O novom vysokoškolskom zákone a vo funkcii zabetónovanom rektorovi STU Miroslavovi Fikarovi hovorí dekan Materiálovotechnologickej fakulty STU profesor Miloš Čambál. „Pána rektora sme opakovane žiadali, aby neroztáčal špirálu, ktorá viedla k súdnym žalobám, nevraživosti medzi skupinami ľudí na univerzite aj mimo nej, dokonca, pľuvancom medzi študentmi," zdôraznil v rozhovore.
Univerzity a vysoké školy sa jednohlasne a veľmi ostro ohradili proti návrhu vysokoškolského zákona z dielne ministra školstva Branislava Gröhlinga. Môžeme v súvislosti s ním hovoriť o „zrušení" akademickej samosprávy? Alebo ako by ste ho charakterizovali?
Návrh zákona o vysokých školách vnímam veľmi podobne ako legitímne reprezentácie vysokých škôl – Rada vysokých škôl SR, Slovenská rektorská konferencia, Klub dekanov fakúlt VŠ SR a ďalší. Je pripravený nekoncepčne a vôbec nerieši kľúčové problémy vysokého školstva. Naopak, vytvára podmienky na výrazné spolitizovanie akademického prostredia a praktickú likvidáciu akademickej samosprávy na vysokých školách.
Ako konkrétne vytvára tento návrh podmienky na spolitizovanie akademického prostredia?
Návrh zákona výrazne obmedzuje právomoci súčasných orgánov akademickej samosprávy (predovšetkým akademického senátu) a takmer absolútnu moc presúva na správnu radu. Správna rada verejnej vysokej školy by podľa tohto návrhu mala mať osem členov, z ktorých štyroch priamo vymenúva minister školstva.
Kde vidíte hrozby, ktoré by z toho mohli plynúť?
Hrozbou je to, že táto štvorica politických nominantov, ktorých priamo vymenúva a odvoláva minister, by rozhodovala prakticky o všetkom – o tom, kto bude univerzitu aj fakulty riadiť, o zriadení a zrušení jednotlivých fakúlt, prípadne celej univerzity, o jej hnuteľnom aj nehnuteľnom majetku atď. Na univerzitách sa buduje potenciál budúcej prosperity našej spoločnosti. Bolo by príliš veľkým hazardom, keby sa tento potenciál dostal do rúk politikov.
Rozhodujúcim kritériom by mala byť kvalita vychovávaných absolventov, ktorých naša spoločnosť potrebuje, a nie financovanie na hlavu.
Dokázala podľa vás súčasná podoba akademickej samosprávy, ktorej spolutvorcom bol aj uznávaný podpredseda českého ústavného súdu profesor Pavel Holländer, za ostatných 30 rokov svoju opodstatnenosť a funkčnosť?
Foto: archív M. Čambala
Nemyslím si, že rozvoju vysokého školstva bráni súčasná podoba akademickej samosprávy. Problém je v niečom úplne inom. Dlhodobo upozorňujeme na to, že finančné prostriedky poskytované verejným vysokým školám sú nedostatočné na udržateľné zvyšovanie ich úrovne. Stačí sa pozrieť, aký podiel HDP dáva Slovensko na rozvoj svojich vysokých škôl v porovnaní napríklad s krajinami OECD – sme úplne na chvoste. Rovnako roky poukazujeme na neefektívny spôsob financovania vysokých škôl. Rozhodujúcim kritériom by mala byť kvalita vychovávaných absolventov, ktorých naša spoločnosť potrebuje, a nie financovanie „na hlavu každého študenta", aj na toho, ktorý nikdy nebude pracovať v odbore, ktorý vyštudoval.
