Aj keď neodhalia veľa, dávajú občanom šancu aspoň nahliadnuť, ako dobre si žijú ich volení zástupcovia. Nielen politici, ale aj ďalší verejní funkcionári sú povinní každoročne zverejniť majetkové priznania. Obsahujú však len výšku príjmu za ostatný rok a zoznam hnuteľného a nehnuteľného majetku či užívanie majetku iných osôb. Nedozvieme sa výšku úspor, nájmy, pôžičky či hodnotu jednotlivých častí majetku.
Napriek tomu, že majetkové priznania musia verejní funkcionári podať do 30. apríla a zvyčajne sa zverejňujú už v lete, Národná rada zatiaľ zverejnila priznania len za rok 2019.
uvádzaný majetok nemusí byť v 100–percentnom vlastníctve
„Od 1. januára 2020 nadobudla účinnosť novela zákona, ktorá zvýšila počet verejných funkcionárov zo zhruba 580 až na vyše 2 000. Takže nápor na výbor bol enormný. Veľa verejných funkcionárov navyše ani nevedelo, že má túto povinnosť. Inak sa to robí, keď je tých funkcionárov 500 a už vedia, ako sa to má vypĺňať, a inak, keď ich je vyše 2 000 a robia to prvýkrát,“ vysvetľuje dôvody oneskorenia predseda výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií Boris Susko (Smer).
Skontrolujú, len čo sami priznajú
Bolo preto treba čakať a vyzývať verejných funkcionárov na doplnenie či spresnenie niektorých údajov. „Všetky oznámenia sa musia skontrolovať, naskenovať a doplniť prijaté spresnenia či úpravy. Navyše do toho zasiahla situácia s vírusom a karanténami, teda oslabeným personálnym obsadením výboru a technickým vybavením. Keďže to bol prvý rok účinnosti tejto novely, bol taký záťažový, a predpokladám, že v budúcnosti to už bude celé skôr,“ približuje Susko.
Výbor preveruje len informácie, ktoré mu poskytnú verejní funkcionári. Napríklad keď niekto prizná príjem z konateľstva vo firme, pričom do 30 dní od prijatia verejnej funkcie sa musel podľa zákona tohto konateľstva vzdať.
„Samotné majetkové pomery, kto čo vlastní, nevlastní, čo využíva a čo nie, to výbor nemá odkiaľ vedieť. To je už skôr na verejnej kontrole, preto sa tie priznania kontrolujú. Ak niekto má dôkazy o tom, že je to inak, môže podať na výbor podnet,“ dodáva Susko s tým, že takéto podnety však musia byť kvalifikované a obsahovať dôkazy. Len podozrenia nestačia.
„Transparentne“ ako Matovič
Zodpovednosť, s akou jednotliví verejní funkcionári k priznávaniu svojich majetkových pomerov pristúpili, sa tiež značne líši. Prezidentka Zuzana Čaputová uviedla k ročnému príjmu vo výške 86 541 eur aj rodinný dom, chatu pri Pezinku, pole, dva úvery, osobné auto či finančný dar z Európskej ceny za politickú kultúru.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) k platu 38 885 eur priznal vlastníctvo bytu v bratislavskej Dúbravke, pôdu v obci Jablonec (okres Pezinok), ako aj podiely v s. r. o. Uviedol tiež hypotekárny úver a užívanie auta vo vlastníctve inej osoby.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) okrem platu 38 460 eur uviedol aj byt, rodinný dom so záhradou, podiel na pozemku, dom v Thajsku, chatu v rakúskom Bergu či stavbu v Dubaji. Medzi hnuteľným majetkom Kollár spomenul umelecké diela, zbierku hodiniek a šperkov, peniaze v bankách, cenné papiere, obchodné podiely, úvery, pôžičky či rôzne ručenia a pohľadávky. Dokonca spomenul, že ako šéf hnutia Sme rodina využíval cudzie auto a mobil.
Úplne z opačného konca pristúpil k majetkovej transparentnosti minister financií a expremiér Igor Matovič (OĽaNO). Nepriznal nič okrem svojho poslaneckého platu vo výške 36 468 eur. Vo svojom majetkovom priznaní dokonca tvrdí, že ani len nevyužíva majetok inej osoby či firmy, napríklad dom, v ktorom býva, či auto, na ktorom jazdil ešte ako poslanec do práce v Bratislave.