Slovensko nebolo pripravené na pandémiu, zahráva sa s kolektívnou imunitou

V uplynulých rokoch predovšetkým v Bratislave a jej širšom okolí kontrolóri identifikovali veľký počet odmietnutých očkovaní.

18.04.2021 06:00
debata (134)

Už viac ako rok trvajúca pandémia ochorenia COVID-19 odhalila viaceré riziká vo fungovaní krízových inštitúcií štátu a zvýraznila rezervy v systéme ochrany obyvateľov pred infekčnými ochoreniami v podmienkach očkovania mladých ľudí. Najmä v hlavnom meste Slovenska chodí na povinné očkovanie príliš málo ľudí.

V uplynulých rokoch predovšetkým v Bratislave a jej širšom okolí kontrolóri identifikovali veľký počet odmietnutých očkovaní. Pre vznik kolektívnej imunity spoločnosti musí byť zaočkovanosť pri povinnom očkovaní podľa medzinárodne akceptovateľných štandardov nad úrovňou 95 percent z celej populácie. Bratislava sa však dostala pod bezpečnú hranicu kolektívnej imunity pri očkovaní detí. Upozorňuje na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) na základe záverov auditu realizovaného v druhej polovici roku 2020. Kontrolóri budú môcť svoje zistenia porovnávať s výsledkami obdobných kontrol zo susedného Maďarska, Poľska či Bieloruska.

Pandémia COVID-19 odhalila nedostatky v systéme ochrany verejnosti pred infekčnými ochoreniami. Slovensko nemá k dispozícii funkčnú sieť registrov a existujúce informačné systémy neposkytujú dostatočné dáta pre komplexné analýzy. Najmä v prvých týždňoch po vyhlásení mimoriadnej situácie analytici a odborníci pracovali v časovom sklze a s čiastkovými informáciami.

Pozitívnu úlohu podľa NKÚ zohrali epidemiológovia, zamestnanci regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktorí reagovali v predstihu a prvé výstrahy vydali už na konci januára 2020.

„Hygienici, lekári a zástupcovia samospráv svojím aktívnym nasadením pomohli Slovensku zvládnuť kritickú pandemickú situáciu. Na druhej strane zástupcovia rezortu zdravotníctva či členovia Ústredného krízového štábu sa vyhýbali zodpovednosti a rozhodnutia ponechávali na Úrade verejného zdravotníctva SR. Hygienici vo viacerých prípadoch suplovali iné štátne inštitúcie, a to aj bez jasných zákonných kompetencií," približuje jedno zo zistení kontrolórov podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Kontrolný úrad vo svojej správe určenej poslancom Národnej rady pripomína, že Slovensko mohlo byť na mimoriadnu situáciu pripravené lepšie, a to aj vďaka zmene legislatívy, ktorú ešte na jeseň v roku 2019 predložil do parlamentu hlavný hygienik na základe skúsenosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri riešení lokálnych epidémií spôsobených chrípkou, vírusovou hepatitídou A či salmonelózou. Poslanci však novelu zákona o ochrane verejného zdravia neschválili.

„Slovensko úspešne zvláda očkovanie detí proti desiatim prenosným ochoreniam. Plošne sa držíme nad úrovňou 95 percent zaočkovanosti detskej populácie. V poslednom čase sa však z dôvodu vplyvu negatívnych kampaní na sociálnych sieťach či pre rôzne dezinformácie zo strany veľmi úzkej skupiny jednotlivcov v médiách dostávame pod hranicu kolektívnej imunity,“ konštatuje Andrassy.

Spresnil, že v Bratislave sa miera zaočkovaných detí najmä proti osýpkam, mumpsu a rubeole dostala na úroveň 93 až 94 percent. Medzi rizikové regióny sa tiež radia Spišskonovoveský a Levočský okres. Na Spiši sa miera zaočkovanosti detí proti nebezpečnému tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a detskej obrne dostala pod hranicu 90 percent.

134 debata chyba
Viac na túto tému: #NKÚ #očkovanie