Dievčenský gang v Komárne. Psychologička: Výtržníčky skúšajú hranice

Komárnom otriasol prípad partie tínedžeriek, ktoré fyzicky napádali svoje rovesníčky. Neskôr si trúfli na starších. Ich terčom sa stali aj bezdomovci. Útoky si nakrúcali a dočasne zverejnili na sociálnej sieti. Psychologička Eva Smiková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie hovorí, že stupňovanie agresívneho správania závisí aj od reakcie okolia.

, 13.05.2021 08:00
37

Obdobie pandémie prinieslo zásadné zmeny v životoch ľudí. Zrazu sme zostali zatvorení doma. Školáci sa učili z domu a mnohí rodičia boli extrémne vyťažení. To sú úplne iné podmienky, ako tie, na aké sme boli zvyknutí. Mohlo to eskalovať vytvorenie partie dievčat, ktoré si krátili čas agresívnym správaním?

Mladí ľudia, rovnako ako aj my dospelí či deti, sa nemohli stretávať či už v škole, v rámci krúžkov, alebo len tak kamarátmi. Stretávania sa preniesli do on-line sveta. Pre vekovú kategóriu tínedžerov je však nevyhnutné, aby sa mohli socializovať naživo. Potom sa môže stať, že ak nastane chvíľa, keď sa môžu stretávať, môže to byť aj s cieľom ponižovať, robiť naschvály a ubližovať. V tomto prípade už môžeme hovoriť o šikanovaní – ak sa to dialo opakovane, agresia sa využívala na presadenie moci. To, že ide o partiu mladých ľudí, dokazuje, že sa napĺňala ich prirodzená vývinová potreba stretávať sa. Ak sa v tomto veku stretnú jedinci s nejakým rizikovým správaním, skupina ho môže umocňovať.

Ako to funguje?

V partii si navzájom dodávajú odvahu. Funguje v nej vodca, ktorý určuje pravidlá. Tí mladší sa cítia poctení, že môžu v takejto skupine fungovať. Možno sú za svoje správanie odmeňovaní či sociálne vyzdvihovaní. Pre mladých ľudí je veľmi dôležité, aby od niekoho dostávali spätnú väzbu. Možno sa im nedostáva od dospelých, od učiteľov, jednoducho nemajú iné pozitívne väzby, a to je práve to, čo potrebujú.

Svoje útoky si nakrúcali a videonahrávky následne zverejňovali na sociálnej sieti. Na jednej z nich vidno mladé dievča, ktoré kľačí na zemi. Útočníčka ju vzápätí kopne do tváre. Potvrdzuje to onú túžbu po uznaní?

Odvaha zverejniť niečo, čo nie je spoločensky prijateľné alebo je na hranici s trestným činom, zvyšuje atraktivitu tohto správania a môže prinášať ocenenie zo strany vodcu či kamarátov v partii.

Takýmto spôsobom však zverejňujú dôkaz, ktorý sa môže dostať až k polícii a v najhoršom prípade to môže mať aj trestnoprávne dôsledky. Neuvedomujú si to?

Na jednej strane to súvisí s tým, že mladým ľuďom môže chýbať právne povedomie. Neuvedomujú si, že môže ísť napríklad o trestný čin vyhrážania sa alebo ublíženia na zdraví. Mnohé deti nevedia, že sú od 14 rokov trestnoprávne zodpovedné a že podobné správanie, o akom teraz hovoríme, už rieši polícia. Druhá vec je, že takéto rizikové správanie súvisí práve s obdobím puberty, keď je typické skúšať rôzne typy rizikového správania, ako napríklad fajčenie, pitie alkoholu, používanie auta bez vodičského oprávnenia či sebapoškodzovanie.

Základy práva sú súčasťou občianskej náuky, rôzne morálne situácie sa preberajú v rámci etickej výchovy. Mali by tomu školy venovať väčšiu pozornosť?

Na školách by mala fungovať primárna prevencia. Informácie sú zapracované do rôznych predmetov a vo výučbe sa im venuje pozornosť v rámci medzipredmetových vzťahov. Škola môže mať odborný tím, napríklad školského psychológa, špeciálneho pedagóga či koordinátora prevencie, ktorí sa venujú aj prevencii rizikového správania. Ak sa v škole vyskytne u žiakov agresívne správanie, šikanovanie či kyberšikanovanie, škola môže požiadať o spoluprácu a pomoc pri ich riešení centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré realizujú intervencie s celou skupinou, triedou, a poskytujú poradenstvo jednotlivým žiakom a ich rodičom. Možností je teda viac. Ideálne je, ak funguje všetko vo vzájomnej súhre a prepojenosti.

Sú v tejto oblasti ešte nejaké rezervy?

Jedna vec je prevencia na informačnej úrovni, teda oboznámiť sa napríklad s tým, čo je trestný čin a odkedy je človek trestnoprávne zodpovedný. Druhá vec je emociálna, zážitková, respektíve výchovná zložka vzdelávacieho procesu. Ak sa to deje len memorovaním, tak práve v takýchto oblastiach to nie je veľmi účinné. Niektorí učitelia sa boja riešiť konflikty žiakov. Neučia deti, ako by mali zvládať agresivitu, ku ktorej každý z nás má sklony, a konflikty, ktoré sa vyskytujú v každej triede, škole. Zatváranie očí, nevhodné riešenia alebo odkladanie riešenia na neskôr vedú k tomu, že deti nachádzajú riešenia, ktoré sú neprimerané.

Je pravda, že školy boli nejaký čas zatvorené. Môže viesť výpadok inštitucionali­zovanej formy vzdelávania k tomu, že sa dieťa veľmi rýchlo vydá nesprávnym smerom?