Na nedostatok peňazí sa sťažujú mnohé sféry verejného života. Napriek tomu ale asi treba niečo robiť, keďže o kvalite slovenských vysokých škôl nie je v spoločnosti vysoká mienka…
Veď univerzity si peniaze „iba nepýtajú". Vedia si ich aj zarobiť! Tak na svoju prevádzku, ako aj na to, aby mohli tvoriť hodnoty pre spoločnosť. Ale to nám nesmie stále niekto hádzať polená pod nohy. A čo sa týka spoločenskej mienky. Tá je výrazne ovplyvňovaná už niekoľko rokov trvajúcou účelovou negatívnou kampaňou. Opakovane sa demagogicky, bez akýchkoľvek odborných argumentov, paušálne tvrdí, že vysoké školy na Slovensku sú nekvalitné. Aj vo zverejnenom Pláne obnovy a odolnosti SR sa uvádza, že dôkazom nekvality vysokých škôl je ich postavenie v medzinárodných rebríčkoch a vysoký podiel vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí, najmä v Českej republike. Na to, koľko slovenská vláda investuje do svojich vysokých škôl, sú v medzinárodných rebríčkoch až neuveriteľne vysoko. A študenti neodchádzajú do Čiech kvôli kvalitnejším vysokým školám, ale za kvalitnejšími podmienkami na život pre mladých ľudí. Slovenské vysoké školy (teda niektoré) vychovávajú mnoho vynikajúcich absolventov. Viacerí sú špičky vo svojom odbore aj v medzinárodnom meradle. Napríklad pred niekoľkými dňami sa absolvent našej fakulty stal generálnym riaditeľom globálnej automobilky Stellantis. Samozrejme, že tento úspech dosiahol svojou cieľavedomou tvrdou prácou, ale bez kvalitného vzdelania by nemohol získať takúto prestížnu pracovnú pozíciu. A, ako som už uviedol, nie je jediný, kto z našich absolventov dosiahol až na úplný vrchol.
Na to, koľko slovenská vláda investuje do svojich vysokých škôl, sú v medzinárodných rebríčkoch až neuveriteľne vysoko.
Vo voľbách si ľudia želali zmenu, lebo stav polície, súdnictva, životného prostredia, poľnohospodárskej politiky a ďalšie je niekedy až zahanbujúci. Táto vláda tak do veľkej miery cíti volanie po reformách. Nie je táto Gröhlingova reforma len jedna z tých, na ktoré budeme spomínať ako na spočiatku bolestivé a nepopulárne, ale potrebné a nakoniec aj úspešné?
Veď zmysluplným reformám sa nikto nebráni! Ak ale majú reformy priniesť prospech celej spoločnosti, a nie iba úzkej záujmovej skupine, mali by byť pripravované procesom, ktorý tento úspech zaručí. Pri príprave návrhu novely o vysokých školách nebola žiadna diskusia s relevantnou odbornou verejnosťou. Táto, ako ste to nazvali „Gröhlingova reforma" pôsobí ako nekoncepčný a účelový dokument, ktorý v žiadnom prípade nerieši skutočné problémy vysokých škôl.
Ako táto reforma slúži úzkej záujmovej skupine?
Vo svojej predchádzajúcej odpovedi som nemal na mysli nejakú konkrétnu záujmovú skupinu. Išlo mi o proces prípravy a realizácie reforiem, po ktorých ľudia naozaj výrazne volajú. Ak chcete zrealizovať strategickú zmenu, ktorá má byť dlhodobo udržateľná a má naozaj slúžiť širokej verejnosti, tak verejnosť (minimálne tá odborná) musí na jej príprave a následne aj implementácii participovať. Ak to nemá byť dlhodobo udržateľné a nemá to slúžiť širokej verejnosti, tak si to „vytvoríte sám". Zdá sa, že práve tým druhým spôsobom bol pripravený aktuálny návrh novely zákona o vysokých školách.
Ak bude Gröhling na svojom návrhu trvať, čo chcete robiť? Ste pripravení ísť do štrajku?
Vysoké školy vyjadrili dosť zásadný postoj k návrhu novely zákona o VŠ, ako aj ku komponentom Plánu obnovy a odolnosti SR, ktoré sa týkajú reformy vysokých škôl. Reprezentácie vysokých škôl to formulovali ako mimoriadne sklamanie, hlboké znepokojenie, dokonca ako výsmech a urážku celej akademickej obce. Vzniesli sme viacero zásadných pripomienok k týmto materiálom. Viaceré univerzity vstúpili do protestu a niektoré sú v štrajkovej pohotovosti. Ďalší vývoj a reakcia vysokých škôl budú závisieť od krokov, ktoré v blízkej budúcnosti zrealizuje pán minister.
Keď dostala výpoveď bývalá dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií STU (FIIT STU) Mária Bieliková, študenti zorganizovali petíciu aj štrajk. Zatiaľ nič také nevidieť. Veríte, že pri štrajku budete mať aj podporu študentov? Zatiaľ to tak nevyzerá…
Na slovenských univerzitách študujú inteligentní mladí ľudia. Neverím, že im je jedno, čo sa tu práve pripravuje a že by dopustili politizáciu vysokoškolského prostredia. Napokon, svoj postoj už jasne vyjadrili – v akademických senátoch fakúlt a univerzít, ktoré prijali vyššie uvedené zásadné stanoviská proti takejto novele zákona o VŠ, majú študenti významné zastúpenie. Zároveň aj Študentská rada vysokých škôl, ako najvyšší orgán reprezentácie študentov, sa vyjadrila proti neadekvátnemu zasahovaniu štátnej moci do autonómie vysokých škôl.
Situácia, ktorá bola minulý rok na STU, je dôkazom, že akademická samospráva má svoje opodstatnenie a funguje. Keď už bolo zrejmé, že pán rektor nie je schopný riadiť takú významnú inštitúciu a navyše začal poškodzovať dobré meno univerzity a ohrozovať jej budúcu existenciu, akademický senát musel konať.
Myslíte si, že sa pod odhodlanie ministra Gröhlinga zrušiť univerzitám samosprávu nejakým spôsobom mohla podpísať aj kauza sporov na FIIT STU, ako aj odvolávanie rektora Miroslava Fikara, kde dnes už podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) dokonca volal políciu?
To si nemyslím! A keď, tak iba účelovo. Veď práve situácia, ktorá bola minulý rok na STU, je dôkazom, že akademická samospráva má svoje opodstatnenie a funguje. Keď už bolo zrejmé, že pán rektor nie je schopný riadiť takú významnú inštitúciu a navyše začal poškodzovať dobré meno univerzity a ohrozovať jej budúcu existenciu, akademický senát musel začať konať a snažil sa ochrániť dobré meno STU.
Čítajte viac Odvolajte Fikara, žiada Čaputovú šéf akademického senátu STU
Mienke o pomeroch na slovenských vysokých školách to však určite nepomohlo. Fikarovo odvolanie sprevádzali pochybnosti, z ktorých vyplývalo, že akademická samospráva nefunguje vždy dobre. Bolo podľa vás všetko v poriadku a podľa zákona a dobrých mravov?
Je mi ľúto, že to niektoré médiá takto interpretovali. Proces odvolávania rektora univerzity jednoznačne definuje zákon o vysokých školách. Ten hovorí, že rektora univerzity odvoláva na návrh akademického senátu verejnej vysokej školy prezidentka republiky. Tento návrh predkladá prezidentke republiky minister školstva. Takto to v súlade so zákonom o vysokých školách bolo aj na STU. Ani ministerstvo školstva, ktoré proces odvolávania rektora dôkladne skúmalo tri mesiace, nenašlo žiadne pochybenie, pretože predpokladám, že inak by minister školstva nemohol postúpiť návrh na odvolanie pani prezidentke.
Ak bolo podľa vás všetko v poriadku, ako ste potom vnímali medializáciu odvolávania, na ktoré dnes už podpredseda parlamentu dokonca volal políciu?
