Letný čas sa v niektorých európskych štátoch zaviedol počas prvej i druhej svetovej vojny. V Československu začal platiť od roku 1979. K prijatiu tohto opatrenia prispela aj energetická kríza v tomto období. Hodinky sa posúvali v prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 to bolo dokonca už počas posledného marcového víkendu. V súčasnosti je prínos letného času v podobe energetických úspor len minimálny. Jeho účelom je skôr efektívnejšie využívanie denného svetla v letnom období. Vďaka letnému času má aj mierne pásmo denné svetlo po 19. h takmer pol roka (v Bratislave napríklad 173 dní), kým bez letného času by to bolo iba 113 dní.
Zároveň však silneli hlasy, podľa ktorých má striedanie času negatívny vplyv na ľudské zdravie. Rok 2021 mal byť posledným, keď si obyvatelia európskych štátov posúvajú hodinky. Európsky parlament schválil návrh Európskej komisie na ukončenie striedania štandardného stredoeurópskeho a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021. Jednotlivé štáty sa však zatiaľ nerozhodli, aké časové pásmo si chcú celoročne ponechať. Navyše, otázku odsunula pandémia nového koronavírusu.
Zmena času ovplyvní dva diaľkové nočné vlaky. Upozornil na to hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Tomáš Kováč. Tieto dva vlaky prídu do cieľovej stanice o hodinu neskôr, hoci v skutočnosti pôjdu podľa platného cestovného poriadku. Konkrétne sa zmena času dotkne rýchlika, ktorý vyráža z Humenného o 21.54 h a do Bratislavy má plánovaný príchod o 5.49 h. Ovplyvní aj rýchlik s odchodom z Bratislavy o 22.53 h, ktorý má doraziť do Humenného o 6.33 h. Oba prídu zmeškané do 60 minút.