Žiaci aj učitelia žiadajú zrušenie prijímačiek, niektorí si netrúfajú

Keď ste zrušili maturity, zrušte aj prijímačky. Pod petíciu, ktorú spustila deviatačka Emma Káčerová, sa podpísalo už viac ako 12 600 ľudí. Za pravdu jej dáva aj časť pedagógov. No minister školstva Branislav Gröhling na skúškach trvá. Aj podľa šéfa Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Jozefa Škorupu by zrušenie prijímačiek bola chyba.

, 22.04.2021 08:00
Školy, prijímačky, petícia Foto:
Žiaci končiacich ročníkov v nedeľu 18. apríla pred budovou Národnej rady vyskladali zo školských pomôcok číslicu 11 400. V tom čase bolo toľko podpisov pod ich petíciou. Podľa Emmy Káčerovej nápis tvorili štyria ľudia, ktorí dodržiavali všetky protipandemické opatrenia. „No na mieste sa hneď objavili dvaja ľudia, ktorí povedali, že na nás zavolajú políciu. Nakoniec sme ich nejako prehovorili, že nápis položíme, odfotíme si ho a ideme preč,“ hovorí s tým, že sa jej dotklo takéto obmedzovanie vo vyjadrení názoru
94

Podľa Emmy Káčerovej by mali stredné školy posudzovať vedomosti žiakov podľa aritmetického priemeru známok od piatackého vysvedčenia. "Nie všetci žiaci mali riadnu on-line výučbu a nemali by sme ich znevýhodňovať,“ tvrdí žiačka Káčerová, ktorá žije v obci v okrese Ilava. Ona sama poslala prihlášku na dve gymnáziá a umeleckú školu.

„Kto pozná priebeh, technické zabezpečenie, úskalia vzdelávania veľkej skupiny detí cez on-line, musí uznať, že i keby sa učiteľ roztrhal, nedá dieťaťu takú kvalitu, akú v učebni v škole," upozorňuje učiteľ slovenčiny Ján Papuga z Bratislavy.

Za zrušenie prijímačiek je aj Gabriela Herényiová, ktorá sa špecializuje na školskú psychológiu. „Deti naozaj vypadli zo systému vyučovania, takže iniciátori petície majú svojím spôsobom pravdu. Na konkrétnu strednú školu sa nevedeli pripraviť,“ hovorí.

Šéf Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Jozef Škorupa, ktorý je aj riaditeľom gymnázia v Liptovskom Mikuláši, je však presvedčený, že prijímačky by mali byť. „Situácia na rôznych školách je taká rôzna, že len riaditelia týchto škôl dokážu nastaviť systém prijímania tak, aby uchádzači o štúdium na ich školu mali podmienky čo najvyrovnanejšie," objasňuje. Tvrdí, že v minulých rokoch sa na niektoré školy hlásil taký počet uchádzačov, že sa nedalo kvalitatívne rozlíšiť podľa výsledkov zo základných škôl ani testovania deviatakov, ktorí štúdium na gymnáziu zvládnu. "Rozlíšiť sa dali len na základe prijímacej skúšky,“ hovorí Škorupa.

Problémom podľa Papugu nie je len počítačové a internetové zabezpečenie, ktoré sa líši od domácnosti k domácnosti. Papuga vysvetľuje, že dôležitý je aj psychologický faktor. On-line vyučovanie je podľa neho často monotónne, aby sa stihlo prebrať čo najviac učiva, kým „spadne“ internet. Hodina je preto len s monológom učiteľa a deti majú problém plne sa sústrediť. Nedostatky vyučovania potom musia dobiehať množstvom úloh a samoštúdiom. „Kedy to majú deti robiť? Po štyroch až piatich hodinách on-line majú pokračovať aj popoludní alebo večer? Bez psychohygieny a pobytu vonku, mimo počítačov? A s kým? Čo ak rodičia učivu nerozumejú alebo dlho pracujú? Kto im všetko vysvetlí?" pýta sa Papuga.

