VIDEO: Súd s vrahom zo Zliechova.
Proces s Miroslavom Lehotským sa začal vlani na jeseň. V tom čase si už odpykával päťročný trest za týranie blízkej a zverenej osoby. Tou bol jeho dnes už 12-ročný syn Mirko. Práve za mrežami sa muž priznal k trom vraždám, ktoré spáchal zvlášť surovým spôsobom v rokoch 2010 a 2011. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry ho preto obžaloval z dvoch ďalších trestných činov. „Konkrétne vo vzťahu k Sandre N. za obzvlášť závažný zločin vraždy spáchaný na blízkej osobe a vo vzťahu k Romanovi P. a Monike B. za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy,“ vysvetlil prokurátor.
Tri vraždy
Kým v prípravnom konaní sa páchateľ priznal, na hlavnom pojednávaní už všetko popieral. Vyhlásil, že je nevinný a využil právo nevypovedať. Na návrh prokurátora teda na súde čítali zo zápisnice o výsluchu Lehotského v prípravnom konaní. V ňom opisoval, ako sa so svojimi obeťami stretol a neskôr ich zavraždil.
Sandru N. spoznal v Česku, kde pracoval ako zvárač. Žil s ňou v ubytovni, odtiaľ neskôr odišli na Slovensko do Novej Dubnice a narodil sa im spoločný syn. Stále sa však hádali a keď mu Sandra oznámila, že chce od neho odísť, snažil sa ju presvedčiť, aby zostala. Ako sám hovoril, pri súloži ju mal zaškrtiť, jej mŕtve telo napchať do veľkej tašky, premiestniť ju do neďalekej záhrady a na kope starého nábytku podpáliť. O mesiac nato nahlásil jej nezvestnosť. Potom sa zoznámil s Luciou, no prekážal mu jej partner Roman. Žena sa sťažovala, že ten ju bije a týra. Lehotský jej sľúbil, že mu dá príučku.
Lucia Romana uspala tabletkou, ktorú mu dala do kávy. Keď ležal na gauči, Lehotský ho mal napadnúť a zaškrtiť šnúrou od teplákov. Mŕtveho muža vraj potom naložil do kufra, no aby sa tam zmestil, najskôr ho vo vani polámal a rozporcioval kuchynským nožom. Neskôr mal pozostatky spáliť v záhrade.
Netrvalo však dlho a do cesty mu prišla ďalšia obeť – Monika z Handlovej. Mala ročnú dcérku, s ktorou sa nasťahovala k Lehotskému do obce Zliechov. Tiež sa stále hádali, čo vyvrcholilo ďalšou tragédiou – aj túto mladú matku mal zaškrtiť pri súloži. Tvrdil, že ešte predtým našiel v izbe aj mŕtve telíčko Monikinho dievčatka, ktoré podľa neho zabila Monika. Obidve potom podľa vlastnej výpovede po častiach spálil v kozube.
Neskôr tvrdil, že celé jeho priznanie je vykonštruované. Urobil ho vraj pod vplyvom dvoch operatívcov, ktorí mu sľubovali miernejší trest – namiesto doživotia len 15 rokov za mrežami.
Nie je šanca na prevýchovu
V pondelok, zhruba pol roka od začiatku hlavného pojednávania, zazneli na banskobystrickom súde záverečné reči. Prokurátor uviedol, že situácia sa oproti prípravnému konaniu nezmenila, aj keď obžalovaný odmietal vypovedať. „Tiel sa zbavoval sofistikovane, a to pálením. Preto po obetiach nezostali žiadne stopy. Výpoveďami a znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že motív zbaviť sa ich mal len obžalovaný,“ prízvukoval prokurátor a navrhol trest odňatia slobody na doživotie.
Lehotského obhajca Jiří Martaus argumentoval, že priznanie k niečomu, čo človek neurobil, je bežné. Dôvodov na to je podľa neho viac – jedným z nich napríklad dohoda o vine a treste. To je vraj aj prípad jeho klienta, ktorý tým chcel dosiahnuť miernejší trest. „Priznanie absolútne nič nedokazuje. Na základe výpovede je to nedostačujúce, rozhodujúce dôkazy absentujú,“ povedal advokát a žiadal, aby súd Lehotského v celom rozsahu oslobodil, lebo tie skutky nespáchal. Obžalovaný využil právo na posledné slovo, pričom zopakoval, že je nevinný.
Po hodinovej prestávke vyniesol sudca ortieľ. Ten znel – doživotie. „Vypočuli sme si tu znalcov a psychiatrov. Záver je ten, že vo vašom prípade nie je šanca na prevýchovu a poučenie sa počas kratšieho trestu. Sme presvedčení, že je to jediný spravodlivý trest, ktorý si zaslúžite, pán obžalovaný,“ povedal predseda senátu.
„Keďže sa so závermi nestotožňujeme, môj klient podal sťažnosť. Odvolal sa voči výroku o vine, treste aj proti konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo,“ reagoval obhajca.
Prokurátor je s verdiktom súdu spokojný. „V plnej vyhovel nielen návrhu na uznanie viny obžalovaného, ale aj návrhu na uznanie právnej kvalifikácie. To znamená, že obžalovaného odsúdil na doživotie za dva trestné činy – zločin vraždy a zločin úkladnej vraždy,“ pripomenul. Vysvetlil, že k tomu dopomohli dva priame dôkazy – priznanie samotného obžalovaného a výpoveď svedkyne, ktorá bola priama účastníčka jedného z jeho trestných činov. „Následne bol zabezpečený celý rad nepriamych dôkazov, ktoré umožnili vytvoriť takú ucelenú reťaz, aby bol obžalovaný uznaný za vinného,“ doplnil prokurátor.
Keď Lehotského odvádzali v putách z pojednávacej miestnosti, dal najavo svoju nespokojnosť. „Nie je to spravodlivé, nie je to fér,“ podotkol.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok.