Famóznej Timrave vyjde novinka desiatky rokov po jej smrti

Provokatívna a kontroverzná. Takto mnohí označujú našu najvýraznejšiu spisovateľku kritického realizmu Boženu Slančíkovú-Timravu. Takmer celý život bývala v dvoch odľahlých dedinkách Novohradu, no vďaka skvelému pozorovaciemu talentu po sebe zanechala úžasné dielo. Tento rok uplynie sedemdesiat rokov od jej smrti. Obec Polichno si chce svoju rodáčku uctiť vydaním novej knihy s doteraz nezverejnenými rukopismi.

29.03.2021 13:00
debata (3)

VIDEO: Starosta obce Polichno o slávnej rodáčke Timrave.

Video

Pseudonym Timrava si spisovateľka vybrala podľa názvu studne v polichnianskom chotári – ľudia ju mali vo veľkej úcte, lebo v nej nikdy nechýbala voda. Ako sama hovorila, písať začala skôr zo žartu a pre zábavu. Krátila si tým jednotvárny čas v Polichne, kde jej otec pôsobil ako evanjelický farár. Predlohou jej literárnych postáv boli najmä miestni, ktorí ju za to nemali radi.

„Opisovala ich a poniektorí sa hnevali. Tí ju nenávideli, aj prenasledovali,“ vraveli viacerí pamätníci. Napríklad človek, ktorý sa spoznal v poviedke Mojžík, sa vraj na ňu veľmi nazlostil. „Keď sa dozvedel, že teta ho opísala pri predávaní volov ako opitého, povedal: Túto kišasonku zabijem. No ale, nič sa nestalo, lebo potom sa to uhovorilo,“ zaspomínala si s úsmevom spisovateľkina neter Ara Petrivaldská v dokumentárnom filme Moja teta Timrava, ktorý je z roku 2011.

Timrava a obec Polichno

Tento rok uplynie sedemdesiat rokov od smrti Boženy Slančíkovej - Timravy.

Fotogaléria
Rodný dom Timravy má novú strechu, no...
Timravina skriňa z ábelovského obdobia.
+6Božena Slančíková-Timrava je pochovaná v...

Vtedy v ňom prehovoril tiež literárny historik Pavol Petrus. „Keby Timrava bola iného národa, je to dávno preferovaný autor európskeho formátu. Celý život pôsobila v dvoch dedinách, teda vo vymedzenom priestore. Nedostatok šírky bol však garantovaný vynikajúcou hĺbkou,“ podčiarkol. Petrus sa s ňou raz aj stretol. „Mala zvláštne osobnostné fluidum, ktoré prežaruje celým jej dielom. Z neho vychádzala ako veľmi jemný, citlivý a hrdý človek úžasne si vážiaci vnútornú slobodu. Nechcela byť viazaná mužom, ktorý nemusel dosahovať jej intelektuálnu, citovú či kultúrnu úroveň a ktorý by ju zraňoval,“ povedal Petrus pred rokmi.

Odišla do Ábelovej

Po smrti svojho otca sa Timrava, ako 42-ročná, presťahovala do susednej vrchárskej dedinky Ábelová. Tam zostala ďalšie desaťročia, no po druhej svetovej vojne sa presťahovala do Lučenca k neteri Are.

Hoci jej teta v mladosti neznášala prácu v kuchyni, v staršom veku bola vychýrenou kuchárkou. „Vždy vravela, že nerada varí, ale napriek tomu nám robievala obed s niekoľkými chodmi,“ vracala sa v myšlienkach na spoločne prežité roky pani Ara, ktorá umrela v roku 2012. „Mala všelijaké lahôdky, ktoré robievala. Napríklad likér z hôrnych jahôd, výborné polievky, no a jej výsostnou špecialitou boli pampúšiky. Nikto ich nevedel upiecť ako ona. Ich vnútro bolo úplne prázdne. Smiali sme sa na nej, že nám dáva jesť len vzduch,“ žartovala Timravina neter.

Po spisovateľke zostalo množstvo zaujímavých receptov. Polichno sa teraz rozhodlo vydať ich s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. „Ešte nezverejnené rukopisy by mali vyjsť v knižnej podobe pod názvom Timrava gazdiná,“ hovorí starosta jej rodnej obce Pavel Kyseľ. Dúfa, že to stihnú najneskôr do novembra, keď uplynie 70 rokov od jej úmrtia. „Máme oskenovanú viac ako stovku receptov zaznamenaných jej rukou. Väčšina z nich je v slovenčine, s príslušnými archaizmami, no niektoré sú v maďarčine aj nemčine. Publikáciu spestríme radami do domácnosti, ktoré sa v jej období šírili ústnym podaním a ona si ich zapisovala,“ objasnil Kyseľ. Vzápätí priznal, že plány im môžu prekaziť chýbajúce peniaze. „Aby to mohlo ísť do tlače, potrebujeme zhruba päťtisíc eur. Verím, že zdroje sa nájdu, lebo ide o niečo, čo tu ešte nebolo. Veď Timrava je náš klenot,“ prízvukuje.