Pandémia nebola rýchla, je to veľmi dlhé časové obdobie. Obdobie puberty je typické tým, že dieťa, mladý človek potrebuje socializáciu aj v inom ako domácom prostredí – kamaráti, záujmové skupiny, športové kluby, krúžky, partie a podobne. Deti sa chcú stretávať s kamarátmi, vydeľovať sa od autorít. Je otázka, nakoľko sa deti z danej partie poznali a stretávali. Zrejme to nevzniklo z jedného dňa na druhý. Rizikovosť partie spočíva práve v tom, že sa v nej môžu stretávať deti, ktoré spája to, že nie sú oceňované alebo ich sebavedomie nie je naplnené v pozitívnej činnosti.

Podľa primátora Komárna Bélu Keszegha pochádzajú útočníčky z neľahkých rodinných pomerov.

Dôležitý je živý kontakt s rodičom. Vôbec to nemusí byť o tom, že na dieťa dohliada, ale že majú fungujúci vzťah. Vedia jeden o druhom, rozprávajú sa, čo priniesol deň, čo ich trápi. Samozrejme, že v tom veku majú deti svoje tajnosti a chcú sa vymaniť spod rodičovskej kontroly, ale rodič má vedieť, čo dieťa robí, ako sa mu darí či aké má predstavy a čo by chcelo.

Nie je to trochu paradox? Na jednej strane chceme od rodičov, aby vedeli, čo sa s ich deťmi deje, na druhej strane sa samotné deti rodičom nezdôverujú s tým, čo ich trápi. Niektoré deti počas pandémie zistili, že zatvorené na ploche niekoľko desiatok štvorcových metrov sú od rodičov vzdialené viac ako kedykoľvek predtým.

Puberta nie je o tom, že rodičia s deťmi bojujú, ale aj o akceptovaní aktuálnych potrieb dieťaťa. Táto doba zvýraznila negatíva covidového on-line pracovného a školského režimu. Systém si rodiny vytvárali za pochodu. Bolo to krízové náhradné riešenie. Niektorí si s tým poradili, v iných rodinách sa z rôznych dôvodov čas s deťmi skrátil. Dôsledky budú zrejme viditeľné až s odstupom.

Naznačuje to, aké vzťahy fungovali v rodinách predtým?

<An> Teraz konštruujeme veci, o ktorých nevieme. Nepoznáme rodinné pozadie detí z danej partie. Je možné, že sa stupňovali problémy, ktoré boli v rodinách dlhodobejšie. Dôležité je sa s deťmi rozprávať, zistiť ich pocity a motiváciu, prečo sa takto správali.

Do akej miery môže agresívne správanie v negatívnom zmysle ovplyvniť ich budúcnosť?

Deti sa môžu dostať napríklad do reedukačného centra v rámci výchovného opatrenia alebo môžu byť pod dohľadom sociálnej kurately. Má to presah aj do školy, ktorú dieťa navštevuje. Môže dostať pokarhanie alebo zníženú známku zo správania. Dôsledky sú rôzne. Trest však nie je všetko. Dôležitá je aj takzvaná selektívna prevencia, aby sa nevhodné správanie neopakovalo. Ako je vnímaný dosah ich konania, závisí aj od konkrétnej rodiny. V niektorých rodinách je neprijateľná už len hrozba trestu. Iná situácia je rodinách, kde majú skúsenosti s takýmto správaním u iných členov, prípadne je to súčasťou ich bežného fungovania.

Podľa medializovaných informácií išlo o skupinu školáčok. Sú dievčatá agresívnejšie alebo o čom to môže svedčiť?

Ťažko sa to hodnotí, nakoľko nepoznám dynamiku danej partie, ani jej zloženie. Dievčatá ubližujú väčšinou verbálnymi útokmi, vyčleňovaním z kolektívu či zverejňovaním hanlivých fotografií. Z výskumov vyplýva, že v porovnaní s chlapcami je fyzická agresivita u dievčat menšia.

Úlohu mal zohrať aj alkohol, ktorý partia popíjala počas stretnutí.

Typov rizikového správania je viac. Patrí sem aj alkohol, ktorý môže podnecovať agresívne správanie.

Po rovesníčkach si tínedžerky trúfli aj na bezdomovcov. Pritvrdzujú útočníci časom svoje správanie?

Je to o skúšaní hraníc, kam až môžu zájsť. Závisí to aj od reakcie okolia. Ak ich v správaní posilní alebo mu nezamedzí, dochádza k posúvaniu hraníc.

Ako by sa to malo teraz riešiť?

V tejto chvíli to má pravdepodobne v rukách polícia a sociálni pracovníci. Ak je tam viac detí z nejakej lokality alebo školy, určite by sa nimi malo pracovať a nenechať to len tak. Sociálni pracovníci môžu kontaktovať rodiny a nachádzať nejaké riešenia a odporúčania pre jednotlivé deti. Pomôcť môže aj psychológ.

V Komárne polícia rieši tzv. dievčenský gang

Polícia už aj na sociálnej sieti požiadala verejnosť o pomoc pri objasnení okolností vyčíňania tzv. dievčenského gangu na území mesta Komárno. Akékoľvek informácie od svedkov, prípadne poškodených možno podať priamo na obvodnom policajnom oddelení v Komárne na Pohraničnej ulici číslo 8, prípadne na známom telefónnom čísle 158. Polícia v tomto prípade vedie skrátené vyšetrovanie pre trestné činy výtržníctva nebezpečného vyhrážania.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
37 debata chyba
Viac na túto tému: #Komárno