúra (EMA) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však minulý týždeň uviedli, že vakcína je bezpečná a mala by sa naďalej používať. Mnohé krajiny vrátane Nemecka či Francúzska následne očkovanie touto látkou obnovili.
21:47 Rakúska metropola Viedeň ponúkne svojim obyvateľom pravidelné bezplatné testovanie na nový koronavírus pomocou domácich kloktacích testov. Takúto možnosť budú mať každý týždeň. Oznámil to v piatok tamojší magistrát, uviedla agentúra APA.
Testovacie sady na domáce použitie si bude možné od budúceho týždňa vyzdvihnúť v niektorej zo 150 drogérií, kde Viedenčania následne odovzdajú i odobratú vzorku. Tú je možné priniesť i do stoviek zberných miest zriadených v supermarketoch. Výsledok má byť k dispozícii do 24 hodín, pričom príslušný certifikát s výsledkom testu bude platný 72 hodín od vykonania testu.
Viedeň, kde žije 1,9 milióna ľudí, plánuje týždenne zabezpečiť 1,2 milióna týchto testov. Na nadchádzajúce dni je pripravených 1,5 milióna testov. Predstaviteľ viedenského zastupiteľstva pre sociálne záležitosti, zdravie a šport Peter Hacker spresnil, že týždenne bude možné absolvovať štyri testy.
20:07 Predseda Svetovej zdravotníckej organizácie požiadal v piatok krajiny na celom svete, aby darovali desať miliónov dávok vakcín proti chorobe COVID-19 medzinárodnej iniciatíve COVAX, zameranej na distribúciu týchto očkovacích látok do chudobnejších krajín. Informovala o tom agentúra AFP.
„Desať miliónov dávok nie je veľa a ani zďaleka dosť, ale je to začiatok,“ povedal reportérom šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Priblížil, že vzhľadom na vysoký dopyt po vakcínach došlo k oneskoreniu dodávok, s ktorými program COVAX počítal.
Cieľom iniciatívy COVAX je, aby počas prvých sto dní roku 2021 začala očkovacia kampaň v každej krajine na svete. Doteraz však do 36 krajín nedorazila ani jedna dávka vakcíny, priblížil Tedros.
20:03 Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR schválila v piatok predĺženie núdzového stavu v Česku o 14 dní – do 11. apríla. Informoval o tom spravodajský server novinky.cz.
Poslanci najprv neschválili pôvodný návrh vlády predĺžiť núdzový stav o 30 dní. Návrh na predĺženie o dva týždne následne podporilo 53 zo 103 prítomných poslancov.
Okrem vládnucich strán ANO a ČSSD za návrh hlasovali aj poslanci Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM). Proti boli Piráti, hnutie Starostovia a nezávislí (STAN) a zoskupenie SPOLU, vytvorené z ODS, KDU-ČSL a TOP 09.
19:06 Vo svete bolo podaných do piatkového poludnia už viac ako 500 miliónov dávok vakcín proti covidu. Vyplýva to z údajov, ktoré do 10.00 h SEČ zhromaždila agentúra AFP. Podľa jej informácií bolo do uvedeného času podaných celkovo 508,3 milióna dávok vakcín v najmenej 164 krajinách sveta.
Na zaočkovanie prvých 100 miliónov osôb pritom boli potrebné dva mesiace, zatiaľ na podanie vakcíny dosiaľ posledným 100 miliónom ľudí stačilo už len osem dní, uvádza AFP poukazujúc tak na zrýchľujúce sa tempo vakcinácie vo svete.
V zaočkovanosti obyvateľstva vedie Izrael, kde najmenej prvú dávku vakcíny dostalo už takmer 60 percent obyvateľov. Viac ako polovica obyvateľov tejto krajinu už dostala obe dávky. Nasleduje Spojené kráľovstvo, kde aspoň jednu dávku vakcíny dostalo už 43 percent obyvateľov, Spojené Arabské Emiráty (SAE) s viac ako 39 percentami, Čile (32 percent), Bahrajn (27 percent), USA (26 percent), Srbsko (19 percent) a Maďarsko (taktiež 19 percent).
V prípade celkového počtu podaných očkovacích látok, sú na čele USA so 133 miliónmi podaných vakcín. Nasledujú Čína (91 miliónov) a India (55,5 milióna). Členské krajiny Európskej únie dosiaľ podali svojim obyvateľom dokopy 65 miliónov dávok, pričom zaočkovaných bolo už 10 percent populácie EÚ.
Viaceré z najchudobnejších krajín sveta začali svoje vakcinačné kampane vďaka dávkam očkovacích látok, ktoré dostali prostredníctvom medzinárodnej iniciatívy COVAX. Zo všetkých vakcín podaných vo svete však dosiaľ pripadlo len 0,1 percenta na tieto najchudobnejšie krajiny, v ktorých žije celkovo deväť percent svetovej populácie. Na skupinu najbohatších krajín, kde žije 16 percent obyvateľov sveta, naopak pripadlo 54 percent všetkých dávok. (afp, tasr)
17:47 Holandská biofarmaceutická spoločnosť Halix môže začať v Holandsku vyrábať vakcíny proti koronavírusu od spoločnosti AstraZeneca. Povolenie jej na to v piatok udelila Európska lieková agentúra (EMA).
