Do nedele sa sčítalo takmer 81 percent obyvateľov, čo predstavuje približne vyše 4,5 milióna sčítaných. TASR o tom informovala hovorkyňa Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 Jasmína Stauder. Zároveň upozornila, že elektronické sčítanie, keď obyvateľ vypĺňa formulár sám, sa začalo 15. februára a potrvá do 31. marca. Asistované sčítanie bude od apríla do konca októbra. Všetko potrebné nájdu občania na webe www.scitanie.sk.
Sčítanie je zo zákona povinné. Zapojiť sa musí každý, kto má na Slovensku trvalý, prechodný či tolerovaný pobyt. Aj občan, ktorý má na území Slovenska obvyklý pobyt, ďalej obyvatelia tretích krajín, ktorí majú v SR trvalý, prechodný alebo tolerovaný pobyt.
Za deti, resp. neplnoletých je za sčítanie zodpovedný rodič alebo zákonný zástupca.
Stauder upozorňuje, že ten, kto sčítanie podcení, môže zaplatiť pokutu v rozmedzí 25 až 250 eur. Vymáhať ju bude obec.
Generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie Ľudmila Ivančíková pripomína, že "nesčítať sa znamená porušiť zákon“. "Asistované sčítanie nie je určené pre zábudlivcov, ale pre tých, ktorí sa on-line nevedia alebo nemôžu sčítať,“ dodala.
Pritom sú už aj obce, ktoré dosiahli stopercentnú sčítanosť. Sú to napríklad Šarbov, Sklabinský Podzámok, Príkra, Havranec či Jalšovík.
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov je realizované v dvoch etapách, sčítanie domov a bytov a sčítanie obyvateľov. Sčítanie domov a bytov sa uskutočnilo od 1. júna 2020 do 12. februára 2021. Predmetom sčítania domov a bytov sú všetky domy, všetky byty v budovách bez ohľadu na to, či sú obývané alebo neobývané, a iné obydlia obývané k rozhodujúcemu okamihu sčítania nachádzajúce sa na území SR. Sčítaním domov a bytov sú poverené obce.
Do redakcie Pravda sa ozvalo množstvo čitateľov, ktorí žijú v zahraničí. "Zistili sme, že veľa ľudí trvalý pobyt na Slovensku má, hoci žijú v presvedčení, že nie. Ide o to, či sa korektne pred rokmi vysťahovali zo Slovenska,“ hovorí Stauder.
"Ak si človek zruší pobyt na Malinovej ulici v obci Pekný deň, obec, ak jej nedodá doložku o vysťahovaní z republiky, okamžite pobyt tohto človeka zaznamená na adrese obecného úradu obce. Je to tak, že snahou štátu, aj v rámci Európskej únie, je, aby mal každý niekde pobyt a bol dohľadateľný. Takže tomuto človeku zostane trvalý pobyt na Slovensku. Ak sa toto stane, tak my ako štatistický úrad čerpáme informácie z administratívnych štátnych zdrojov a podľa tých tento človek trvalý pobyt má,“ vysvetľuje Stauder.
Je však aj druhá skupina ľudí, ktorá si pobyt nezrušila napriek tomu, že žijú aj dvadsať rokov v zahraničí. "Čiže ak človeka evidujeme pod rodným číslom na adrese trvalého pobytu v SR, toto treba vyplniť. Následne treba pri otázke pobytu v zahraničí od roku 1980 pravdivo uviesť, kde žije, a ďalej už sa dotazník pýta aj na prácu mimo SR,“ objasňuje.
Odpovedá aj na častú otázku: prečo slovenských štatistikov zaujímajú informácie o Slovákoch, ktorí žijú hoci v Prahe? "Sčítanie je medzinárodný projekt, my údaje odovzdáme do Eurostatu, čiže keď takýto človek odpovie, že žije v Nemecku a dopravuje sa do práce denne kolobežkou, je to údaj pre nemeckú stranu. Je samozrejmé, že sa vyjadruje k realite tam, kde žije,“ podotýka Stauder.