„Samozrejme, toto nie je hlavná trestná vec sátorovcov. V hlavnej veci už pojednávanie prebehlo a padli odsudzujúce rozsudky. Tých vecí je niekoľko, prebiehajú ďalšie hlavné pojednávania s otcom a synom Dorovcami, ktorí tiež patrili k sátorovcom. Toto je parciálna časť a naozaj išlo pravdepodobne o najbrutálnejšiu zločineckú skupinu na Slovensku. Brutálnejšiu ako boli niektoré stredoslovenské či východoslovenské zločinecké skupiny,“ povedal Lipšic. Za dôležité považuje, že nakoniec predstaviteľov skupiny postavili pred súd.
Lipšic poznamenal, že posledné roky ukázali, že časť vysokých policajných alebo justičných zložiek mala prepojenie na organizovaný zločin. „Koniec koncov, o tom sú aj prípady Očistec, Judáš, Božie mlyny a mnohé ďalšie. Aj v týchto prípadoch bolo zrejmé, že sátorovci majú kontakt a vplyv na niektorých policajných funkcionárov a niektorí už boli aj odsúdení,“ uviedol.
Zaznelo aj meno Lučanského
Špeciálny prokurátor poukázal na to, že na utorkovom pojednávaní zaznelo meno bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorý mal dostávať finančné plnenia za stretnutie s najvyššími predstaviteľmi sátorovcov. „Zaznelo aj meno bývalého sudcu Ústavného súdu Mojmíra Mamojku, ktorý tiež mal mať účasť na sprostredkovaní týchto stretnutí. To sú veľmi, podľa mojej mienky, závažné podozrenia a pýtal som sa na nich aj preto, aby následne mohli byť predmetom ďalšieho záujmu orgánov činných v trestnom konaní. Počuli ste zrejme, čo vypovedal v tejto veci svedok Kádar, že mali byť účastní za finančné prostriedky na stretnutiach so Sátorom, ktoré Sátor chcel vyvolať,“ zhrnul Lipšic s tým, že bude potrebné naďalej preverovať takéto informácie.
Mená Lučanského a Mamojku zazneli vo výpovedi svedka Kristiána Kádara. Ten mal odovzdávať cez tretiu osobu financie v hodnote 75 000 eur za sprostredkovanie stretnutia bosa skupiny Ľudovíta Sátora s Lučanským v roku 2010.
Za odpor smrť
Kadár, na 25-ročný trest odsúdený člen gangu, v utorok na súde takisto uviedol, že bos zločineckej skupiny sátorovcov Ľudovít Sátor by za odpor potrestal každého zavraždením.
Horváth čelí obžalobe z piatich vrážd. Medzi nimi sa mal podieľať na vražde člena skupiny Andreja Reisza v roku 2006. „My sme s Lehelom H. nechceli zavraždiť Reisza. Ja som prerušil kontakty so skupinou v roku 2006. Vyhýbal som sa kontaktom so Sátorom. Ten nás však postavil pred hotovú vec, aby sme ho zavraždili,“ uviedol Kádar.
Osobne vraždu nevidel. V jej čase bol schovaný v kríkoch bývalého družstva v Čótfe pri Dunajskej Strede. Okrem Reisza, Sátora prišiel aj Zsolt Nagy alias Čonty. „Zrazu som počul výstrel, tam vo vnútri sa Sátor sám rozhodol, že ho zastrelí. Moja úloha predtým bola, aby som zastrelil Reizsa ja. Mal som zbraň, ja som nikoho v živote však nezastrelil,“ povedal.
Ako dodal, keby nespravil, čo od neho Sátor chce, dal by ho zlikvidovať. „Sátorovi nikto nepovedal nie,“ vypovedal Kádar. Nikdy však nebol svedkom, že by takýto odpor potrestal vraždou. Pozostatky Reisza sa nikdy nenašli.
Bosa chcel zabiť on sám
Kádar nevie, kto Sátora zavraždil v roku 2010. Pôvodne ho chcel zavraždiť on sám, no rozmyslel si to. Sátorovi, ktorý mal chcieť „odchodné“ z gangu vo výške 400 000 eur, sa nepáčilo, že chcel spolupracovať s políciou. „Napadlo mi, že ho musím zavraždiť, lebo by on zavraždil mňa,“ povedal svedok.
V súvislosti s plánovanou vraždou oslovil Horvátha. Na jeho pozemku v areáli bývalého družstva v Čótfe chcel telo zavraždeného zakopať. Na začiatku decembra, keď sa mala vražda odohrať, bol v garáži a počul výstrel, kto strieľal nevie. „Rozmyslel som si to, nedokázal by som zavraždiť človeka,“ tvrdil. Od auta bosa prišiel Horváth a následne mŕtve telo odviezli na vozíku do garáže. „Neviem, kto Sátora zastrelil,“ vyhlásil. Telo zakopali, neskoršie prekopali hrob, vtedy si všimol, že mŕtvola nemala tetovanie ako Sátor.
Horváth je okrem vrážd obžalovaný aj zo skutkov podporovania a zosnovania zločineckej skupiny sátorovcov a krádeže 45,5 milióna slovenských korún z bezpečnostnej schránky v Dunajskej Strede. Medzi zavraždenými je bos skupiny sátorovcov Sátor, k vražde ktorého sa Horváth v roku 2010 priznal. Telo sa nenašlo, páchatelia mŕtvolu údajne viac ráz vykopali a ostatky premiestňovali.