Mrzí ho, že ich rodáčka nebola poriadne docenená za života, no a teraz to pokračuje tiež po jej smrti. „Jej nevýhodou bolo, že je žena. Chlapi sa jej boja aj po viac ako 150 rokoch od jej narodenia,“ mieni. Na druhej strane vraj pozná veľa mužov, ktorí ju ako spisovateľku milujú. „Prišiel sem raz katolícky kňaz, ktorý bol do nej a jej diela zaľúbený. Dokonca mi dal informáciu, že pred štyrmi rokmi vyšla v arabčine. Jeden z arabských štátov financoval preklad jej diela. Žiaľ, neviem ktorý, lebo kontakt na toho kňaza som si v pracovnom zhone zabudol vypýtať a teraz sa ho už na to nemám ako opýtať,“ povedal.

Rodný dom potrebuje peniaze

Už niekoľko rokov prebieha tiež obnova rodného domu spisovateľky. Starostu mrzí, že sa to naťahuje kvôli chýbajúcim peniazom, lebo Timrava si zaslúži úctu v podobe dôstojnej pamiatky. Vo vyspelých krajinách, ako je Anglicko či Francúzsko, by podľa neho rodný dom osobnosti takéhoto významu určite nenechali napospas osudu.

„Toto je národná kultúrna pamiatka, ale aj národná hanba,“ tvrdí. Polichniansku faru, kde Slančíkovci žili takmer polstoročie, postavili v roku 1828. „Posledný farár, ktorý tu býval, bol Ivan Lizoň. Zomrel v roku 1983, odvtedy to bolo opustené a chátralo. Budova zatekala a ničila ju spodná vlhkosť,“ vysvetlil Kyseľ.

Menšie opravy tam začali robiť, keď v dome zriadili múzeum. „Z ministerstva kultúry sme sa snažili získať nejaké dotácie, ale stále nás odmietali. Pred desiatimi rokmi sme konečne získali štyritisíc eur na výmenu strechy, no bolo to málo. Preto sme urobili verejnú zbierku. Prispela aj Timravina neter, ktorá v tom čase ešte žila. Dali sme dokopy sedemtisíc eur, takže celé to vyšlo na jedenásťtisíc,“ objasnil starosta. Na výmenu drevených a kovových častí dostali ďalších zhruba desaťtisíc eur.

„Vďaka tomu sme napríklad osadili nové okná. Vlani sme získali tiež 25-tisíc, za ktoré sme mohli vymeniť strechu aj na priľahlej hospodárskej budove. Pokrylo nám to tiež búracie práce v dome, odstránili sme nevhodné priečky, podlahy, opravili strop aj gánok,“ vymenoval. Momentálne čakajú, či im schvália ďalšiu dotáciu. „Samozrejme, my musíme prispieť päťpercentnou spoluúčasťou. Uvidíme, či nám štát z verejných peňazí pomôže. Použili by sme ich, okrem iného, na repliky pôvodnej dlažby, ktorú by sme položili v kuchynskej a vchodovej časti. Žiadosť máme na 60-tisíc, no nie je isté, koľko nám odklepnú,“ podotkol s tým, že aj predtým dúfali vo väčšie sumy, no vždy sa to podstatne scvrklo. „Látame to teda po čiastočkách,“ povzdychol si. Prioritne by potrebovali odstrániť vlhkosť, čiže zabezpečiť hydroizoláciu. „Nasledovala by obnova nosných častí, podláh a fasád,“ doplnil.

V každom je kus Ťapáka

Božena Slančíková-Timrava sa narodila v Polichne v októbri 1867. Mala desať súrodencov, dospelosti sa dožili len šiesti. Vzdelanie získala od otca, ktorý ju vyučoval doma. Pre zdokonalenie navštevovala jeden rok dievčenskú meštiansku školu v Banskej Bystrici. Nikdy sa nevydala, preto mala celý život existenčné problémy. Na sklonku života sa presťahovala do Lučenca, kde v novembri 1951 umrela. Pochovaná je na tamojšom cintoríne. V jednej zo svojich najznámejších noviel opisovala rodinu Ťapákovcov, ktorých predlohou boli Vestegovci. Vravelo sa im aj „do Vrapáňov“. Boli to predkovia súčasného polichnianskeho starostu Pavla Kyseľa. „V známej inscenácii, ktorú natočili podľa Timravinho diela, zobrazila moju prastarú mamu herečka Zita Furková. Ja som ich štvrtou generáciou,“ povedal s úsmevom starosta. Vysvetlil, že Vestegovci so Slančíkovcami susedili a Timrava na nich videla z okna svojej izby. „Moji príbuzní sa na ňu za to, ako ich opísala, hnevali, no ja už nič podobné necítim. Veď ak by jej nebolo, nikto by o nás nevedel. Okrem toho, v každom z nás je kus Ťapáka. Treba sa na seba pozerať ľudsky a nie príliš vysoko hodnotiť,“ poznamenal. Zdôraznil však, že jeho starý otec bol netypický Ťapák – veľmi šikovný murársky majster. „Veľkú časť tunajších kamenných domov pomohol postaviť aj on,“ uzavrel Kyseľ.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Božena Slančíková-Timrava #Polichno #Timrava