Kajúcnikom sa darí. Aj spravodlivosti?

Spolupracujúcim obvineným, takzvaným kajúcnikom, sa darí. Niektorých nikdy ani nezadržali, iných rýchlo prepustili z väzby, ďalší vraj svojich bývalých kumpánov "natierajú" z Dubaja. Iniciatíva za právny štát (IAPŠ) ale upozorňuje, že priveľké výhody pre kajúcnikov krivia spravodlivosť a ich vypočítavosť, klamstvo, či manipulácie môžu spôsobiť aj veľké škody, ak smerujú skôr k osobnej pomste ako k pravde.

, 04.05.2021 17:36
Ľudovít Makó Foto:
Eskorta privádza bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici.
45

„Chápeme, že spoločnosť si žiada potrestanie ľudí, ktorí sú podozriví z páchania trestnej činnosti. V spravodlivo vedenom trestnom konaní však väzobné stíhanie a následné trestanie páchateľov nesmie byť ani individuálnou pomstou ani generálnou satisfakciou spoločnosti vykonávanou prostredníctvom kajúcnikov,“ uvádza jedna zo zakladajúcich členov Iniciatívy za právny štát (IAPŠ) Marica Pirošíková.

Je podľa nej najvyšší čas, aby orgány činné v trestnom konaní a súdy brali do úvahy riziko manipulácií pri zisťovaní skutkového stavu zo strany spolupracujúcich obvinených, ktoré môžu súvisieť s úmyslom získať výhody za svedectvo či dokonca s osobnou pomstou, na čo konštantne upozorňuje vo svojej rozhodovacej činnosti Európsky súd pre ľudské práva.

„Pripomínam, že ak je jediným priamym dôkazom výpoveď spolupáchateľa, ktorý za to získa v trestnom konaní neprimeranú výhodu, spochybňuje to celkovú spravodlivosť trestného konania vo vzťahu k jeho spolupáchateľom, ktorých usvedčil,“ zdôraznila Pirošíková.

Kajúcnik je v podstate osoba spravidla zo zločineckého prostredia, ktorá sa rozhodne vypovedať zväčša voči spolupáchateľom vlastných trestných činov, prípadne poskytnúť informácie zo zločineckého prostredia o trestných činoch, ktorých sa ona nezúčastnila, ale má o nich do istej miery podrobné informácie.

Kajúcnik tak koná, keď sa ho chce zločinecké prostredie zbaviť, alebo keď proti nemu existujú dôkazy o nejakej trestnej činnosti a snaží sa o nižší trest alebo úplnú beztrestnosť. Problémom je však vždy neistota, do akej miery možno kajúcnikovi veriť.

Medzi najznámejších slovenských kajúcnikov patria bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó, viceprezident Finančnej správy Daniel Čech, bývalý sudca Vladimír Sklenka, alebo podnikateľ Michal Suchoba, ktorý mal dokonca vypovedať na bývalého šéfa finančnej správa Františka Imreczeho, podnikateľa Jozefa Brhela, či na guvernéra NBS Petra Kažimíra údajne prostredníctvom telemostu z Dubaja.

Makó, Sklenka a ďalší

Najmä Makó po svojom zadržaní 17. septembra 2020 v rámci policajnej akcie Božie mlyny čelil viacerým obvineniam. Od obzvlášť závažného zločinu vydierania cez zločin obmedzovania osobnej slobody až po zločin založenia zločineckej skupiny.

Vypovedal však proti viacerým príslušníkom ozbrojených zborov, nielen zadržaných spolu s ním, ale svojimi výpoveďami vyprovokoval políciu aj k ďalšej akcii Judáš, po ktorej boli 2. decembra 2020 zadržaní aj ďalší ôsmi bývalí vysokí funkcionári polície, SIS a Finančnej správy.

Za spoluprácu s políciou bol 13. novembra 2020 Makó z väzby prepustený. Aj on sa podľa medializovaných informácií zdržiava v Dubaji.

V akcii Judáš svedčil aj bývalý námestník SIS Boris Beňa, na základe ktorého výpovedí neskôr zadržali aj riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského.

V nasledujúcich dňoch by mal Špecializovaný trestný súd posúdiť dohodu o vine a treste, ktorú Beňovi už schválil prokurátor. Výška dohodnutého trestu ale zatiaľ zverejnená nebola.

Na konci apríla už bol odsúdený za branie úplatku aj bývalý viceprezident Finančnej správy Daniel Čech, rovnako zadržaný pri akcii Judáš.