Regulačný orgán EÚ zároveň v piatok povolil továrni v nemeckom meste Marburg výrobu vakcín od konzorcia Pfizer/BioNTech a továrni v švajčiarskom meste Visp zase výrobu vakcín od spoločnosti Moderna. „Závod spoločnosti Halix sa nachádza v holandskom meste Leiden a spolu s ním sa počet fabrík licencovaných na výrobu účinnej látky vakcíny (od firmy AstraZeneca) zvýši na štyri,“ uviedla EMA vo vyhlásení.
Podľa eurokomisárky pre zdravie Stelly Kyriakidisovej udelila EMA predmetné povolenie v „zrýchlenom“ konaní, pričom holandská fabrika začne dodávať vakcíny už za niekoľko dní. Kyriakidisová však zároveň pripomenula, že AstraZeneca si neplní svoje zmluvné záväzky voči členským štátom EÚ. „Nebyť meškajúcich dodávok od spoločnosti AstraZeneca, miera zaočkovanosti v EÚ mohla byť takmer dvojnásobné vyššia,“ povedala eurokomisárka.
Práve zmienená holandská fabrika je predmetom sporu Bruselu s Londýnom. Britský premiér Boris Johnson ju totiž považuje za súčasť britského dodávateľského reťazca. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však vo štvrtok varovala, že Brusel zablokuje vývoz vakcín od tých spoločností, ktoré si nesplnili svoje záväzky voči eurobloku. (afp, tasr)
16:34 Nemecko vyradilo Slovensko, Česko a rakúsku spolkovú krajinu Tirolsko zo zoznamu rizikových oblastí, v ktorých sa šíria varianty nového koronavírusu. Oznámil to v piatok Inštitút Roberta Kocha. Znamená to, že o polnoci zo soboty na nedeľu sa ruší väčšina obmedzení vstupu do Nemecka zo SR, ČR a Tirolska (dpa, rki, tasr)
15:21 Brazílsky inštitút Butantan oznámil, že vyvinul vakcínu proti covidu-19, ktorú chce začať skúšať na miestnych dobrovoľníkoch v apríli. V piatok preto podal žiadosť na brazílsky úrad pre zdravotnícky dohľad (Anvisa), aby mohol začať s klinickými štúdiami. Ich prvá fáza už začala v Thajsku, uviedol v piatok miestny spravodajský server G1. Výroba prvej brazílskej vakcíny by mohla začať v máji, pokiaľ ju Anvisa schváli, a už v júli by mohol Butantan dodať 40 miliónov dávok.
Šéf inštitútu Butantan Dimas Covas novinárom povedal, že s vývojom prípravku začal jeho ústav sídliaci v Sao Paule vlani v marci a že technológia je 100-percentne brazílska. „Celý výrobný proces tejto vakcíny sa uskutoční v Brazílii, nebudeme závislí na žiadnych dodávkach. Výrobná technológia je rovnaká ako u vakcíny proti chrípke,“ uviedol. Butantan je podľa G1 najväčším producentom očkovacej látky proti chrípke v Južnej Amerike.
Covas tiež oznámil, že vakcína, ktorú nazvali Butanvac, je vyvinutá aj proti brazílskej variante covidu. Podľa neho predklinické štúdie na zvieratách preukázali vysokú imunitnú reakciu, takže je možné, že by táto vakcína mohla byť iba jednodávková. Zo známych vo svete schválených vakcín sú takmer všetky dvojdávkové, jedna aplikácia stačí u preparátu od firmy Johnson & Johnson.
Guvernér štátu Sao Paulo Joao Doria tiež povedal, že aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v piatok dostane informácie k brazílskej vakcíne.
Žiadosť na úrad ANVISA sa týka klinických štúdií, ktoré ústav plánuje uskutočniť v prvej a druhej fáze na 1 800 dobrovoľníkoch a v tretej fáze na 9-tisíc ľuďoch. Okrem Brazílie má byť Butanvac testovaný aj vo Vietname a v Thajsku, kde už začala prvá fáza klinických štúdií.
Inštitút Butantan sa od vlaňajška podieľal na testovaní čínskej vakcíny Coronavac firmy Sinovac, s ktorou už sa v Brazílii očkuje a ktorú Butantan vyrába z látok dodaných z Číny. V Brazílii sa k očkovaniu používa aj vakcína britsko-švédskej firmy AstraZeneca. Podľa serveru G1 v Brazílii vyvíjajú miestne univerzity či výskumné ústavy desiatky vakcín proti covidu. (g1, čtk)
14:53 Nórsko nebude naďalej očkovať vakcínou proti koronavírusu od spoločnosti AstraZeneca, a to do 15. apríla. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na piatkové vyjadrenie tamojších zdravotníckych úradov, ktoré potrebujú viac času na prešetrenie možnej súvislosti medzi touto očkovacou látkou a zriedkavými prípadmi krvných zrazenín.
