VIDEO: Peter Pellegrini (Hlas-SD) o referende.
V poradí deviate referendum? Aj keď jeho vypísanie podporilo 585 816 obyvateľov Slovenska, čo je zhruba 13 percent všetkých oprávnených voličov, prezidentka Zuzana Čaputová zatiaľ s vyhlásením referenda váha. Neistota ústavných právnikov naznačuje, že o jeho budúcnosti pravdepodobne rozhodne až Ústavný súd.
Takmer 50 plných škatúľ, v nich 84 136 podpisových hárkov, priviezol petičný výbor do Prezidentského paláca v pondelok ráno. Práve v čase, keď sa nová vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) uchádzala o dôveru parlamentu. Takmer 600-tisíc ľudí sa petíciou domáha, aby mohli v referende rozhodnúť o skrátení VIII. volebného obdobia Národnej rady a do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda sa vykonali nové voľby. Na vyhlásenie referenda pritom stačí petícia aspoň 350-tisíc občanov.
Zber podpisov sa začal pred troma mesiacmi, v prvý februárový týždeň. Na čele petičného výboru stojí v politike neznámy Ervín Erdélyi, za zberom podpisov však stoja a hlásia sa k nemu opozičné strany Smer a Hlas.
„To, že sa podarilo vyzbierať tak veľa podpisov za taký krátky čas, svedčí o tom, že určitá skupina ľudí na to má dôvody a tie sú pomerne jasné. Nie sú spokojní s touto vládou a jej predstaviteľmi, so zvládaním pandemickej situácie či s ekonomickou situáciou. Tých dôvodov je veľmi veľa. Dôležité bude, či sa referendum vôbec uskutoční a či bude aj právoplatné,“ zhodnotil politológ Tomáš Koziak.
Aby bolo referendum platné, malo by sa ho zúčastniť aspoň 50 percent oprávnených voličov. V doterajšej histórii Slovenska sa konalo referendum už osemkrát, potrebnú účasť sa však podarilo naplniť len raz. V roku 2003 viac ako 52 percent ľudí veľkou väčšinou podporilo vstup Slovenska do Európskej únie.
„Či má toto referendum šancu, to je veľmi otázne. Všetko bude závisieť od vývoja situácie. Je možné, že tí, ktorí podpísali, nakoniec k referendu ani neprídu. Situácia sa však môže opäť zmeniť – môže prísť tretia vlna pandémie, Heger nedokáže ustáť tlak Igora Matoviča alebo príde ďalšia koaličná rozbuška, ako to bolo v prípade vakcíny Sputnik V,“ upozorňuje Koziak.
Podľa neho za vysoký počet podpisov pod petíciou môže nielen vrcholiaca druhá vlna pandémie, ale aj roztržky v koalícii, ktoré vyvrcholili krízou a rekonštrukciou vlády.
Od februára však vláda prešla rekonštrukciou. Premiéra Igora Matoviča nahradil Eduard Heger (obaja OĽaNO), aj epidemiologická situácia sa začala výrazne zlepšovať. Klesol počet ľudí v nemocniciach na umelej pľúcnej ventilácii, rastie počet zaočkovaných a novoinfikovaných je čoraz menej.
Čítajte viac Referendum: Je to dobré riešenie?
Ústavnosť referenda je sporná
Ani právnici, ktorí sa venujú ústavnému právu, sa nezhodujú, či je referendum ústavné. Ústavný právnik z Komenského univerzity Vincent Bujňák už dlhšie upozorňuje, že skrátenie volebného obdobia nemôže byť predmetom referenda. Odvoláva sa na ústavné obmedzenie referenda, ktorého predmetom nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Podľa neho by týmto referendom došlo k obmedzeniu výkonu poslanca parlamentu, ktorý patrí medzi základné práva.
„Pokiaľ naša ústava uvádza, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, nie je možné skrátenie volebného obdobia prostredníctvom referenda pri aktívnom nesúhlase čo i len jedného zvoleného člena zákonodarného zboru. Pokiaľ ktorýkoľvek zo 150 poslancov napíše list, že nesúhlasí s tým, aby sa mu siahalo na mandát, je to argument, aby to prezidentka dala na Ústavný súd,“ poukazuje Bujňák.
Rastislav Luby, advokát, ktorý dlhodobo pôsobil v Európskej komisii v Bruseli, je iného názoru. Pripomína, že inštitút referenda v slovenskom ústavnom systéme predstavuje právo občana prevziať na seba ústavnú právomoc zúčastniť sa na vedení verejných záležitostí priamo a rozhodnúť o akejkoľvek otázke verejného záujmu – okrem oblastí týkajúcich sa ľudských práv a daňových, odvodových a rozpočtových záležitostí.
„Referendum o skrátení volebného obdobia parlamentu ústavu neprelamuje. Právna sila výsledku referenda nemôže byť nižšie, ako je právna sila zákona,“ zdôraznil Luby v komentári pre denník Pravda.
