Paulínu prijali na Oxford. Na štúdium sa jej poskladali dobrodinci

Paulíne Vicenovej (18) z Partizánskeho sa tento rok splnil sen. Oxfordská univerzita jej ponúkla miesto v prestížnom programe. Paulínu zaujíma problematika ľudského tela a zdravia a chcela by vytvárať nové možnosti terapie ochorení.

, 11.04.2021 07:18
Pavlína Vicenová Foto:
Pavlína Vicenová
62

Na Slovensku sa niečo podobné nedá študovať, ale po brexite musí za štúdium platiť viac a nemá nárok na študentskú pôžičku. Predovšetkým vďaka príspevkom dobrodincov sa jej už podarilo vyzbierať bezmála 50-tisíc eur, ktoré potrebuje na nástup do prvého ročníka. Mladá Slovenka rozpráva o svojej ceste na vysnívanú univerzitu.

Aký odbor budete študovať na Oxforde?

Vybrala som si taký netradičný odbor biomedicínske vedy, ktorý sa na Slovensku nevyučuje. Oslovil ma práve tým, že jeho záber je široký, študenti sa môžu naučiť základy z rôznych oblastí, ktoré sú spojené so zdravím, s biológiou a chémiou. Napríklad farmakológia, neuroveda, epidemiológia, imunológia. Páčil sa mi aj štýl výučby na Oxforde. Výučba je tam založená na takzvaných tutoriáloch, čo sú krátke stretnutia profesorov a žiakov, počas ktorých si medzi sebou vymieňajú nejaké rady a profesori vedú študentov priamo k tej oblasti, ktorá ich zaujíma. Mňa zaujíma epigenetická terapia, čo je taká novinka vo svete vedy. Je to pre mňa ťažké vysvetliť, ale epigenetika sa zaoberá tým, ako bunky narábajú s molekulou DNA. DNA môže byť niekedy vyjadrená tak, že to spôsobí chorobu a inokedy je vyjadrená tak, že nespôsobuje chorobu. A práve tento rozdiel sa dá využiť na vývoj nových liečiv.

Rozvíja sa niečo v tejto oblasti aj na Slovensku?

Nie som si úplne istá, či sa niečo také na Slovensku skúma. Keď som bola na stáži na Univerzite Komenského v Ústave molekulárnej biomedicíny, tak tam ich epigenetika a výskum rôznych epigenetických javov zaujímali a venovali sa tomu. Mali sme tam aj jednu prednášku o epigenetike, takže na univerzitách sa určite nejaký výskum realizuje. Neviem, či sú na to vyčleňované prostriedky aj v nejakých súkromných farmaceutických spoločnostiach. Ale v zahraničí sa určite výskum robí vo väčšom rozsahu.

Kde by ste sa v budúcnosti chceli uplatniť?

Po skončení štúdia na Oxforde by som sa rada zamestnala vo výskume, ešte neviem, či na univerzite, alebo v nejakej súkromnej spoločnosti. Rada by som spolupracovala s inými vedcami na vývoji epigenetickej terapie a pomohla lekárom, aby vedeli lepšie pomôcť pacientom. Terapie, ktoré môžem pomôcť vyvinúť alebo otestovať, by mohli pomôcť pacientom po celom svete. Poruchy v epigenetike alebo abnormálne epigenetické zmeny sú často príčinou chorôb ako rakovina, demencia, diabetes alebo mnohé ďalšie ochorenia.

Čo je momentálne najkomplikovanejšie pre študentku zo Slovenska, ktorá chce študovať vo Veľkej Británii? Čo sa po brexite zmenilo?

Najkomplikovanejšie to je s financiami. Pred odchodom Veľkej Británie z Európskej únie boli podmienky štúdia v krajine rovnaké pre ľudí z celej únie. Všetci študenti platili školné okolo 10-tisíc libier na rok a mohli si naň požičať od britskej vlády. Táto pôžička je veľmi výhodná, začína sa splácať až po skončení štúdia, keď študent dosiahne istú mzdu. Časť, ktorú nestihne splatiť do istého času, sa mu odpustí. Ale po brexite už študenti z pevninskej Európy nemajú nárok na túto pôžičku a za rok musia platiť 29-tisíc libier. V Oxforde sú tiež vysoké náklady na život, teda poplatky spojené s bývaním a so stravovaním.