Riaditeľ odboru prevencie a kontroly infekcií v nórskom Národnom ústave zdravia Geir Bukholm uviedol, že ide o ťažké, ale správne rozhodnutie. „Sme presvedčení, že v súvislosti s týmito prípadmi je potrebné vykonať ďalšie vyšetrovanie,“ vysvetlil predĺženie pauzy v očkovaní vakcínou od AstraZenecy do polovice apríla.
Viaceré krajiny sveta dočasne pozastavili používanie vakcíny od spoločnosti AstraZeneca po tom, čo sa objavili správy o prípadoch tvorby krvných zrazenín po jej podaní. Nemecko, Francúzsko a ďalšie krajiny medzitým obnovili očkovanie po stanovisku Európskej agentúry pre lieky (EMA). Tá minulý týždeň uviedla, že uvedená vakcína je účinná a bezpečná a jej výhody prevažujú nad rizikami. Dodala však, že súvislosť medzi vakcínou od AstraZenecy a zdravotnými problémami zatiaľ nemôže definitívne vylúčiť a súvisiace prípady stále prešetruje.
Dánsko vo štvrtok oznámilo, že nebude očkovať vakcínou proti koronavírusu od britsko-švédskej spoločnosti AstraZeneca ďalšie tri týždne, keďže po diskusiách s miestnymi odborníkmi obavy stále pretrvávajú. Naopak Švédsko sa vo štvrtok rozhodlo obnoviť očkovanie touto vakcínou, ale aplikovať ju budú len ľuďom vo veku od 65 rokov. (afp, tasr)
14:36 Kremeľ v piatok poprel tvrdenia, že Rusko a Čína využívajú svoje vakcíny proti covidu ako nástroje na získanie geopolitického vplyvu. „Absolútne nesúhlasíme s tým, že Rusko a Čína vedú akúkoľvek vojnu, a takisto absolútne nesúhlasíme s tým, že Rusko a Čína využívajú pandémiu koronavírusu a problematiku vakcíny ako nástroje vplyvu,“ uviedol vo vyhlásení hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Krajiny reagovali na obvinenia, že svoje vakcíny využívajú na získanie vplyvu v zahraničí. Francúzsky prezident Emmanuel Macron predtým v piatok tvrdil, že jeho krajina čelí „novému druhu svetovej vojny“. V tejto súvislosti poukázal na Čínu a Rusko, ktoré vakcíny využívajú na získanie „vplyvu“. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v piatok Čínu a Rusko takisto obvinil, že svoje vakcíny využívajú na získanie vplyvu v zahraničí predtým, ako ukončili očkovanie svojich vlastných obyvateľov.
Európska agentúra pre lieky (EMA) začala tento mesiac proces predbežného posudzovania ruskej očkovacej látky Sputnik V s cieľom posúdiť, či je možné povoliť jej používanie v Európskej únii. Výrobcovia tejto vakcíny uviedli, že ich očkovacia látka už bola zaregistrovaná v 55 krajinách sveta.
Nemecká vláda v piatok oznámila, že v prípade schválenie Sputnika V agentúrou EMA je otvorená používaniu tejto vakcíny. „Pokiaľ ide o ruskú vakcínu, už nejaký čas zastávam názor, že by sme mali používať akúkoľvek vakcínu, ktorú schváli európsky regulačný úrad,“ povedala minulý piatok (19. marca) nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová. (afp, tasr)
14:31 Obyvatelia Rumunska sa budú môcť osobne zúčastniť na náboženských obradoch počas Veľkej noci. Oznámili to vo štvrtok rumunské úrady, hoci krajina bojuje s rastom počtu prípadov koronavírusu a hrozí preplnenie nemocníc. Úrady to uviedli po tom, ako sa premiér Florin Citu stretol s predstaviteľmi cirkvi, aby prediskutovali potenciálne riešenia, ako budú môcť veriaci oslavovať veľkonočné sviatky a navštevovať kostoly v období pandémie.
Až 85 percent z 19-miliónovej populácie Rumunska však tvoria pravoslávni veriaci, pričom v tomto roku budú veľkonočné sviatky podľa pravoslávneho kalendára až 2. mája. Katolíci budú mať v tomto roku veľkonočnú nedeľu 4. apríla, ale v Rumunsku tvoria katolícki veriaci iba približne 4,5 percenta obyvateľstva.
