Nemáte covid? Čakajte

Helena má 67 rokov. Pred dvoma týždňami sa jej priamo na ulici v centre Bratislavy zakrútila hlava, z ruky jej vypadla kabelka. Skúšala povedať, že sa niečo sa deje, že asi nie je v poriadku. Lenže slová sa jej plietli, jazyk prestával poslúchať. Našťastie pri nej bola dospievajúca vnučka. Okamžite zavolala taxík, pomohla babke nastúpiť aj vystúpiť v petržalskej nemocnici. Vyšetrenia ukázali, že išlo o mozgovú príhodu.

, 13.04.2021 07:00
134

Helenina dcéra hovorí, že mama sa do nemocnice dostala do 40 minút od prvých príznakov. „Tá rýchlosť jej zachránila život. Krv jej zaliala mozgový kmeň, je to neoperovateľné,“ vysvetľuje. Po dvoch týždňoch je Helena zatiaľ stále ležiaca pacientka.

„Najskôr ju umiestnili na anestéziologicko-resuscitačné oddelenie. Časť z neho je však vyhradená pre pacientov s ochorením COVID-19,“ pokračuje dcéra pani Heleny. „Po štyroch dňoch, keď sa jej stav zlepšil, ju premiestnili na jednotku intenzívnej starostlivosti. Liečia ju, cvičia s ňou každý deň. Na budúci týždeň sa jej však liečba končí. A hoci mama urobila drobné pokroky, nedokáže sa zatiaľ postaviť, nedokáže sama chodiť či jesť. Keďže chceme, aby sa zlepšila kvalita jej života, poradili nám, aby sme hľadali rehabilitačné oddelenie,“ pokračuje dcéra.

+1

Rehabilitačných oddelení však v podstate niet, využívajú sa ako covid oddelenia. Nielen v Bratislave, situácia je rovnaká na celom Slovensku.

„Aj v našej nemocnici sú lôžka oddelenia dlhodobo chorých redukované. Ich veľkú časť totiž obsadzujú pacienti s COVID-19, ktorí tiež potrebujú rehabilitáciu," ozrejmil prečo chýbajú lôžka na rehabilitáciu Milan Kulkovský, primár interného oddelenia v považskobys­trickej nemocnici.

Koronavírus / Covid / Pacient / Čítajte aj Aj vo februári zomrelo výrazne viac ľudí, každý piaty nemal ani 65

Ivan Bosňák z projektu Dáta bez pátosu odhaduje, že sviatočné návštevy rodín by mali nakrátko zvýšiť aj počet hospitalizovaných, no ani zďaleka nebude pripomínať situáciu z konca decembra.

V nemocniciach ale zatiaľ naďalej platí, že ak operácia znesie odklad, musí počkať. To ale so sebou prináša mnohé riziká, ktorých dôsledkom sú odvrátiteľné úmrtia. Znížená dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa pritom prejavila už v minulom roku na náraste úmrtí, keď na Slovensku zomrelo vyše 59-tisíc ľudí. Znamená to, že zomrelo o 5 565 ľudí viac ako v predošlých piatich rokoch. Väčšinu z tohto čísla tvoria práve obete vírusu, no podľa Zuzany Podmanickej, riaditeľky odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu SR, narástli úmrtia s príčinou ochorenia obehového systému, o niečo menej rástol počet nádorových ochorení, teda rôzne formy rakoviny.

Chorobám obehovej sústavy podľahlo v roku 2020 vyše 27-tisíc ľudí. Je to zhruba o 1 600 viac v porovnaní s päťročným priemerom v tejto kategórii. Tieto choroby sa v rokoch bez korony podpísali pod 40 percent úmrtí, vlani to bolo 46 percent.

Práve tieto zvýšené úmrtia na iné príčiny ako je koronavírus, mohli však byť podľa infektológa Petra Sabaku z Univerzitnej nemocnice v Bratislave odvrátiteľné. Ľudia však zomierali aj preto, že bola znížená dostupnosť zdravotnej starostlivosti práve z dôvodu COVID-19.

Nemocnice sú v prípade „bežných“ pacientov, ktorí vyžadujú rehabilitáciu po akútnom zákroku, skôr bezradné a spoliehajú sa na domácu starostlivosť. Ak sa nemá kto o pacienta postarať, snažia sa mu vybaviť miesto v domove sociálnych služieb. No i táto snaha naráža na obmedzené kapacity zariadení a na karanténne opatrenia.

Zuzana Eliášová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva, tvrdí, že dĺžka hospitalizácie pacienta je podmienená jeho zdravotným stavom. „Hospitalizovaní sú pacienti, ktorí potrebujú nepretržitú zdravotnú starostlivosť," ozrejmila Eliášová.

Obmedzené kapacity

Nemocnice mali mať ešte vlani pripravený semafor, podľa ktorého sa budú vracať k bežnej operatíve. Napríklad Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach má v pláne otvoriť sa už v najbližších dňoch. Rezort zdravotníctva zatiaľ otváranie nemocníc nechce komentovať. Na stole je aj riešenie, že by sa nemocnice otvárali regionálne, podľa aktuálnej epidemiologickej situácie, no ani Peter Stachura, štátny tajomník rezortu zdravotníctva, nevie s istotou povedať, či je toto riešenie udržateľné.

Biochemik Pavol Čekan tvrdí, že nemocnice majú šancu dostať sa na tisícku hospitalizovaných najskôr v júni. To znamená, že na pol roka bude odstavená bežná zdravotná starostlivosť. Na tú najviac doplácajú chronicky chorí a imobilní pacienti.

„Ľudia sa nás pýtajú, ako majú postupovať v prípade starostlivosti o imobilných príbuzných," vysvetľuje prezidentka asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová. Títo pacienti sa podľa nej o seba nedokážu sami postarať a je to aj nad sily príbuzných, no zároveň si uvedomuje, že kapacity sú veľmi obmedzené.

Asociácia sa obrátila listom aj na ministra zdravotníctva. Požadujú, aby sa začal intenzívne zaoberať situáciou v ambulanciách prvého kontaktu a odbremenil tak neúnosný, už mesiace trvajúci nápor na nemocnice.

„Je najvyšší čas začať otvárať zdravotnú starostlivosť aj pre ostatných, necovidových pacientov. Obávame sa, že aj po uvoľnení opatrení bude nápor na poskytovanie zdravotnej starostlivosti neúnosný a pacienti budú musieť opäť čakať v dlhom poradovníku," tvrdí Lévyová, ktorá apeluje aj na doliečovanie postcovidových následkov.

„Dôležité je, aby sa kompetentní začali intenzívne zaoberať aj postcovidovou starostlivosťou, či už na ošetrovateľských lôžkach, alebo na lôžkach dlhodobej starostlivosti," dodáva Lévyová, pričom pacientom je potrebné zabezpečiť zdravotno-sociálnu starostlivosť v domácom prostredí alebo v sociálnych zariadeniach.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
134 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #úmrtia #koronavírus