Toto je podľa môjho názoru problém celej našej spoločnosti. Namiesto, aby sa riešil zásadný problém, rôzne záujmové skupiny sa ho snažia prekryť inými – či už reálnymi, alebo umelo vytvorenými. A tie sa potom riešia dovtedy, kým sa na ten zásadný „zabudne". Na STU bol minulý rok zásadný problém – profesor Fikar sa ukázal ako nekompetentný zastávať funkciu rektora na takej významnej inštitúcii, ako je najväčšia a najlepšia technická univerzita na Slovensku. Akademický senát, ktorému sa za svoju činnosť rektor zodpovedá, ho opakovane upozorňoval na chyby a vyzýval na zmenu štýlu riadenia. Situácia okolo FIIT bolo iba jedno z manažérskych zlyhaní, aj keď chápem, že pre verejnosť mediálne najzaujímavejším. Žiaľ, niektoré médiá o celej situácii informovali účelovo a veľmi jednostranne.
Jedna vec je formálna zákonná správnosť, druhá spravodlivosť…
Stále sa mi chce veriť, že žijeme v spoločnosti, kde zákonná správnosť nie je „kontra" spravodlivosti. Som dekanom jednej z fakúlt STU. Pedagogické a vedeckovýskumné výkony na univerzite sa dejú na fakultách, nie na rektoráte. Fakulty STU sú natoľko stabilizované a silné, že ich činnosť výrazne neohrozí určité obdobie pôsobiaci nekompetentný rektor. Avšak keď akademická obec univerzity začala vnímať konanie profesora Fikara ako poškodzovanie dobrého mena a dokonca samotnej budúcnosti STU, a tým aj jej fakúlt, akademický senát si konal svoju povinnosť. Čo sa týka dôvodov na odvolanie, sú podrobne popísané v Návrhu na odvolanie rektora STU v Bratislave, na základe ktorých AS STU prijal svoje rozhodnutie. Viaceré sú také závažné, že aj jednotlivo by boli dostatočným dôvodom na odvolanie rektora z funkcie.
A polícia na akademickej pôde? Muselo to dôjsť až tak ďaleko?
K incidentu, keď pán podpredseda parlamentu vnikol na akademickú pôdu za asistencie polície, by som sa nerád vyjadroval, nebol som pri tom osobne, mám iba sprostredkované informácie. Ale nie je pravda, že členovia AS STU bránili „niekomu" zúčastniť sa verejného zasadania akademického senátu. Vedenie univerzity striktne rešpektovalo v tom čase aktuálne nariadenie Úradu verejného zdravotníctva o počte osôb v uzavretom priestore počas pandémie ochorenia COVID–19. Rozhodlo o tom vedenie univerzity, teda rektor, respektíve ním poverená osoba, pretože tá je zodpovedná za prevádzku budov, nie predseda akademického senátu, ako to bolo mylne prezentované.
Akademický senát STU pri odvolaní profesora Fikara hodnotil jeho manažérsku kompetentnosť, respektíve skôr nekompetentnosť. Takú významnú inštitúciu, ako je STU, by mal riadiť človek s určitou úrovňou manažérskych schopností a zručností, a tie žiaľ súčasný pán rektor nemá.
Hovoríte, že situácia okolo FIIT bola iba jedným z Fikarových manažérskych zlyhaní, naozaj však bola verejnosťou dosť sledovaná, keďže na FIIT bol aj štrajk študentov a spolužiaci sa tam medzi sebou dokonca opľúvali. Čo mal podľa vás spraviť Fikar, aby tento spor medzi terajším dekanom Ivanom Kotuliakom a jeho predchodkyňou Bielikovou vyriešil pre blaho fakulty a univerzity?