„Riešením, s ktorým prichádzame, je prispôsobenie časového rámca reštrikcií tak, aby sa veriaci mohli fyzicky zúčastniť na bohoslužbách, ale zároveň dodržiavať zdravotné a bezpečnostné pravidlá," povedal predseda rumunskej vlády. (sita, ap)
13:37 Predloženie negatívneho výsledku testu na nový typ koronavírusu sa od ľudí, ktorí do Nemecka pricestujú leteckou dopravou, bude vyžadovať až od utorka. V piatok to oznámil nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn. Povinné testovanie pred príletom do Nemecka malo vstúpiť do platnosti už od polnoci zo soboty na nedeľu.
Dôvodom neskoršieho termínu je, aby sa cestujúci a letecké spoločnosti na tieto zmeny stihli pripraviť, vysvetlil Spahn. Na zmenách pravidiel pri návratoch zo zahraničia sa zhodli spolková vláda kancelárky Angely Merkelovej a premiéri 16 spolkových krajín na utorkových rokovaniach. Doteraz však nebol jasný časový rámec.
Doteraz sa povinné testovanie pred vstupom do Nemecka vyžadovalo len od ľudí, ktorí sa posledných desať dní zdržiavali v rizikových oblastiach s mimoriadne vysokými počtami nakazených koronavírusom alebo v regiónoch, kde sa šíria nové varianty vírusu.
Nemecká vláda začiatkom minulého týždňa vyzvala občanov spolkovej republiky, aby necestovali do zahraničia. Nemci totiž začali húfne rezervovať lety na Malorku po tom, ako spolkový kabinet tento španielsky ostrov vyradil zo zoznamu rizikových oblastí a po návrate nebol potrebný test ani podstúpenie karantény. Po tom, čo vláda zrušila i cestovné varovanie pre portugalský dovolenkový rezort Algarve, zaznamenali nárast rezervácií aj tam. (dpa, tasr)
13:26 Poľsko hlási 35 143 nových prípadov nákazy koronavírusom, ide o tretí denný rekord v náraste počtu nákazy v priebehu niekoľkých dní, uviedlo v piatok ministerstvo zdravotníctva. Ochoreniu podľahlo ďalších 443 ľudí, čím sa celkový počet obetí vyšplhal na 51 305.
Na covid sa v poľských nemocniciach lieči takmer 27 800 osôb, umelú pľúcnu ventiláciu potrebuje 2 730 z nich. Počet aktívnych prípadov sa blíži k 400-tisíc, pričom v dvoch predchádzajúcich mesiacoch sa toto číslo pohybovalo okolo 200-tisíc.
Vzhľadom na rastúci počet nových prípadov sa Poľsko od soboty rozhodlo zaviesť nové protipandemické opatrenia. Obmedzenia v počte osôb sa týkajú kostolov aj obchodov, niektoré z nich, napríklad s nábytkom alebo elektronikou, musia zatvoriť úplne. Kaderníctva a salóny krásy musia tiež zatvoriť, rovnako tak denné centrá starostlivosti a škôlky. Výnimky platia pre deti zdravotníkov a zamestnancov kritickej infraštruktúry. Nové obmedzenia by mali trvať do 9. apríla. Hotely, plavárne, telocvične a vonkajšie športové zariadenia už zavreté sú. Školy v Poľsku ponúkajú iba dištančné vzdelávanie. (dpa, tasr)
12:49 Viac ako 1 200 používateľov Facebooku v marci zdieľalo príspevky, podľa ktorých sú všetci zaočkovaní Slováci „dobrovoľníkmi“ v rámci klinického testovania s cieľom zistiť vedľajšie účinky vakcíny proti covidu. Dokladovali to snímkou z webstránky zdravotnej poisťovne Dôvera. Toto tvrdenie je nepravdivé. Klinické skúšky zahŕňajú dobrovoľníkov, ktorým bola vakcína podaná ešte pred jej registráciou, potvrdil pre AFP Štátny ústav pre kontrolu liečiv. (Viac tu)
12:37 Libanon dostal v piatok prvú várku ruskej vakcíny, ktorú zabezpečil súkromný sektor v snahe urýchliť očkovaciu kampaň proti koronavírusu v tejto blízkovýchodnej krajine zasiahnutej bezprecedentnou hospodárskou krízou.
Dodávka približne 50-tisíc dávok vakcíny Sputnik V priletela okolo polnoci na bejrútske letisko. Libanon sa tým zaradil ku krajinám, v ktorých očkovaciu kampaň podporujú iniciatívy súkromného sektora.
V Libanone, ktorý má vrátane milióna sýrskych utečencov šesť miliónov obyvateľov, začali s očkovaním v polovici februára po tom, čo uzavreli dohodu na dva milióny vakcín od spoločnosti Pfizer/BioNTech. Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva krajina za posledných šesť týždňov dostala 224 640 dávok spoločnosti Pfizer/BioNTech, z ktorých už použila takmer 100-tisíc.
