„Mnohé z týchto detí nemajú internetové pripojenie a nevlastnia techniku potrebnú pre on-line vzdelávanie, mnohé nemajú ani počítačové zručnosti pre on-line výučbu. Viaceré deti sú počas pandémie hladné a nemajú doma podmienky na každodenné vzdelávanie,“ priblížil pre Pravdu riaditeľ OZ eduRoma Vladimír Rafael.
Unavené zo zlých pomerov
Rómske deti však majú problém vzdelávať sa aj vtedy, keď nie je pandémia. Majú nízke vzdelávacie a životné ciele a často vymeškávajú školu, pretože sú unavené zo zlých sociálnych a rodinných pomerov alebo sú často choré. Dochádzka do školy a prospech sa podľa Rafaela zhoršujú najmä na druhom stupni, keď deti začínajú skôr sociálne dozrievať. V osadách v rôznych regiónoch je tiež problém s tým, že nie sú dobre nastavené autobusové grafikony, aby mohli deti chodiť do školy, často nemajú peniaze na cestovné a neraz chodia do školy pešo aj dva kilometre.
Školy postavené pri chudobných osídleniach sú mnohokrát priestorovo segregované, čo zhoršuje celkovú socializáciu rómskych detí. Sťažuje to aj ich prestup do vyššieho stupňa vzdelávania a integráciu do spoločnosti. „Do škôl mimo bydliska rómskym rodičom často odmietnu vziať dieťa a oficiálne sa vyhovoria, že kvôli nedostatku miest,“ hovorí riaditeľ OZ eduRoma.
Čítajte aj Žiaci aj učitelia žiadajú zrušenie prijímačiek, niektorí si netrúfajú
Slovenčina ako cudzí jazyk
Vzdelávanie Rómov v bežných školách je na Slovensku problematické a podľa Rafaela mu často bránia rodičia rómskych i nerómskych detí. Učiteľom zase chýba systematická príprava na prácu a rozvíjanie rôznych vzdelávacích potrieb detí v zmiešaných školských kolektívoch. Rómske deti sú často segregované, aby nekazili škole „dobrý obraz“ pred nerómskymi rodičmi, ktorí zvyknú umiestňovať svoje deti do iných škôl.
„Deti často umiestňujú do samostatných tried aj preto, lebo sú pomalšie, učiteľom často nerozumejú a učitelia nerozumejú deťom,“ vysvetľuje Vlado Rafael. Na Slovensku podľa neho neexistuje výučba rómskeho jazyka pre učiteľov v praxi. Rómske deti z vylúčených lokalít zase majú v slovenčine slabú slovnú zásobu, hovoria primárne rómskym jazykom alebo tieto dva jazyky kombinujú. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ich slovenčina nie je na takej úrovni, aby sa v nej mohli bez problémov vzdelávať. Rómske deti by sa podľa Rafaela mali slovenčinu učiť ako cudzí jazyk.
Norma? Spoločné vzdelávanie
O vyučovaní Rómov existujú viaceré predsudky a stereotypy. Učitelia zväčša majú tendenciu u nich nerozvíjať akademické poznanie, ale praktické zručnosti pre život. „V praxi to znamená, že tejto skupine detí potom neponúkame rovnakú kvalitu vzdelávania ako ostatným,“ tvrdí pedagóg a autor viacerých výskumných prác o vzdelávaní rómskych detí. „Pandémia nás núti, aby sme u detí budovali viac počítačové a technické zručnosti, no obávam sa, že touto cestou školy nepôjdu a budú u rómskych detí rozvíjať skôr pracovné, manuálne zručnosti. Teda deti nebudú navštevovať počítačové miestnosti, ale pracovné dielne v školách,“ dodal Rafael.
Aby neboli rómske deti segregované, podľa neho by pomohlo vypracovať pre učiteľov a zriaďovateľov podrobnú metodiku inkluzívneho vzdelávania rómskych detí v zmiešaných školách. „Nič také na Slovensku neexistuje. Rezort školstva musí bez výnimky trvať na tom, aby spoločné vzdelávanie bolo v školách normou,“ zdôraznil. Podľa neho sa vďaka spoločnému vzdelávaniu zlepšujú študijné výsledky chudobných detí, pričom takéto vzdelávanie nejde na úkor ostatných detí. A z dlhodobého pohľadu to zlepšuje aj vzájomné vzťahy v obciach a mestách na Slovensku.