Za pravdu mu dáva aj deviatačka Emma. Mnohí učitelia sú ochotní a nápomocní, ale sú aj takí, ktorí sa žiakom nevenovali a učivo nevysvetlili dostatočne. Navyše pandémia zrušila aj doučovania, rôzne krúžky a iné aktivity pre prípravu žiakov na prijímacie skúšky. Deti zo sociálne slabších alebo početnejších rodín dlhodobo nemali vhodné podmienky na on-line výučbu. Pandemická situácia negatívne vplývala aj na žiakov, ktorí majú rodinné či rôzne psychické problémy, ktoré im sťažujú prípravu. „Zvlášť keď momentálne nemajú osobný kontakt so svojimi spolužiakmi a s učiteľmi, ktorí by im mohli pomôcť,“ vysvetľuje Káčerová.

Už vlani boli prijímačky a testovanie deviatakov zrušené. Hoci v minulom školskom roku sedeli žiaci v laviciach viac ako v tomto. Káčerová dokonca upozorňuje, že niektorí žiaci sú pozadu ešte s vlaňajším učivom. Žiaci si myslia, že keď sa tento rok môžu zrušiť maturity, to isté by malo ministerstvo školstva urobiť aj s prijímačkami na stredné školy.

„Niekoľkokrát som písala na ministerstvo školstva, no pripomienky zatiaľ ignorujú a odpisujú mi tie isté frázy. Veľmi rada by som sa s ministrom stretla a osobne sa s ním o probléme porozprávala,“ hovorí odhodlane žiačka.

Adaptácia

„Bolo nadmerne nekompetentné, že po nástupe deviatakov do škôl ministerstvo stanovilo akýsi adaptačný týždeň, keď nemáme učiť, ale venovať sa psychologickým seansám, ktoré máme dokonca zapisovať do triednych kníh, aby mala inšpekcia čo kontrolovať,“ pokračuje Papuga.

S podobnou skúsenosťou sa na Pravdu obrátili aj ďalší učitelia. Niekde v prvý týždeň, inde aj dva či tri sa majú pedagógovia venovať žiakom, aby si na školu zvykli. „Musíme im vysvetľovať, že ráno musia vstať, obliecť sa, učesať a prísť do školy,“ povedala učiteľka z Nových Zámkov.

„Dva týždne pred prijímačkami máme robiť zo žiakov nesvojprávnych, čo nevedia po ministerstvom premárnenom roku, čo je to škola, a nedokážu sa vrátiť do starých koľají,“ hnevá sa Papuga, podľa ktorého sú deti flexibilnejšie, ako si myslíme.

Na prípravu na prijímačky pritom podľa neho treba čo najviac času a tie by aj preto mali byť po problematickom ročnom on-line vyučovaní zrušené.

Prijímačky ako overenie zručností

Dnes podľa riaditeľa gymnázia Škorupu moderné školy na prijímacích skúškach zadávajú žiakom úlohy, ktoré overujú ich schopnosť riešiť problém, čítať s porozumením a podobne. To je to, čo sa podľa šéfa asociácie na „doučovaní“ ťažko nacvičuje. „Okruh problematiky, ktorú žiak potrebuje na prijímacej skúške, nevyžaduje ani doučovanie, ani krúžky. Samozrejme, že keby boli, tak pozitívne ovplyvnia zručnosti, pohotovosť aj kompetenčný profil uchádzača,“ pokračuje.

Škorupa je presvedčený, že zodpovedné základné štúdium ako príprava na prijímacie skúšky stačí. Výnimkou sú elitné a vysokošpeciali­zované gymnáziá. Za najsprávnejšie pri prijímaní žiakov považuje spoliehať sa na profesionalitu riaditeľov škôl, ktorí nesú zákonnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia. „Destabilizácia situácie centrálnymi zásahmi, nech by boli akokoľvek dobromyseľné, je najhorší možný scenár,“ konštatuje.

Už začiatkom mája

Minister školstva vydal ešte v januári rozhodnutie, podľa ktorého sa v priaznivej epidemiologickej situácii prijímacie skúšky na stredné školy budú konať v prvom termíne 3. mája a podľa potreby a množstva uchádzačov aj 4. mája. Druhý termín by mal byť 10. mája a ak bude treba, aj 11. mája. Talentové skúšky sa majú konať v prvom termíne 5., prípadne aj 6. a 7. mája. Druhý termín bude 12., prípadne aj 13. a 14. mája.