Libanonská vláda začala tento týždeň očkovať aj vakcínami od spoločnosti AstraZeneca, pričom v stredu prišlo 33.600 dávok. Vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech financuje Svetová banka, zatiaľ čo vakcíny od spoločnosti AstraZeneca zabezpečil krajine medzinárodný systém COVAX. (ap, tasr)
12:22 Maďarsko bude mať čoskoro viac východných vakcín než západných, vyhlásil v piatok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió. Premiér vyjadril nádej, že v lete sa karanténne opatrenia už budú dať v Maďarsku uvoľniť.
„V máji dovezieme aspoň toľko očkovacích látok z Ruska a z Číny ako od západných výrobcov. Krajiny, ktoré takto nekonajú, určite nebudú mať slobodné leto,“ zdôraznil Orbán. Premiér kritizoval lídrov členských krajín Európskej únie za to, že ponechali Bruselu rokovacie pozície s farmaceutickými spoločnosťami.
Únia sa podľa jeho slov síce snažila dosiahnuť dobré ceny vakcín, avšak v tomto prípade je prioritou čas dodania očkovacích látok. Ministerský predseda dodal, že operačný štáb rozhodne najneskôr do soboty o zmiernení zákazu vychádzania a o úprave otvorenia obchodov.
Foto: SITA/AP, Attila Balazs
Za posledný deň v Maďarsku zomrelo 275 ľudí s komplikáciami spôsobenými koronavírusom, čo je najvyšší počet od vypuknutia koronavírusovej pandémie. Pribudlo tiež 11 265 prípadov nákazy novým druhom koronavírusu, čím celkový počet infikovaných stúpol na 614 612.
Počet obetí súvisiacich s vírusom SARS-CoV-2 stúpol na 19 499. V nemocničnom ošetrení je v súčasnosti 11 823 chorých s covidom, z nich 1 480 je napojených na umelú pľúcnu ventiláciu. Zaočkovaných proti koronavírusu je v Maďarsku už 1 803 533 ľudí, čo je 17,9 percenta obyvateľstva. Obe dávky očkovacej látky dostalo 594 662 osôb. Očkuje sa piatimi druhmi vakcín vrátane čínskej a ruskej. (tasr)
12:16 Ak obyvatelia Česka ešte 14 dní vydržia a budú dodržiavať platné protiepidemické opatrenia, prvé uvoľnenie obmedzení v krajine by mohlo prísť v týždni po 12. apríli. Uviedol to v piatok český minister zdravotníctva Jan Blatný.
„Čísla sa zlepšujú, ale stále sú to čísla nesmierne vysoké,“ povedal minister na tlačovej konferencii o výboji epidémie. „Je to veľmi dobrá správa, ktorá zostane dobrou, ak vydržíme v tom, aby sme naďalej – najmenej ďalšie dva týždne – podnikali všetko pre to, aby sa čísla radikálne znížili. Potom bude termín 12. apríla reálny,“ zdôraznil.
Podľa Blatného by k prvým zmierňovaným opatreniam mali patriť obmedzenia pohybu medzi okresmi. Prioritou je tiež návrat detí do škôl, o ktorom by vláda mohla rozhodnúť budúci týždeň, priblížila hlavná hygienička Pavla Svrčinová. Dodala, že chce ešte pred Veľkou nocou predstaviť upravenú podobu protiepidemického systému PES platného od novembra minulého roka, ktorý už z dôvodu nákazlivejších variantov koronavírusu nie je použiteľný, preto sa ním česká vláda už celé týždne neriadi.
Z piatkových údajov českého ministerstva zdravotníctva vyplýva, že v krajine vo štvrtok pribudol najnižší počet nových prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2 za všedný deň od 8. februára. Potvrdených bolo 7 853 prípadov, čo je o 2 798 menej ako pred týždňom. V ČR dosiaľ podali približne 1,5 milióna dávok vakcín proti covidu, ukončené očkovanie má viac ako 418-tisíc ľudí.
Minister Blatný očakáva, že do konca apríla dostanú aspoň jednu dávku vakcíny dva milióny ľudí, pričom v júni by to malo byť už 60–70 percent populácie. (novinky.cz, mzcr.cz, tasr)
10:12 Za štvrtok pribudlo na Slovensku 1 272 prípadov nákazy koronavírusom, laboratóriá vykonali 9 079 PCR testov. Počet úmrtí na pľúcnu formu covidu stúpol o ďalších 60. Hospitalizácie pacientov s potvrdeným covidom alebo s podozrením naň však klesli, ich počet sa znížil o 84. Pribudlo 13 381 zaočkovaných. (Viac tu)
10:01 Protipandemické opatrenia by sa cez Veľkú noc na Slovensku nemali sprísňovať. Informovali o tom členovia konzília odborníkov, ktorí vydali symbolické desatoro odporúčaní pre veľkonočné sviatky. Ľuďom radia obmedziť stretnutia, odložiť šibačku aj oblievačku a na bohoslužbách sa zúčastniť len virtuálne.
