Za rýchlym vzostupom Eduarda Hegera (OĽaNO) je nielen krátka tradícia slovenského parlamentarizmu, neštandardné pomery v hnutí obyčajných, obrovské zlyhanie odchádzajúceho premiéra Igora Matoviča, ale aj veľký kus šťastia.
V roku 2015 ho do politiky zavolal vtedajší poslanec OĽaNO Richard Vašečka, s ktorým úzko spolupracoval ešte pred jeho vstupom do parlamentu. Vo voľbách v roku 2016 získal viac ako 15-tisíc hlasov, ako aj on sám priznal, najmä od kresťanských spoločenstiev, v ktorých dlho pôsobil. Aj keď o štyri roky neskôr už dokázal vo voľbách presvedčiť až 62-tisíc ľudí, málokto čakal, že získa jednu z najdôležitejších vládnych funkcií – ministra financií. V týchto dňoch už rokuje s prezidentkou o vymenovaní novej vlády, ktorú bude viesť.
VIDEO: Vymenovanie vlády Eduarda Hegera.
Nečakali ho vo vláde
„Dá sa povedať, že je to raketová kariéra a obrovský úspech. Ešte pred voľbami v roku 2020 by sme ani nečakali, že bude členom vlády a dokonca ministrom financií,“ hovorí politológ Michal Cirner. „Heger má za sebou pomerne krátku politickú kariéru, takže je to určite rýchly vzostup. Keby sa v roku 2016 neprekrúžkoval do parlamentu najmä hlasmi kresťanských aktivistov, možno by už z politiky odišiel. Však dobre vieme, že OĽaNO často mení kandidátku a je to vlastne dosť neheterogénne zoskupenie ľudí, ktorí majú prinášať pre hnutie preferenčné hlasy,“ vysvetľuje Cirner.
V tomto ohľade ale jeho krátke politické pôsobenie nemusí byť ničím výnimočným. „Určitú paralelu môžeme nájsť aj s Mikulášom Dzurindom, ktorý je už len ako dvojnásobný premiér považovaný za úspešného politika. Aj jeho predchodca Vladimír Mečiar sa vtedy pýtal: Kto je to Mikuláš Dzurinda? Vyšiel z konzervatívneho prostredia a začínal ako hovorca SDK, kde sa zlialo päť politických strán a nakoniec sa ukázal ako človek politický. Tiež nemal veľké exekutívne skúsenosti a nakoniec stál na čele vlády osem rokov,“ poukázal Cirner.
Kus šťastia
Politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave za týmto úspechom vidí aj kus šťastia. „Prvým bolo, že uspel v roku 2016, druhým šťastím je nečakaný úspech strany OĽaNO v roku 2020 a tretím, že v čase Matovičovej chvíľkovej neochoty zúčastniť sa na vedení vlády to Heger prebral a koaliční partneri s ním boli spokojní. Tieto tri udalosti v podstate spôsobili, že pred pár dňami bol Heger najhorúcejším kandidátom na výmenu Matoviča a dnes je už pravdepodobne budúcim novým premiérom,“ poznamenal Lenč.
Svoj postup si však Heger zaslúžil aj prácou a svojou nekonfliktnou povahou, ktorú koaliční partneri OĽaNO museli po pôsobení Igora Matoviča určite oceniť. „Heger sa ukázal ako veľmi zručný komunikátor. Jeho vyjadrovanie je veľmi vecné, racionálne, čo sme mohli vidieť aj v posledných televíznych debatách, kde vedel Heger veľmi dobre argumentovať aj takému zručnému rétorovi, akým je Robert Fico. Z pohľadu schopností komunikovať, rozhľadenosti, manažérskych schopností by Heger mohol spĺňať kritériá na relatívne dobrého premiéra. V každom prípade určite lepšieho, ako bol Igor Matovič,“ zdôraznil Tomáš Koziak, rektor Vysokej školy politických a spoločenských vied Kutná Hora.
Oponent Roberta Fica?
Cirner tiež vyzdvihuje práve Hegerov vzťah k politickým partnerom, ale aj oponentom. „Dá sa povedať, že je to človek kompromisu, konsenzu, človek, ktorý je nekonfliktný a spája. Pri manažovaní vládnej koalície to má svoje výhody aj nevýhody. Nespornými výhodami sú tie, že ho partneri akceptujú, a je to človek, s ktorým sa bude dať dohodnúť. On bude diskusiu moderovať a nebude vyvolávať konflikty. Aj z jeho posledných vystúpení vidíme, že je to človek, s ktorým sa dá vyjsť a korektné vzťahy s ním mali aj jeho politickí oponenti,“ zdôraznil Cirner.
Akým bude Heger premiérom, ukáže podľa politológov až čas. „Keď sa ale v ostatných dňoch snažil Heger v televíznych debatách vystupovať ako premiér, ako hlavný oponent Roberta Fica, v mnohých aspektoch to veľmi prehrával. Ako keď sa zlý herec naučí nejakú postavu, ale hrá tú svoju úlohu príliš okato. Snažil sa vystupovať ako asertívny politik, čo mu ale veľmi nejde,“ dodal Lenč.
Eduard Heger (44)
(3. máj 1976), ekonóm, kresťanský aktivista, Bratislava-Dúbravka
Narodil sa 3. mája 1976 v bratislavskej Dúbravke. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Po škole pracoval ako manažér v rôznych firmách, ale aj ako konzultant na ministerstve obrany, kde sa podieľal na reforme Ozbrojených síl SR. Stál pri zrode známej slovenskej značky alkoholu, ktorá sa preslávila v USA. Svoj čas venuje aj práci v treťom sektore. V Spoločenstve pri Dóme sv. Martina je vedúcim pastierskeho tímu. Kresťanom (rímsky katolík) sa stal po náhlej smrti otca. Má štyri deti.
| Kandidát | |||
|---|---|---|---|
| Voľby | Kandidoval z miesta č. | Skončil na mieste | Počet prednostných hlasov |
| Parlamentné 2020 | 142 | 8 | 62 964 |
| Parlamentné 2016 | 24 | 10 | 15 257 |
Poslanec NR SR 2016 – 2020
- podpredseda poslaneckého klubu OĽaNO (17. 1. 2018 – 15. 7. 2019)
- Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti – člen (23. 3. 2016 – 18. 4. 2016), overovateľ (18. 4. 2016 – 29. 2. 2020)
- Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva – predseda (14. 3. 2018 – 29. 2. 2020)
- Od roku 2019 je podpredsedom strany OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA
Vláda SR 2020 – súčasnosť
- 21. marca 2020 – vymenovaný za ministra financií
- 12. marca 2021 – poverený riadením ministerstva zdravotníctva
- 25. marca 2021 – poverený riadením ministerstva školstva