Väzba advokáta Ribára bola protizákonná, rozhodol Ústavný súd. Sedel 20 mesiacov

Ústavný súd nariadil bezodkladne prepustiť advokáta Martina Ribára. Ten je vo väzbe od októbra 2019, podľa Advokátskej komory len preto, že si riadne vykonával svoju advokátsku činnosť.

14.05.2021 12:07 , aktualizované: 16:59
debata (172)
Prepustený advokát Martin Ribár s manželkou a...
Prepustený advokát Martin Ribár s manželkou a kolegom Matejom Marhavým z Iniciatívy advokátov za právny štát IAPŠ. Prepustený advokát Martin Ribár s manželkou a kolegom Matejom Marhavým z Iniciatívy advokátov za právny štát IAPŠ.

VIDEO: Ústavný súd rozhodol o prepustení Martina Ribára.

Video

Podľa obvinenia sa snažil, aby jeho klient – kajúcnik, ktorý bol členom mafiánskej skupiny takáčovci, pri vypočúvaní mlčal.

Ribár bol zadržaný v októbri 2019 v rámci akcie Apač, ktorá bola zameraná na bratislavskú skupinu takáčovci. Vo väzbe je približne 20 mesiacov.

Ústavný súd rozhodol, že celá doterajšia väzba Ribára bola protizákonná. Stáva sa zriedka, že Ústavný súd prepúšťa na slobodu.

Považujú zo zadosťučinenie

Špecializovaný trestný súd advokáta prepustil už v piatok z väzby, pre TASR potvrdil jeho obhajca Pavol Antoš.

„Je to pre nás zadosťučinenie,“ reagoval obhajca na nález Ústavného súdu. Vysvetlil, že ten nerozhodol o nevine, ale o porušení jeho práv pri rozhodovaní o väzbe. „Napádali sme to, že sme sa bránili a nikto nás nepočúval,“ doplnil Antoš. Priznal, že prepustenie svojho klienta nečakal, keďže ide o výnimočný krok.

„Dlhodobo sledujeme trend, že orgány činné v trestnom konaní postupujú vo väzobných veciach tak, aby bol obvinený vo väzbe čo najdlhšie, a to za každú cenu,“ skonštatoval obhajca.

Pripomenul, že advokáta vzali do väzby v roku 2019, pričom v odôvodnení prvého rozhodnutia o väzbe, keď ho ŠTS vzal do väzby spolu s ďalšími obvinenými, sa ani len nespomínalo jeho meno. To považovali za úplné popretie práva na súdnu ochranu.

Obhajca advokáta hovorí o inkvizičnej zásade

Ústavný súd teraz podľa neho povedal, že súdy sa musia zaoberať obranou každého obvineného osobitne. Poukázal tiež na to, že Ústavný súd potvrdil, že v prípade väzobného konania nie je jedno, ako je trestný čin kvalifikovaný, keďže od kvalifikácie sa odvíja aj dĺžka väzby.

Pokračoval, že orgány činné v trestnom konaní (OČTK) zneužívajú tzv. nadkvalifikáciu trestného činu ako nástroj na účelové držanie osôb vo väzbe. Ozrejmil, že ŠTS a Najvyšší súd SR podľa nálezu Ústavného súdu pochybili v tom, že tento účelový postup OČTK prehliadli a nevenovali mu vo svojich rozhodnutiach žiadnu pozornosť, hoci to obhajoba opakovane namietala.

Dosahovať spoločensky žiaduce ciele nie je podľa Antoša možné prostredníctvom inkvizičnej zásady: „účel svätí prostriedky“. Považuje to za cestu úplne mimo rámca právneho štátu, cestu k diktatúre moci, k nadvláde štátu nad občanom, hoci aj motivovanú „dobrými úmyslami“. „O tom je tento ústavný nález. O hraniciach, limitoch a mantineloch výkonu verejnej moci. O nastavení minimálnych štandardov, ktoré sú OČTK a väzobné súdy povinné rešpektovať vo vzťahu k právam väzobne stíhaných osôb,“ zhrnul Antoš.

© Autorské práva vyhradené

172 debata chyba
Viac na túto tému: #Ústavny súd #NAKA #akcia Apač #Iniciatíva advokátov za právny štát IAPŠ