Počas pobytu v prírode by sa podľa nich nemali vytvárať veľké skupiny ľudí a cestovať by sa malo len v rámci okresu. Odborníci vyzvali na nosenie rúšok a respirátorov i na individuálny šport v prírode. (Viac tu)
Foto: Pravda - Ivan Majerský
9:50 Brazília vo štvrtok zachytila 100 158 prípadov koronavírusu, čo je doposiaľ najviac za deň v tejto krajine od začiatku pandémie. Tamojšie ministerstvo zdravotníctva zaznamenalo tiež ďalších 2 777 úmrtí spojených s nákazou. Epidemická situácia sa v najväčšej krajine Latinskej Ameriky zhoršuje už niekoľko týždňov, nemocnice riešia problémy s nedostatkom lôžok aj kyslíka. Silnie tiež kritika prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý stále odmieta celonárodný lockdown. Opatrenia prijímajú namiesto prezidenta guvernéri.
Tento týždeň vyzvala asociácia advokátov k vyšetrovaniu Bolsonara kvôli tomu, že svojou nečinnosťou ohrozuje verejné zdravie. Takúto žiadosť poslalo prokuratúre aj päť stoviek podnikateľov. K tvrdým reštrikciám vyzval brazílsku vládu v polovici marca aj šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus.
Počty úmrtí s covidem v Brazílii v posledných týždňoch rastú a je ich denne výrazne viac ako za prvej vlny pandémie. V utorok zaznamenali najviac takýchto úmrtí za 24 hodín (3 251). Celkom už evidujú v Brazílii 303 462 úmrtí. V krajine s 211 miliónmi obyvateľov doteraz odhalili 12,3 milióna nákaz.
Epidemická situácia sa zhoršuje kvôli šíreniu nákazlivejších mutácií. Vláda je kritizovaná aj za pomalé očkovanie. Prezident Bolsonaro chorobu vždy zľahčoval, nenosil rúško, spochybňoval vakcíny a stále odmieta uzavretie ekonomickej činnosti s tým, že „od hladu sa tiež umiera“.
Až tento týždeň Bolsonaro vytvoril národný koordinačný výbor pre boj s pandémiou. Okrem prezidenta v ňom majú byť šéfovia oboch parlamentných komôr a zástupcovia vedenia jednotlivých štátov brazílskej federácie. Bolsonaro sľúbil tiež urýchlenie očkovania s cieľom aplikovať milión dávok denne. V uplynulom týždni dostávalo vakcínu približne 350-tisíc Brazílčanov denne. Celkom dostalo v Brazílii vakcínu asi 18,5 milióna ľudí, z toho len 4,5 miliónu aplikovali obe potrebné dávky.
9:25 Za posledných 24 hodín Ukrajina zaznamenala 18 132 nových prípadov koronavírusu, čo je najvyšší počet od začiatku pandémie, napísal v piatok na Facebooku minister zdravotníctva Maxym Stepanov. Je medzi nimi 923 detí a 435 zdravotníkov. Podľa Stepanova bolo za posledný deň hospitalizovaných 4826 pacientov, 7138 osôb sa vyliečilo a 326 ochoreniu podľahlo. Najviac prípadov hlási hlavné mesto Kyjev (1 164) a Odeská (1 545), Dnepropetrovská (1 358) a Charkovská oblasť (1 204).
Celkový počet prípadov na Ukrajine dosiahol 1 614 707 osôb, z ktorých sa vyliečilo 1 290 158. Ochoreniu od začiatku pandémie podľahlo 31 461 ľudí. Núdzový stav v súvislosti s koronavírusovou pandémiou bude trvať do 30. apríla.
Prvých pol milióna dávok vakcíny Covishield z Indie vyvinutých spoločnosťou AstraZeneca a Oxfordskou univerzitou do krajiny dorazilo 23. februára. Očkovanie sa začalo deň nato. Ukrajina zaregistrovala aj vakcínu spoločnosti Pfizer a čínsku vakcínu CoronaVac. Zatiaľ bolo v krajine zaočkovaných 174 325 osôb v dovedna 432 vakcinačných centrách. K dispozícii je aj 168 mobilných tímov, spresnil minister zdravotníctva. (tasr)
9:02 Vo svete sa už potvrdilo viac ako 125 miliónov nákaz koronavírusom SARS-CoV-2, ktorý sa prvýkrát objavil koncom roka 2019 v Číne. Vyše 2,75 milióna ľudí na koronavírus zomrelo. Vyplýva to z údajov americkej Univerzity Johnsa Hopkinsa (JHU).