Ak by profesorovi Fikarovi išlo o blaho univerzity, hlavne tento „spor" nemal vyvolať! Profesor Kotuliak bol právoplatne zvolený za dekana FIIT STU. Pán rektor odmietol akceptovať výsledky volieb a spustil proces, ktorý už viac ako rok traumatizuje celú univerzitu. Ak by akceptoval výsledky demokratických volieb na danej fakulte, pravdepodobne nič z toho, čo nasledovalo a rok ubližovalo tak FIIT, ako aj celej STU, by sa neudialo. Z vnútorného prostredia sme pána rektora opakovane žiadali, aby „neroztáčal špirálu", ktorá logicky viedla presne k tomu, k čomu viedla – súdne žaloby, nevraživosť medzi skupinami ľudí na univerzite aj mimo nej, dokonca, ako hovoríte, pľuvance medzi študentmi – mimochodom, „opľutých" bolo viacero slušných ľudí, ktorí nemali ani možnosť brániť sa.
Prečo teda dodnes nebol Fikar odvolaný?
Tak toto zrejme nie je jasné nikomu! Akademický senát rozhodol o návrhu na odvolanie rektora ešte 26. októbra 2020. Návrh na odvolanie bol podľa medializovaných informácií ministrovi školstva doručený 2. novembra 2020. Ak tomu rozumiem správne, tak zákon neustanovuje ministrovi lehotu na predloženie návrhu pani prezidentke, čo obvykle znamená, že sa tak má stať hneď, ako je to možné. To „hneď ako je to možné" trvalo cca tri mesiace (!). Následne 3. februára 2021 pani prezidentka v médiách oznámila, že jej bolo doručené ministrom školstva podpísané rozhodnutie o odvolaní rektora, takže rektora odvolá. O pár hodín to už neplatilo. Dôvodom mala byť správna žaloba, ktorú prof. Fikar podal na AS STU. Nie je zrejmé, prečo pani prezidentke neposkytli korektné informácie, veď predmetná správna žaloba bola podaná už 18. decembra 2020. Je až neuveriteľné, akým spôsobom sa prof. Fikar „zabetónoval" vo funkcii, ktorú nie je schopný vykonávať. Univerzita potrebuje rektora, ktorý bude manažérskou aj morálnou autoritou. Mimochodom, už aj uvedená Fikarova správna žaloba bola krajským súdom odmietnutá.
Je jasné že o Fikarovi ako rektorovi nemáte vysokú mienku. Nehovoria z vás nejaké mocenské pohnútky, osobné antipatie alebo spor z minulosti?
AS STU pri odvolaní prof. Fikara „hodnotil" jeho manažérsku kompetentnosť, respektíve skôr nekompetentnosť. Takú významnú inštitúciu, ako je STU, by mal riadiť človek s určitou úrovňou manažérskych schopností a zručností, a tie žiaľ súčasný pán rektor nemá. S týmto sa plne stotožňujem. „Mocenské pohnútky" nemám, takže zo mňa ani nemôžu hovoriť. Mám jedinú „pohnútku, ktorá za mňa hovorí" – chcem robiť naďalej slušne a poctivo prácu, ktorú milujem. A záleží mi na budúcnosti fakulty a univerzity a na tom množstve ľudí, ktorí na nej pracujú a študujú. „Osobné sympatie alebo antipatie" voči komukoľvek neovplyvňujú moje profesionálne správanie v pracovnom prostredí.
Keby hlava štátu dobré informácie mala, ako by sa podľa vás mala zachovať?
Mne neprináleží vyjadrovať sa, „ako by sa mala zachovať hlava štátu". Univerzite ubližuje najmä tento „stav nerozhodnutia"! Rozumiem, že na prijatie štátnického rozhodnutia je potrebný určitý čas, ale už takmer pol roka trvajúca nečinnosť neukazuje na úprimnú snahu štátnych orgánov o demokratické a spravodlivé riešenie tejto situácie. STU si zaslúži, aby sa opäť v kľude mohla venovať vzdelávaniu, vede a výskumu.