„Školy budú nastavovať kritériá na prijímanie žiakov samostatne, pričom budú zohľadňovať dištančné vzdelávanie žiakov a mieru, v akej prebrali v tomto čase jednotlivé učivo. Kritériá na úspešné vykonanie prijímacej skúšky na štúdium na strednej škole aj podmienky prijatia určuje riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy,“ uviedlo ministerstvo školstva.

Minister Gröhling v utorok v relácii rádia Expres zopakoval, že prijímačky budú, pričom v najbližších dňoch k nim ministerstvo vydá konkrétne usmernenia. Medzi maturitami a prijímacími skúškami je podľa neho rozdiel, pretože na prijímačkách sa overuje, či žiak má dostatok kompetencií, aby absolvoval štúdium na konkrétnej škole. „Aj maturanti budú robiť prijímačky na vysoké školy a hoci minulý rok stredné školy prijímali na základe známok, tento postup môže mať svoje nevýhody. Napríklad keby aj tento rok bolo zrušené záverečné známkovanie,“ vyjadril sa minister.

Podľa neho už rezort komunikoval so strednými školami a mnohé sa vyjadrili, že prijímacie skúšky so všetkými protipandemickými opatreniami vedia realizovať. Vzťahovali by sa na ne rovnaké podmienky ako na hromadné podujatia, teda v triede by bolo naraz do šesť ľudí. Zrušenie maturít minister neľutuje, podľa neho by boli tieto skúšky veľmi komplikované z hľadiska zloženia maturitných komisií, nutnosti ubytovania študentov na internátoch a podobne. Aktuálne mnohí študenti končiaci stredné školy do škôl chodia, ukončujú praktické predmety a učitelia im uzatvárajú koncoročné známky v posledných ročníkoch.

„Nekonanie prijímačiek vzdelanie nijako neovplyvní, iba to pomôže tisíckam deviatakov, stále deťom. Bolo by logickým vyústením toho, čo sa dialo za posledný rok a čo sa pre objektívne príčiny, nie vinou nás v školách, zanedbalo. Na jednej strane máme žiakov adaptovať na školu po roku a upokojovať ich, na druhej strane máme do nich v učebniach natlačiť to, čo sa on-line nedalo dôsledne vyučovať," hovorí Papuga. Podľa neho takéto rozhodnutia politikov dostávajú žiakov i učiteľov do sústavných stresov a v tomto prípade negatívne ovplyvňujú ciele a zmätené pocity neplnoletých detí.

Psychologička: Žiaci nemali systematickú prípravu

O tom, či je vhodné, aby žiaci tento rok robili prijímacie skúšky na stredné školy, hovorí psychologička Gabriela Herényiová z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, zameraná na školskú psychológiu.

Ako pandémia vplývala na vyučovanie v uplynulých mesiacoch a prípravu žiakov na prijímacie skúšky?

Žiaci nemali žiadne systematické vyučovanie, takže ak majú robiť prijímacie skúšky na stredné školy, bude toho na nich veľa. Naozaj vypadli zo systému vyučovania, takže iniciátori petície majú svojím spôsobom pravdu. Na konkrétnu strednú školu sa nevedeli pripraviť.

Ako sa mala táto príprava realizovať?

Doteraz to vždy bolo tak, že v druhom polroku sa systematicky pripravovali na prijímacie pohovory. Je to dôležité najmä u deviatakov, ktorí majú problém prinútiť sa učiť. Pravda je ozaj skôr na strane detí, hlavne keď nevedia, čo od nich na stredných školách budú vyžadovať. Úroveň on-line vyučovania navyše závisela od každého učiteľa.

Čo deti potrebujú na to, aby sa vedeli efektívne vzdelávať a pripraviť na prijímacie skúšky?

Práve systematickosť v učení. Pravidelné úlohy a kontrolu. Pätnásťročné deti sú naozaj vo veľmi komplikovanom životnom období. Niektorí pubertiaci sa len učia a iní sa do toho možno ani nepozreli. Spoliehajú sa na šťastie a zaujímajú sa o iné veci.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
94 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #prijímacie skúšky