Po pandémii sa chystajú odísť lekári a sestričky

Problém s nedostatkom zdravotníkov bol už pred pandémiou. Po jej skončení chcú odísť z týchto profesií ďalší.

10.05.2021 14:39
zdravotník, sestrička, lekár, nemocnica,... Foto:
debata (207)

VIDEO: Aké kroky chystá minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský vo svojom rezorte?

Video

V tejto chvíli na Slovensku chýbajú dve až tri tisícky lekárov. Ak prirátame ordinujúcich penzistov a tých, ktorí sa do dôchodku chystajú, počet narastie o tri- až štyritisíc. Ešte väčší problém je nedostatok sestier: aby sa Slovensko vyrovnalo priemeru Európskej únie, malo by ich byť o 14-tisíc viac.

Druhá a nesmierne silná vlna koronavírusu sa blíži ku koncu. Výsledkom sú nielen tisícky mŕtvych, státisíce vyliečených, ale aj nesmierne vyčerpaní zdravotníci.

Aktuálne je v nemocniciach 1 078 pacientov s podozrením alebo potvrdeným ochorením COVID-19. Na umelej pľúcnej ventilácii je 146 pacientov a to znamená, že nemocnice by mohli znížiť počet infekčných lôžok a začať s bežnou operatívou. Niektoré zákroky sú odkladané už vyše päť mesiacov.

Už vlani predstavitelia pracovníkov v zdravotníckych profesiách upozorňovali, že nasadenie je obrovské a časť personálu jednoducho vyhorí, stratí motiváciu a chuť pracovať v ambulanciách či nemocniciach. Chýbajú anestéziológovia, sestry, všeobecní lekári, špecialisti. „Kto môže, odchádza do zahraničia, kto môže, odchádza do dôchodku," upozorňuje prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár.

Podľa šéfky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Ivety Lazorovej si po druhej vlne pandémie chce registráciu pozastaviť tisíc sestier. Vlani ich pritom pribudlo len 350. „Očakávali sme podľa predvolebných plánov, kde sa strany predháňali v riešeniach situácie v zdravotníctve, že sa niečo zmení. No zatiaľ sme sklamaní," volí Lazorová pomerne tvrdé slová. Dodáva, že slovenskí zdravotníci sú po druhej vlne pandémie demotivovaní, vyčerpaní a zdravotníctvo nefunguje tak, ako by malo.

„Zaujíma vôbec niekoho kompetentného, či bude mať niekto o rok alebo o päť liečiť a starať sa o pacientov? Nevidia kompetentní, čo sa vlastne v našom zdravotníctve deje?“ pridáva sa aj Kollár.

„Viem, že majú toho dosť, sú frustrovaní aj problémami, ktoré sa neriešili dlhé roky. Zdravotníctvo v dobrom stave nie je, problémom je najmä nedostatok sestier," hodnotí stav rezortu aj nový minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO). Podľa neho sú motivácie na to, aby niekto zostal pracovať ako zdravotník na Slovensku, v podstate dve: plat a pracovné podmienky. Vzápätí však upozorňuje, že akákoľvek zmena a personálna reforma sa najskôr prejaví o päť rokov.

Minulý týždeň v rozhovore pre Pravdu Lengvarský povedal, že má informácie o medikoch, piatakoch, ktorí študujú v Martine, a najlepší už podpísali zmluvy s nemeckými firmami. Podľa neho je najvyšší čas nielen hovoriť, no najmä urobiť optimalizáciu nemocníc.

Budovy nie sú riešením

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) v relácii Ide o Pravdu tvrdí, že Slovensko čakajú dobré roky, pretože vláda má „peniaze aj plán". Hoci má slovenské zdravotníctvo možnosť dostať finančnú injekciu z plánu obnovy vo výške 1,2 miliardy eur, lekári a sestry sa obávajú, že sa bude len nakupovať a stavať, no na nich sa pri reformách zabudne.

Aj šéf lekárskej komory Kollár si na jednej strane pochvaľuje, že plán obnovy ráta s početnými výstavbami, rekonštrukciami zdravotníckych zariadení aj nákupom prístrojov. Na druhej strane však tvrdí, že nemajú zmysel, ak v nemocniciach alebo ambulanciách nebude mať kto pracovať.

„Nemyslelo sa na stabilizáciu a konkurencieschop­nosť zdravotníckeho personálu s okolitými krajinami," komentuje Kollár plán obnovy pre oblasť zdravotníctva.

Aj rezort tvrdí, že personál je stále najdôležitejší. „Keď mi odborové zväzy, komory alebo asociácie dajú dobrý návrh, budem za ním stáť,“ vyhlásil Lengvarský. Komory a asociácie mu zase vyčítajú, že na ne nemá čas. Podľa tvrdenia nemocničného lekára a šéfa Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského sa s ministrom stretol len na dvadsať minút.

