Počet druhov, ktorých populácia na Slovensku rastie, je nižší ako počet druhov, ktorých populácia klesá. Podľa Pačenovského tak situácia signalizuje negatívny trend vo vývoji populácie vtáčích druhov na Slovensku.
Ornitológovia pripravujú pre jednotlivé druhy hodnotenia stavov populácie. Jeden druh môže mať aj tri hodnotenia populácie, napríklad počas zimovania, migrovania a hniezdenia. Z výsledkov monitoringu vyplýva, že 56 hodnotení zaznamenalo zníženie počtu jedincov, kým pozitívny vývoj ukázalo 32 hodnotení.
V krajine žije niekoľko desiatok druhov, ktorých počet je nižší, ako 50 párov, pri niektorých druhoch by sa dal počet párov spočítať na prstoch jednej alebo dvoch rúk.
Ide napríklad o skaliara pestrého (0 až 1 pár), kačicu ostrochvostú (0 až 5 párov), hadiara krátkoprstého (3 až 8 párov), brehára čiernochvostého (0 až 2 páry), čoríka bahenného (0 až 10 párov), čoríka čierneho (0 až 10 párov), krakľu belasú (oficiálne regionálne vyhynutá) či potápku čiernokrkú (0 až 5 párov). Spomenuté druhy Pačenovský považuje za vymierajúce.
„U týchto druhov sa prejavuje alebo prejavil veľmi nepriaznivý populačný trend, alebo došlo k prudkému úbytku, ktorý vzbudzuje obavy naznačujúce možné vymiznutie tohto druhu ako hniezdiča z nášho územia,“ povedal Pačenovský.
Ornitológ dodáva, že celková situácia mohla byť ešte horšia. Existuje však skupina vtáčích druhov, ktoré pozitívne zareagovali na cielené ochranárske snaženia zamerané na ochranu a starostlivosť o ich hniezdne biotopy.
Vďaka práci ochranárov sa kvalita hniezdnych biotopov v dôsledku opatrení zlepšila a druhy zareagovali miernym zvýšením či aspoň stabilizovaním stavu svojich populácií. Ide napríklad o volavku purpurovú, kalužiaka červenonohého, čajku žltonohú, chochlačku bielookú, belušu malú, lyžičiara bieleho či sokola kobcovitého.