Ústavný právnik Marián Giba má o takejto referendovej otázke tiež pochybnosti. „Bez ohľadu na referendum sa vedie veľká odborná polemika o tom, či je vôbec v súlade s ústavou, ak sa ústavným zákonom skracuje volebné obdobie. Dnes je to 16 rokov od posledného referenda o predčasných voľbách. Nie som si istý, či je vôbec možné referendovú otázku o predčasných voľbách sformulovať tak, aby neodporovala ústave,“ uviedol v rozhovore pre Pravdu.
VIDEO: Naď: Referendum je politikárčenie, máme mandát na štyri roky.
Politická i občianska iniciatíva?
Petičnú akciu podporilo viacero občianskych organizácií a záujmových združení vrátane Konfederácie odborových zväzov (KOZ). „Toto všetko je iniciatíva ľudí. Ťažko sa dá hovoriť, že to je nejaká stranícka akcia,“ zdôrazňujú aj členovia petičného výboru.
Veľkú časť podpisov však vyzbierala najmä politická strana Smer a mimoparlamentný Hlas. Jeho predseda a expremiér Peter Pellegrini sa pochválil, že ich strana petičnému výboru odovzdala viac ako 302-tisíc podpisov a zhruba rovnaký počet deklarovala aj strana Smer a niekoľkými desiatkami tisíc hlasov mala prispieť aj mimoparlamentná SNS.
„Petičná akcia vznikla na základe veľmi širokej spoločenskej objednávky. Ľudia chceli zmenu a chcú zmenu, pozrime sa na mieru nedôvery verejnosti voči tejto vláde. Tá miera spoločenskej objednávky sa prejavila aj tým, že sme nemuseli vyhľadávať ľudí a chodiť za nimi. Ľudia nosili podpisy sami, úplne spontánne sami. Takto rýchlo, tak veľa a bez významnej aktivity podporovateľov, to tu ešte nebolo. V tomto zmysle je to historický zber,“ vyhlásil predseda Smeru Robert Fico.
Aj preto viacerí ohlasujú, že stranícku kampaň na podporu referenda nepripravujú, sú však ochotní pripojiť sa. „Strana Hlas bude robiť kampaň, ale nie stranícku. Budeme presviedčať ľudí, aby využili inštitút referenda ako po voľbách najsilnejší nástroj, ktorý im ústava dáva. Referendum patrí všetkým občanom, a nie vybraným politickým stranám,“ zdôraznil Pellegrini v relácii Ide o pravdu.
Podľa politológa sa však môže k podpore predčasných volieb pridať aj trojica mimoparlamentných strán Progresívne Slovensko, KDH a čerstvo zjednotené maďarské strany pod strechou Aliancie. Ich aktuálne volebné preferencie ukazujú, že v prípade úspešného referenda by sa po predčasných voľbách mohli dostať do parlamentu.
„Určite by to bolo výhodné pre Progresívne Slovensko, KDH aj spojenú stranu Aliancia. Boli by v dosť nepríjemnej situácii, pretože by im predčasné voľby určite vyhovovali, ale určite nechcú byť spájané so stranami, ktoré referendum iniciujú. Keď príde na lámanie chleba, viem si predstaviť, že budú svojich podporovateľov na účasť vyzývať, ale zaodejú to ako najvyšší prejav demokracie,“ pripomenul Koziak.
Predseda Smeru Fico vyjadril obavu, že prezidentkina osobná neúčasť pri preberaní petičných hárkov môže naznačovať jej ďalší postup vo vzťahu k predčasným voľbám. „Pokiaľ sa prezidentka obráti na Ústavný súd na posúdenie ústavnosti otázky, na čo nevidíme žiadny dôvod, tridsaťdňová lehota začína plynúť a pomerne výrazne sa naťahuje čas, kedy by sa mohla zrealizovať vôľa 600-tisíc ľudí vyhlásiť referendum o predčasných voľbách,“ poznamenal Fico.
Pellegrini problém s ústavnosťou referenda rovnako nevidí, ale očakáva, že prezidentka sa na Ústavný súd napokon obráti. „Ak to má spraviť a je o tom rozhodnutá, mala by tak spraviť čo najskôr. Bolo by fajn, keby nám to oznámila už budúci týždeň,“ vyzval hlavu štátu Pellegrini.
Štvorica koaličných strán však oprávnenosť referenda prirodzene spochybňuje. „Referendum je opozičná politika Roberta Fica. Vždy, keď prehral voľby, začal zbierať podpisy pod referendum na predčasné voľby. Bolo to tak, keď vládol Mikuláš Dzurinda, dvakrát, a nestihol to len pri premiérke Ivete Radičovej,“ tvrdí predsedníčka vládnej strany Za ľudí Veronika Remišová.
Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) by bolo vyhlásenie referenda v rozpore s ústavou, keďže ľudia si svojich predstaviteľov volia na štyri roky a výsledok volieb nie je možné zmeniť na základe toho, že sa ich výsledok niekomu nepáči. „Vždy sa nájde 350-tisíc ľudí, ktorí sú nespokojní s výsledkom volieb. Ak by sme takéto referendum pripúšťali, spôsobovalo by to chaos v krajine,“ dodala Kolíková.