„My sme mu povedali všetky tieto ťažkosti. Výsledok je taký, že keď sme sa pýtali, aké konkrétne riešenia má na stabilizáciu personálu a na zabezpečenie personálu aj do blízkej budúcnosti, tak bola odpoveď, že ideme rekonštruovať nemocnice a nič iné," povedal Visolajský.

Dodal, že chybou politikov zažilo Slovensko asi druhú najťažšiu vlnu v Európe a zdravotníci ju zvládali. No dosiaľ zdravotníci nemajú priznané ani verejne prisľúbené príplatky za prácu s infekčnými pacientmi a ani pandemické PN.

VIDEO: Premiér Eduard Heger v relácii Ide o pravdu aj o tom, prečo je optimistom a dobrej budúcnosti Slovenska nepochybuje.

Video

Nové ambulancie, no bez obvoďákov

Podľa plánu obnovy má pomôcť Slovensku vyriešiť nedostatok lekárov aj 170 nových ambulancií.

Už teraz na Slovensku chýba dva- až tritisíc lekárov. Ak by sa započítali aj tí v dôchodkovom veku, ktorí sa chystajú odísť, toto číslo narastie na päť- až šesťtisíc. Lekári v dôchodku si v minulosti väčšinou len skrátili úväzky a pracovali ďalej. Po pandémii už mnohí pokračovať v práci nebudú.

„Máme aj lekárov, ktorým ťahá na 80, no pracujú v oblastiach, kde za nich nie je náhrada a sú tak jediní, kto môže pacientom pomôcť,“ hnevá sa Visolajský.

Cena novej ambulancie sa pohybuje okolo sumy 60-tisíc eur. Bez pacientov si nemá mladý lekár šancu zaplatiť čo i len nájom, nieto ešte sestru. Všeobecný lekár je platený z kapitácií a čím má viac kariet, tým viac zarobí. Visolajský tvrdí, že postaviť ambulanciu je málo. „Bez komplexných personálnych reforiem a spravodlivého ohodnotenia je to zbytočné," dodal.

Minister Lengvarský tiež hovorí, že ani benefity ako nájom zadarmo nepresvedčia mladých lekárov, aby začali ordinovať v odľahlých regiónoch. „Som z Liptova, poznám to na vidieku. Tam sú ambulancie prázdne. A starosta pritom hovorí, že zoberie hocikoho, dá mu nájom za euro, zaplatí energie, zoženie bývanie," konštatuje šéf rezortu. Cestu vidí v prenastavení rezidentského štúdia, aby mladí lekári boli motivovaní ísť do regiónov a zriadiť si tam ambulanciu.

Rezidentské štúdium pôvodne reagovalo na nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov a ďalších 18 špecializácií, ako sú anestéziológia a intenzívna medicína, detská psychiatria, geriatria, gynekológia a pôrodníctvo, chirurgia, kardiológia.

Celkovo však týmto programom za šesť rokov jeho existencie prešlo len 319 uchádzačov, čo vôbec nereflektuje potreby Slovenska.

Najviac chýbajú sestry

Najväčší nedostatok je zdravotných sestier. Ak by chcelo Slovensko dosiahnuť na priemer Európskej únie, čo je 8,4 sestry na tisíc obyvateľov, tak by sme potrebovali viac ako 14-tisíc sestier.

Do systému pritom minulý rok prišlo len 350 sestier. „Ročný úbytok je tisíc. Tie sestry majú veľa práce, sú preťažené a je ich málo," upozorňuje šéfka komory Lazorová.

„Vekový priemer sestier je nad 50 rokov. Mnohé sú už veľmi unavené," uviedla námestníčka pre ošetrovateľstvo bratislavského Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Oľga Sekaninová. Dovedna až 1 500 sestier je v dôchodkovom veku. Nemocnica pritom ponúka jedny z najlepších platových podmienok, plus benefity, pomôcť vie aj s bývaním. Napriek tomu záujemcov nie je dosť. „V detskej fakultnej ponúkajú 1 400 eur nástupný plat a nevedia zohnať sestry. Už sme za tou fázou, že ani peniaze nepomôžu. Prichádzame do kritického bodu, že tu naozaj nie sú ľudia, sestry v prvom rade," hovorí Visolajský.

Zároveň varuje, že v najväčšej slovenskej nemocnici – v Univerzitnej nemocnici Bratislava – chýba už teraz 500 sestier a jednej z bratislavských nemocníc hrozí, že pre nedostatok personálu bude musieť svoje oddelenia úplne zavrieť.

„My sme pred riadnym kolapsom," varuje Kollár z lekárskej komory.

207 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #lekári #nemocnice #sestričky