Pôvodne samosudca uznal Grňa za vinného v skrátenom konaní formou trestného rozkazu. Obvinený podal voči tomu odpor, preto musel súd vytýčiť hlavné pojednávanie, ale ani to neprispelo k oslobodeniu Antona Grňa spod obžaloby.
Podľa obžaloby sa skutok stal po skončení odvolacích konaní týkajúcich sa rozhodovania o sťažnostiach voči uzneseniu o nevzatí do väzby troch osôb obvinených z extrémistických trestných činov. Grňo vtedy v prítomnosti novinárov a iných osôb vrátane prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zvýšeným hlasom vyslovil pozdrav „Na stráž". Tým verejne a na mieste verejnosti prístupnom prejavil sympatie k ideológii ľudáckeho režimu na Slovensku a k Hlinkovej garde. Verejne teda podľa prokurátora prejavil sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje a v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť.

Ani NS SR podľa dnešného verdiktu nemal pochybnosť o úmysle obžalovaného prejaviť sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, konkrétne k ľudáckemu režimu na Slovensku z rokov 1938 až 1945 a k Hlinkovej garde. Ako súd vysvetlil, pozdrav bol vyslovený po skončení verejných zasadnutí, na ktorých súd prejednával podozrenia z extrémistickej trestnej činnosti. „Súd tiež poukázal na politické aktivity obžalovaného, vrátane množstva jeho ďalších verejných vyjadrení, ktoré vykazujú znaky antisemitizmu, rasizmu, etnickej nenávisti a náboženskej neznášanlivosti," zdôraznila Važanová
Ak by neúspešný kandidát na primátora Bánoviec nad Bebravou a tiež kandidát na poslanca parlamentu za stranu Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) uložený peňažný trest nezaplatil, musel by ísť do väzenia na pol roka.