Aj ten bol za spoluprácu s políciou odmenený a uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, na základe ktorej mu súd schválil trojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou na štyri roky a finančný trest 30-tisíc eur.

Ešte lepšie z vlastných problémov so zákonom vykorčuľoval bývalý podpredseda Okresného súdu Bratislava I. Problémy si spôsobil svojou bohatou komunikáciou najmä cez šifrovaciu aplikáciu Threema s už odsúdeným podnikateľom Marianom Kočnerom.

Dnes bývalý sudca mal pre Kočnera vynášať dôverné informácie zo súdu a za úplatky aj ovplyvňovať iných sudcov. Polícia mala v jeho telefóne nájsť zhruba 9-tisíc správ len s Kočnerom, v ktorých sa spomínali úplatky za viac ako 100-tisíc eur.

Po Sklenkových výpovediach prišla 11. marca 2020 akcia špeciálneho vyšetrovacieho tímu Hmla pod názvom Búrka, v rámci ktorej bolo 11. marca zatknutých takmer 20 podnikateľov, právnikov a sudcov vrátane bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti za Smer Moniky Jankovskej.

Už nielen s jeho pomocou následne polícia vykonala akciu Víchrica, pri ktorej zas Národná kriminálna agentúra 28. októbra zadržala a obvinila ďalších päť bývalých či súčasných sudcov, ako aj vplyvného právnika Zoroslava Kollára.

Napriek priznaniu k bohatej korupčnej trestnej činnosti Sklenkovi nebolo ani vznesené obvinenie a nebol ani zadržaný či väzobne stíhaný.

„Vo všetkých spomínaných prípadoch sú podľa IAPŠ prítomné výrazné subjektívne motivácie kajúcnikov, ktoré bez podloženia iných dôkazov vzbudzujú veľké pochybnosti o dôveryhodnosti ich výpovedí,“ zdôrazňuje Iniciatíva za právny štát.

Súdy už varovali

Súčasná slovenská právna úprava na rozdiel napríklad od tej českej umožňuje podľa iniciatívy kajúcnikovi vyhnúť sa potrestaniu už v prípravnom konaní, teda ešte pred súdnym konaním. To znamená, že kajúcnik sa môže svojou výpoveďou vyhnúť nielen potrestaniu, ale aj odsúdeniu.

„Výlučne v slovenských pomeroch je zároveň typická a veľmi častá prax tzv. „výmeny“ kajúcnickej výpovede za prepustenie z väzby na slobodu. V porovnaní s Českou republikou sú aj podmienky väzby, najmä kolúznej väzby veľmi tvrdé, čo rovnako prispieva k subjektívnej motivácii obvineného stať sa kajúcnikom,“ priblížila dôvody Pirošíková.

Pripomína preto judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä v prípade Adamčo verzus Slovenská republika z decembra 2019. Podľa súdu môže použitie výpovedí, ktoré uskutočnili svedkovia výmenou za svoju beztrestnosť, kompromitovať spravodlivosť konania a vyvolať chúlostivé otázky, či takéto výpovede už svojou povahou môžu byť predmetom manipulácie a môžu byť urobené len s cieľom získať na výmenu ponúkané výhody, alebo kvôli osobnej pomste.

„Preto riziko, že niekto môže byť obvinený či súdený na základe neoverených tvrdení, ktoré nie sú úplne nezaujaté, nesmie byť podceňované,“ zdôraznila Pirošíková.

Do pozornosti dáva tiež prípady z minulosti, keď Ústavný súd aj Najvyšší súd upozornili, že svedkom kajúcnikom nemožno slepo veriť, ale všetky ich tvrdenia treba doložiť ešte aj ďalšími dôkazmi.

Dôležité je najmä to, akú výhodu takýto svedok získa ako odmenu za svoju výpoveď, pričom jej neprimeranosť v spojení s absenciou ďalších priamych dôkazov môže významne ovplyvniť spravodlivosť konania ako celku.

„Judikát Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Adamčo verzus Slovenská republika z decembra 2019 vyslal veľmi jasný a kritický signál k nedôslednosti orgánov činných v trestnom konaní, ale bohužiaľ aj prokuratúry a súdov, no ani v aktuálnej praxi trestných konaní v tomto smere nevidno žiadnu alebo len minimálnu nápravu,“ dodala Pirošíková.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
45 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimír Sklenka #NAKA #Ľudovít Makó #kajúcnik