Pakt má podľa neho veľa bodov a napríklad hovorí o tom, že podporuje prisťahovalectvo, zavádza povinné prijímanie migrantov získaných na mori či ich povinné presídlenie v rámci členských štátov na základe veľkosti populácie a HDP členského štátu.
Video: Brífing predsedu parlamentu a lídra hnutia Sme rodina Borisa Kollára a poslanca Ľudovíta Gogu k paktu Európskej únie o migrácii.
Ako doplnil, Európska komisia minulý rok predložila na diskusiu pakt o migrácii a mala by sa podľa neho o tom viesť celospoločenská diskusia na úrovni štátov. „Pokiaľ viete, tak na Slovensku sa nič také nedeje, ale nič také sa nedeje ani v ostatných krajinách EÚ. Máme dôvodné podozrenie, že sa to robí poza chrbát občanov EÚ," dodal šéf NR SR.
Návrh podľa neho predpokladá, že do Európy sa môže dostať 70 miliónov migrantov z tretích krajín. „Nehovoria len o špičkových odborníkoch, inžinieroch, vedcoch, ale hovoria už aj o pomocných silách, pracovníkoch. Keby sme prijali tento pakt, súhlasili s ním a bol by prijatý v Bruseli poza náš chrbát, zobrali by nám jednak samostatné rozhodovanie o migrácii v rámci Slovenska, ale zaplavili by Európu migrantmi, nekontrolovateľne by im uvoľnili toky z tretích krajín, pomáhali by sa im etablovať, udomácniť v Európe," zdôraznil Kollár. Tým by sa mohol podľa neho „narušiť a možno aj zničiť charakter terajšej Európy, naša kultúra, história či zvyky."
Podľa neho ide o vážnu tému a treba o nej hovoriť. „My by sme si mali sami rozhodovať o tom, kto sem príde, koho sem pustíme a za akých podmienok a nie, aby sme to zase dostali ako diktát z Bruselu," zdôraznil.
Strana Identita a demokracia preto podľa neho prichádza s aktivitou naprieč celou Európou a vyzývajú ľudí, aby sa k tomuto vyjadrili a prípadne dali podpis proti zasahovaniu do vnútorných záležitostí členských štátov EÚ, lebo migrácia by mala byť vnútornou záležitosťou členského štátu EÚ.
Na otázku, či otvoril diskusiu s koaličnými partnermi odpovedal, že toto je vec, „do ktorej mi nebude kecať žiadny koaličný partner". Svoje výhrady komunikoval Kollár s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom (nom. SaS).
„Aj dnes budem s pánom ministrom a budem mu to znova opakovať, ale pán minister mi nemôže do toho nič povedať. Ja mám vlastný rozum a vlastné politické smerovanie nášho hnutia a chránenia našej krajiny pred migráciou. Ja túto diskusiu otvorím a keď dostaneme veľa podpisov, tak mu to takto položím na stôl, aby aj pán minister videl, ako sa k migrácii a takýmto nezmyslom z Bruselu stavajú občania Slovenska," dodal.
Slovensko odmieta povinné kvóty
Dlhodobý postoj Slovenskej republiky k migrácii je známy, odmietame povinné kvóty a povinné prerozdeľovanie migrantov. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS) na stredajšej tlačovej konferencii. Reagoval tak na vyhlásenia Borisa Kollára k novému paktu o migrácii a azyle.
Korčok sa odvolával aj na programové vyhlásenie vlády (PVV). „Hovorí o tom, že SR je pripravená prejaviť solidaritu voči krajinám, ktoré sú vystavené migračným tlakom, ale zároveň odmietame povinné kvóty. Na tejto veci sa nič nemení,“ deklaroval.
Nie je si vedomý ani toho, že by bol v slovenskom parlamente politický subjekt s iným postojom. Dodal, že diskusia o novom migračnom pakte sa uskutočňuje. Priznal, že súčasťou návrhu je za určitých okolností prerozdeľovanie migrantov. „Tu je opora v PVV v tom, že Slovensko odmieta takéto kvóty na povinnom základe,“ uzavrel.
Šéf slovenskej diplomacie tiež skonštatoval, že solidaritu s krajinami s veľkým migračným tlakom treba aj nejako prejaviť. Uviedol, že Slovensko tak robí napríklad investovaním milióna eur do utečeneckých táborov. Financie majú slúžiť na odľahčenie tlaku na tieto krajiny a sociálny systém.
Vicepremiér a šéf SaS Richard Sulík označil Kollárove slová za zmätočné, migračný pakt podľa neho nie je na stole. Sulík hovorí, že v azylovom pakte, ktorý v septembri 2020 navrhla Európska komisia, je niekoľko vecí, ktoré SaS odmieta, napríklad povinné kvóty pre migrantov.
„To je pre nás červená línia, s tým ani my nesúhlasíme,“ vyhlásil s tým, že momentálne nie je čo odmietať, lebo pakt bol síce predstavený, no treba naň súhlas členských štátov EÚ, ktoré sa na tom nevedia dohodnúť.
Zásadne odmietať migračný pakt preto považuje za bezpredmetné. Sulík hovoril o slovenskom dokumente migračnej politiky, kde jeho strana dala pripomienky, ktoré boli podľa neho akceptované. Myslí si, že je rozumnejšie prijať dokument, do ktorého jasne napíšeme, čo chceme a čo nechceme.
Vykopávanie otvorených dverí
Stredajšie vyhlásenie lídra Sme rodina a predsedu parlamentu Borisa Kollára o novom pakte o migrácii a azyle bolo vykopávanie otvorených dverí, pretože žiadna veľká zmena migračnej politiky nám nehrozí. Vyhlásila to predsedníčka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová.
Tvrdí, že by sme mali zlepšiť podmienky pre prijímanie kvalifikovaných pracovníkov aj zo zahraničia.
Remišová hovorí o opačnom probléme, keď treba prilákať naspäť do krajiny Slovákov žijúcich v zahraničí. Upozornila na veľký počet slovenských študentov v zahraničí, ktorí sa nevracajú domov.
„Jasne sa zhodneme na tom, že nechceme žiadne kvóty na migrantov,“ doplnila Remišová s tým, že na európskej úrovni sa téma migrácie bude schvaľovať v priebehu dvoch, troch rokov, keď sa bude aktualizovať migračná politika.