JHU eviduje teraz 125,49 milióna potvrdených nákaz vo svete, z toho najviac (vyše 30 miliónov) pripadá na Spojené štáty. Druhý najvyšší počet zaznamenala Brazília, ktorá eviduje 12,3 milióna prípadov, a tretia je India s 11,8 milióna doteraz odhalených prípadov. Aj v počte evidovaných úmrtí s covidom sú na prvom mieste tabuľky USA s asi 547-tisíc mŕtvymi, nasleduje takisto Brazília s takmer 303 500 a tretie je Mexiko s viac ako 200-tisíc úmrtiami. (jhu)
7:20 Nemecké zdravotné úrady nahlásili Inštitútu Roberta Kocha (RKI) za posledných 24 hodín 21 573 nových prípadov koronavírusovej nákazy a 183 úmrtí infikovaných osôb. Minulý piatok RKI hlásil 17 482 novo nakazených a 226 úmrtí za deň.
Z údajov, ktoré RKI zverejnil v piatok ráno, ďalej vyplýva, že v Nemecku sa počas uplynulých siedmich dní nakazilo 119,1 človeka na 100 000 obyvateľov. To je viac ako predchádzajúci deň, kedy bola sedemdňovej incidencia na hodnote 113,3. Znovu sa tak potvrdzuje, že v Nemecku silnie tretia vlna pandémie.
Najviac novo nakazených, 33.777, malo Nemecko 18. decembra. Najviac úmrtí, 1 244, hlásilo 14. januára. Za celú dobu pandémie eviduje RKI v krajine 2 734 753 dokázaných prípadov infikovania vírusom SARS-CoV-2. Uzdravených je odhadom 2 467 600 a 75 623 nakazených zomrelo.
Celonemecké sedemdňové reprodukčné číslo je aktuálne 1,08. To znamená, že 100 infikovaných nakazilo v priemere ďalších 108 ľudí. Pretože je tento ukazovateľ väčší ako jedna, pribúda v Nemecku nakazených. (rki, čtk)
7:05 Mexiko sa stalo v poradí treťou krajinou sveta, v ktorej počet úmrtí spojených s novým koronavírusom prekročil 200-tisíc. Podľa údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva tam doteraz covidu podľahlo 200 211 ľudí. Po Spojených štátoch a Brazílii má tak Mexiko tretí najvyšší počet úmrtí v spojitosti s touto chorobou na svete.
Tento smutný míľnik dosiahla krajina aj napriek tomu, že počet nových prípadov a úmrtí v posledných týždňoch klesal, a to aj po januárovom prudkom náraste novoinfikovaných, v dôsledku čoho sa nemocnice ocitili na hranici svojich kapacít. Námestník ministra zdravotníctva Hugo López-Gatell varoval pred rizikom novej vlny infekcií, keďže milióny Mexičanov sa v súčasnosti pripravujú na slávenie blížiacich sa veľkonočných sviatkov.
Foto: SITA/AP
Vakcinačná kampaň sa v Mexiku začala 24. decembra. V krajine so 126 miliónmi obyvateľov doteraz podali zhruba 6,1 milióna dávok vakcín proti koronavírusu. Podľa údajov z Univerzity Johnsa Hopkinsa v Mexiku doteraz zaznamenali viac ako 2,2 milióna potvrdených prípadov tohto ochorenia. (afp, tasr)
6:44 Americká spoločnosť Pfizer začala testovať vakcínu proti koronavírusu u detí vo veku do 11 rokov. Podľa firmy ide o prvý náznak ďalšej etapy globálnej očkovacej kampane. „Spolu s naším nemeckým partnerom – firmou BioNTech – sme zaočkovali prvé zdravé deti v rámci trojfázovej štúdie s cieľom ďalej hodnotiť bezpečnosť, znášanlivosť a schopnosť vyvolať bunkovú imunitnú odpoveď našej vakcíny,“ uviedla spoločnosť.
Firma testuje tri rôzne úrovne dávkovania vakcíny pre použitie v tejto vekovej skupine. Počiatočných fáz testovania sa zúčastní 144 detí. V neskoršej fáze sa má tento počet zvýšiť na 4 500.
Spoločnosť už testuje svoju očkovaciu látku u detí vo veku od 12 do 15 rokov. V Spojených štátoch sa ňou môžu očkovať ľudia starší ako 16 rokov. Americké zdravotnícke orgány tvrdia, že v porovnaní s dospelými sa novým koronavírusom nakazilo menej detí. Väčšina z nich však mala mierne alebo žiadne symptómy.
Osoby mladšie ako 18 rokov tvoria zhruba pätinu z 330-miliónovej populácie USA a väčšina odborníkov sa domnieva, že na dosiahnutie kolektívnej imunity bude potrebné pristúpiť aj k očkovaniu detí. Spoločnosť Pfizer sa tak pripojila ku firmám Moderna a AstraZeneca, ktoré už účinky svojich vakcín u detí testujú. (reuters, tasr)
6:22 Poľská vláda rozhodla o sprísnení protipandemických opatrení – na dvojtýždňové obdobie okolo veľkonočných sviatkov sa zavrú škôlky, obchody s nábytkom či kaderníctva a obmedzený bude i počet veriacich v kostoloch (jedna osoba na 20 metrov štvorcových). Nové pravidlá začnú platiť v sobotu a potrvajú do 9. apríla.