Čo ovplyvnilo váš výber školy? Odkiaľ ste získavali informácie o výučbe na Oxforde?

Jedna moja kamarátka z Partizánskeho sa tiež dostala na Oxford na medicínu. Mala som možno 12 rokov a vtedy som sa o Oxford začala zaujímať. Zistila som viac informácií o štúdiu tam a porovnávala si mnohé univerzity z rôznych kútov sveta. Z Holandska, Dánska, zo Švédska, z Česka, zo Slovenska, z USA, Veľkej Británie. A práve ten štýl výučby na Oxforde formou tutoriálov ma zaujal a prišiel mi, že by som v ňom vedela najviac rozvinúť svoj potenciál. Je založený na blízkom kontakte medzi profesorom a študentom a ide o všestranne zameraný kurz, rozvíja rôzne zručnosti.

Koľko študentov v tomto roku prijali na váš odbor?

Je relatívne malý, ako každý rok doň prijali iba okolo 40 študentov, štúdium je teda osobnejšie. Tento rok sa doň hlásilo 537 ľudí z celého sveta. Približne 120 pozvali na pohovory a na základe pohovorov vybrali tých zhruba 40, ktorým ponúkli miesto.

Ako vyzerali prijímacie pohovory na Oxforde?

Trochu ma prekvapilo, že niektoré otázky, ktoré sa ma vyučujúci pýtali, neboli priamo spojené s biomedicínou. Možno sa ma snažili trochu zaskočiť, napríklad začali hovoriť o farmárčení a poľnohospodárstve. Myslím, že chceli vidieť, ako reagujem a akým spôsobom rozmýšľam nad niečím, čo nepoznám. Alebo sme sa rozprávali o biomedicíne či ľudskom tele a neskôr mi povedali, že odpovede na niektoré otázky, ktoré mi položili, sa dozviem až počas druhého ročníka štúdia u nich. Išlo im o to, aby som sa aspoň pokúsila nejako kreatívne prísť na odpoveď.

Aké boli vaše pocity, keď ste sa dozvedeli výsledok pohovorov?

Už dlho dopredu som vedela, že istý deň mi príde e-mail z Oxfordu s rozhodnutím o tom, či ma prijali, alebo nie. Už od rána som naň čakala, stále som si obnovovala e-mailovú schránku. Potom prišiel e-mail a v prílohe mal oficiálny list z Oxfordu, že mi ponúkajú miesto v ich programe biomedicínskych vied na St. Hilda's College. Keď ma prijali, bola som najprv v šoku, potom prišla veľká radosť z toho, že sa mi to podarilo, a kontaktovala som všetkých možných ľudí, ktorí ma povzbudzovali. A potom som si postupne čoraz viac uvedomovala, že ešte na Oxforde nie som, chýbajú mi nejaké ďalšie kroky, a najmä financie na to, aby som mohla nastúpiť.

Ste z Partizánskeho, no momentálne študujete na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Prečo tak ďaleko od domova?

O tejto škole a jej špeciálnom programe som sa dozvedela od viacerých študentov z Partizánskeho, ktorí tam predtým chodili, a páčil sa mi štýl výučby – v angličtine, takže by som si mohla viac nacvičiť konverzáciu a zžiť sa s jazykom, v ktorom budem potom chcieť študovať. A zároveň majú študenti viac slobody zamerať sa na predmety, ktoré ich zaujímajú. Dosť veľký dôraz sa kladie na výskum a možnosť sama si organizovať nejaké experimenty. Prijímačky tiež boli trochu stresujúce. Myslím, že sa hlásilo okolo 80 ľudí a prijali asi 20. Ešte po prijímačkách som si myslela, že ma tam ani nezobrali, ale našťastie áno a za tú školu som veľmi vďačná. Aj predtým na gymnáziu v Partizánskom som mala veľmi dobrých učiteľov, ktorí ma povzbudzovali a pomáhali mi v tom, čo ma zaujímalo, ale myslím, že odísť do Bratislavy bolo dobré rozhodnutie.

Prestúpili si teda do špeciálneho medzinárodného programu IB diploma. Ako to funguje a v čom sa odlišuje od štúdia na inom slovenskom gymnáziu.

