Ako sa technicky realizuje výmena premiéra?
Ústava hovorí, že ak demisiu podá predseda vlády, podá ju aj celá vláda. Ak ju hlava štátu prijme, poverí vládu vykonávaním funkcie až do vymenovania novej vlády. Po vymenovaní je nová vláda povinná do 30 dní od vymenovania predstúpiť pred Národnú radu, predložiť jej svoj program a požiadať o vyslovenie dôvery.
Aké náležitosti musí spĺňať návrh, ktorý prezidentke predloží budúci predseda vlády?
Členom vlády sa môže stať občan, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. K formálnym podmienkam zaraďujeme aj podmienky nezlučiteľnosti funkcie. Členom vlády sa napríklad nemôže stať ten, kto vykonával funkciu člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a to do troch rokov po zániku funkcie v tomto ústavnom orgáne. Z návrhu musí byť zrejmé, kto má byť podpredsedom vlády a kto ministrom. Počet členov vlády nevyplýva priamo z ústavy, ale z kompetenčného zákona. Podľa neho pôsobí v Slovenskej republike 14 ministerstiev, na ktorých čele je člen vlády. Pätnástym členom je podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, a šestnástym členom predseda vlády.
Môže prezidentka Čaputová neprijať návrhy na vymenovanie jednotlivých ministrov?
Áno, nemalo by to však byť pravidlom, ale precízne zdôvodnenou výnimkou, ktorá môže byť v daných okolnostiach všeobecne pochopiteľná. Hlava štátu vychádza z ústavnej povinnosti zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov. Poukazuje sa pri tom na rok 2018, keď prezident Andrej Kiska odmietol vymenovať vládu pre výhradu smerom k navrhovanému ministrovi vnútra Jozefovi Rážovi. Hlave štátu bolo vyhovené, na poste ministra vnútra došlo k zmene, a prezident následne takúto vládu vymenoval. Dôvody nevymenovania však nesmú byť svojvoľné.
Ak nebude prezidentka súhlasiť s nomináciou niektorého ministra, môže odmietnuť vymenovať celú vládu?
Zo skúsenosti z roku 2018 vieme, že hlava štátu môže odmietnuť vymenovanie vlády ako celku práve z dôvodu výhrady voči jednotlivému uchádzačovi o funkciu ministra. Po zavedení priamej voľby hlavy štátu prišli rozhodnutia Ústavného súdu, ktorými sa postavenie priamo volenej hlavy štátu ešte viac posilnilo. Výsledkom je možnosť omnoho autonómnejšieho výkonu právomocí, než je to napríklad v štátoch, kde je hlava štátu ešte stále volená parlamentom, ako sú Grécko, Albánsko, Lotyšsko či Maďarsko.
Čo ak bude problém s vymenovaním Igora Matoviča (OĽaNO) za ministra financií alebo s obsadením pozície ministra práce?
Ak budúci predseda vlády donesie hlave štátu zoznam napríklad 95 poslancov deklarujúcich podporu budúcej vláde a jej členom, a hlava štátu by odmietla vymenovanie vlády kvôli individuálnej výhrade, takáto výhrada by mala byť podporená silnými argumentmi. Podporne môžeme vychádzať z toho, čo povedal Ústavný súd vo veci I. ÚS 397/2014 pri kandidátovi na generálneho prokurátora Jozefovi Čentéšovi, ktorého odmietol vymenovať Ivan Gašparovič. Ústavný súd nakoniec právoplatne rozhodol, že vtedajší pán prezident porušil základné práva kandidáta na generálneho prokurátora. Pripomínam, že tak, ako sa dnes odvolávame na krok Andreja Kisku z roku 2018, na kroky Zuzany Čaputovej z roku 2021 sa budú môcť neskôr odvolávať ďalší prezidenti alebo prezidentky.
Aké ďalšie sú možnosti prezidentky?
Hlava štátu je povinná svojím rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Ústavným orgánom je aj vláda. Je preto logické, že ak by bola hlava štátu svedkom toho, že nová vláda by kvôli vnútorným konfliktom riadne nemohla fungovať, do budúcna by v podobnej situácii mohla zvažovať vymenovanie tzv. úradníckej vlády.