Vláda tak rozhodla po tom, čo v krajine druhý deň za sebou zaznamenali rekordný počet nových prípadov nákazy koronavírusom. Cieľom nových opatrení čo najviac obmedziť mobilitu a kontakty medzi ľuďmi.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki vyhlásil, že tieto opatrenia sú potrebné v záujme záchrany životov, zachovania pracovných miest a aby sa zabránilo tomu, že sa zdravotnícky sektor dostane na hranu svojich možností a kapacít. Varoval, že Poľsko je len krok od toho, že nebude schopné zabezpečiť náležitú starostlivosť o hospitalizovaných pacientov.
„Poľsko sa nachádza v najťažšom okamihu pandémie za 13 mesiacov,“ uviedol Morawiecki. Všetci prichádzajúci do Poľska cez južné hranice z Českej republiky alebo zo Slovenska budú musieť podstúpiť test na koronavírus alebo ísť do karantény, dodal Morawiecki.
Poľsko začiatkom marca znovu zaviedlo čiastočný lockdown a zatvorilo školy, obchodné centrá, múzeá či kiná. Reštaurácie a bary sú s výnimkou donášok zatvorené od novembra. V krajine hlásili vo štvrtok 34 151 nových prípadov nákazy, čo je najviac od začiatku pandémie. Covidu podľahlo ďalších 520 ľudí, čím celkový počet obetí dosiahol 50 860. (afp, tasr)
5:50 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala vo štvrtok spoločnosť AstraZeneca, aby vyvážala vakcínu proti koronavírusu mimo krajín eurobloku až potom, ako im dodá prisľúbené dávky tejto očkovacej látky. „Musíme a chceme vysvetliť európskym občanom, že dostanú spravodlivý podiel (dávok vakcíny), ktorý im prináleží,“ povedala Von der Leyenová po štvrtkovom videosummite lídrov EÚ s tým, že spoločnosti vyrábajúce vakcíny musia pred ich vývozom do iných regiónov najprv dodržať svoje zmluvy s EÚ.
„A to je samozrejme prípad spoločnosti AstraZeneca. Myslím si, že je pre ňu zrejmé, že predtým, než bude pokračovať v exporte svojej očkovacej látky, musí v prvom rade splniť zmluvné záväzky voči členským štátom EÚ,“ dodala.
AstraZeneca momentálne nestíha dodávať EÚ dohodnuté množstvá vakcín. V prvom štvrťroku 2021 (do konca marca) od nej EÚ očakáva približne 30 miliónov dávok vakcín. Britsko-švédska spoločnosť však pôvodne prisľúbila dodať 120 miliónov dávok. Meškanie dodávok zdôvodnila výrobnými problémami vo svojich prevádzkach v EÚ. Predstavitelia eurobloku však oponujú, že firma v tom istom čase dokázala splniť všetky svoje záväzky voči Británii.
Britský minister zdravotníctva Matt Hancock však ešte v stredu v rozhovore pre Financial Times povedal, že Británia má „exkluzívnu“ zmluvu so spoločnosťou AstraZeneca, zmluva AstraZenecy s Európskou úniou je založená na mechanizme „najlepšieho úsilia“.
Hancock ďalej uviedol, že obe strany, Británia aj EÚ, pracujú na vyriešení vzájomného sporu okolo dodávok očkovacej látky od britsko-švédskej spoločnosti AstraZeneca. Dodal však, že EÚ by sa nemala pokúšať pozastaviť vývoz týchto vakcín z továrne v Holandsku do Británie, a to práve kvôli povahe dohodnutých zmlúv, ktoré majú s AstraZenecou. „Verím, že krajiny s voľným trhom budú zákonitosti zmlúv dodržiavať,“ uviedol Hancock.
EÚ v stredu sprísnila kontroly svojho ďalšieho vývozu vakcín, čo umožňuje zastaviť dodávky smerujúce takmer kamkoľvek. Tento krok Únie vyvolal varovné reakcie Londýna, hlavného prijímateľa vakcín vyrobených v EÚ. Členské krajiny EÚ vrátane Belgicka a Írska vyjadrili znepokojenie nad prípadnými tvrdými spätnými odozvami na blokádu vakcín. Británia a EÚ ale zároveň vydali v stredu večer spoločné vyhlásenie, podľa ktorého pracujú na vyriešení „situácie tak, aby bola rovnako výhodná pre obe strany“.
Šéfka eurokomisie tiež uviedla, že „Európa je región, ktorý do celého sveta vyváža väčšinu vakcín proti koronavírusu. "Pozývame aj ďalších, aby sa vyrovnali našej otvorenosti“, povedala a dodala, že zatiaľ čo od 1. decembra 2020 bolo za hranice EÚ vyvezených 77 miliónov dávok vakcín, o žiadnom vývoze očkovacích látok z Británie „nemá informácie“. (reuters, afp, ft.com, tasr)