Je to dvojročný program. Bola som na osemročnom gymnáziu v Partizánskom, teda tam som strávila šesť rokov a teraz dokončujem druhý rok v Bratislave. Je tam viacero rozdielov, aj iný spôsob hodnotenia. Nemáme klasickú slovenskú maturitu, ale maturujeme zo všetkých predmetov, ktoré študujeme. Ja som mala sedem predmetov, takže moja maturita, keby teda bola, by pozostávala zo siedmich predmetov. Všetky písomné maturity by som písala v angličtine a potom by ich hodnotili v zahraničí. Známkovanie je od 1 po 7, sedem je najlepšia známka a jeden najhoršia. Čo sa týka obsahu predmetov, viac sa zameriavame na pochopenie javov v prírode, prepojenie jednotlivých predmetov, samostatné uvažovanie, kreativitu. Je to ťažký program, asi ťažší ako na štátnom gymnáziu, ale myslím, že to stojí za to.

Maturity teda nebudú v bežnom režime. Ako pandémia celkovo ovplyvňuje záver vášho štúdia?

IB diploma programy fungujú po celom svete. A zastrešujúca organizácia vydala nariadenie, že školy, ktoré nemôžu mať maturity, budú mať tzv. non-exam route. Teda časť mojej známky bude určená podľa prác, ktoré som písala počas roka, a časť podľa toho, čo mi učitelia určia ako predpokladanú známku. Oni dostali presný počet, koľko akých známok môžu z predmetu udeliť. Zo všetkých študentov v odbore teda len tí najlepší dostanú tie najvyššie známky. Je to preto, aby tí naozaj najlepší neboli v tej istej kategórii ako priemerní. Môže to znieť kruto, ale je to dobré kritérium aj pre zahraničné univerzity, keď si vyberajú študentov. Ja na to, aby som mohla ísť na Oxford, ešte musím splniť podmienku, že musím mať minimálne 39 bodov zo 45. To, či som dosiahla tieto známky, sa dozviem v lete. Momentálne riešime aj stužkovú. Asi nebude, no možno sa aspoň odfotíme.

Sú teda tieto známky kritériom prijímania na Oxford? Keby tam chcel ísť študent z bežnej slovenskej školy, čo by musel splniť?

Na Oxforde dobre nepoznajú systém, ako to funguje na Slovensku, ale ak by zobrali študenta zo slovenského gymnázia, myslím, že by mu dali podmienku, že musí zmaturovať na samé jednotky.

Ako vyzeralo štúdium v uplynulom roku, keďže škola je v Bratislave a vy pochádzate z inej časti Slovenska?

Nie sú otvorené internáty, takže moje štúdium stále funguje dištančnou formou. Naša škola dištančné vyučovanie veľmi dobre zvláda. Naši učitelia hneď po pár týždňoch s nami nabehli na pravidelné hodiny. Naozaj im záleží na tom, aby sme dobre zmaturovali. On-line vyučovanie je možno náročnejšie, pretože som sa musela viac zamerať na samoštúdium. Ale s podporou učiteľov som to dobre zvládala. Zo školy som prvý raz odišla ešte v marci 2020 počas prvej vlny pandémie. Vrátila som sa v septembri a v októbri som znovu odišla.

S brexitom sú spojené problémy s financovaním štúdia na Oxforde. Koľko by to malo celé stáť?

Keď som si to prepočítala z libier, na prvý rok potrebujem približne 48-tisíc eur. Dvadsaťdeväťtisíc libier, teda asi 34-tisíc eur, je ročné školné a potom asi ďalších 12-tisíc libier, zhruba 14-tisíc eur, sú životné náklady. Teda letenka, ubytovanie, strava a víza.

Aké sú momentálne možnosti získať peniaze na štúdium? Akým spôsobom ste sa o to snažili?

Hneď som sa snažila kontaktovať St. Holida's College, tam mi povedali akurát toľko, že si môžem dať žiadosť o štipendium tzv. Pelgrave Brown Scholarship, ktoré je veľmi štedré, asi 12-tisíc libier ročne. Požiadala som oň, ale myslím, že ho nedostanem, keďže ho môže dostať asi len jeden človek z celej strednej Európy. Samo osebe by mi to štipendium ani nestačilo, pretože pokrýva iba životné náklady, nie školné. Z Oxfordu mi povedali, že mi už nevedia pomôcť, takže mám o pomoc požiadať slovenskú vládu. Písala som množstvo e-mailov na ministerstvo školstva, členom parlamentu, europoslancom, už ani neviem, komu všetkému. Dostala som samé odpovede, že mi gratulujú a držia palce a dostala som rôzne tipy a odporúčania, čo by som mohla skúsiť. No nič z toho sa mi nehodilo, nespĺňala som kritériá. Napríklad mi odporúčali Štipendium Martina Filka, ale keď som si to bližšie pozerala, dozvedela som sa, že naň nemám nárok, pretože je pre ľudí, ktorí budú mať uplatnenie v štátnej správe. A to ja so svojím odborom nespĺňam. Potom mi odporúčali Národný štipendijný program, lenže to je pre študentov slovenských vysokých škôl, ktorí chcú ísť do zahraničia na nejaký študijný pobyt. Na Slovensku môžem získať akurát pôžičku z Fondu na podporu vzdelávania, ktorá je asi 4-tisíc eur. A o túto pôžičku budem môcť podľa vypísaných kritérií požiadať, až keď už budem na Oxforde. Teda niekedy v októbri, ale ja peniaze potrebujem dokladovať skôr.

Nie sú na Slovensku nejaké možnosti podpory pre slovenských študentov v zahraničí, napríklad s podmienkou, že sa po štúdiu vrátia a budú pôsobiť na Slovensku?

Myslím, že vo viacerých krajinách to funguje tak, že človek si môže na svoje štúdium požičať od vlády. Hovorili mi to študenti z iných krajín, ktorých tiež prijali na Oxford a s ktorými som si písala. Na Slovensku také niečo, myslím, nemáme, a to je škoda, pretože podľa mňa by to mohlo pomôcť. To, či by som sa chcela po štúdiu uplatniť na Slovensku, ešte neviem, záleží to od toho, ako bude vyzerať situácia, keď doštudujem. Ak by som mala uplatnenie a získala podporu pre môj výskum, rada sa vrátim na Slovensko a budem spolupracovať s tunajšími vedcami. Ale ak získam podporu na výskum na nejakej zahraničnej univerzite alebo v zahraničnej firme, tak budem pokračovať tam. Ide mi v prvom rade o to, aby som pomohla pacientom.

Kedy ste sa dozvedeli, že vás prijali, a začali získavať peniaze na financovanie štúdia?

Dozvedela som sa to 12. januára, potom vo februári som si otvorila transparentný účet. Dovtedy som približne mesiac kontaktovala rôznych ľudí s tým, či by nebolo možné získať nejaký grant alebo štipendium. Teraz organizujem verejnú zbierku, ktorá bola pre mňa poslednou možnosťou, ako získať peniaze, ak nič iné nenájdem. Inšpirovala ma mladá talentovaná Češka Bára Cihlová, ktorú prijali na Oxford na biochémiu a tiež na štúdium zbierala týmto spôsobom. Myslím, že sa jej podarilo vyzbierať financie na prvé dva roky štúdia, v prepočte okolo 75-tisíc eur. Pred pár dňami sa mi podarilo nazbierať sumu, ktorá by mala pokryť prvý rok môjho štúdia. Plánujem, aby ten účet ostal otvorený počas celého trvania štúdia a ktokoľvek mohol prispieť aj na jeho ďalšie roky. Počas ďalších rokov by som sa rada uchádzala aj o iné štipendiá na Oxforde a chcela by som nadviazať kontakt s nejakou farmaceutickou spoločnosťou, s ktorou by som sa dohodla na tom, že by som sa v nej potom zamestnala, a ona by ma počas štúdia podporovala.

Ako vás môžu podporiť ľudia, ktorí majú záujem pomôcť?

Ľudia, ktorých oslovil môj príbeh, ma môžu podporiť finančne príspevkom na transparentný účet SK9609000000005177108562. Ak mi chcú pomôcť inak, budem rada, ak budú šíriť informácie o mne na sociálnych sieťach. Niektorí ľudia mi pomohli svojimi radami, napísali mi, čo by som ešte mohla pridať na svoju webstránku www.paulina-vicenova9.webnode.sk, ponúkli sa, že mi môžu spraviť nejaké fotky… privítam akúkoľvek formu pomoci a som veľmi vďačná všetkým, ktorí ma podporujú. Už mi pomohlo naozaj veľa ľudí, som z toho dojatá a teším sa.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
62 debata chyba
Viac na túto tému: #štúdium #Oxford