VIDEO: Rozhovor pre Pravdu v januári pred minuloročnými parlamentnými voľbami. Zákony neplatia a politika je o záujmoch oligarchov, to treba zmeniť, komentoval politický život Milan Ftáčnik. Hovorí aj o tom, prečo odišiel z politiky.
Prezerám si fotografie z jednotlivých ročníkov stretnutí Bratislavčanov na Malom Slavíne pri príležitosti Oslobodenia, z podujatia, ktoré pred 29 rokmi inicioval on a spolu sme sa tešili na jubilejný ročník v budúcom, hádam už normálnejšom roku. Z výrazov tváre účastníkov akcie všetkých vekových kategórií, z nenásilných gest, stiskov rúk či z jednoduchých objatí sa dá i dnes vydedukovať, aký mali ľudia k nemu úprimný vzťah a ako Milan mal rád ľudí.
Osobne mu veľmi ďakujem, že nielen mne, ale desiatkam tisícom ľudí s podobnou politickou orientáciou pomáhal pred vyše 30 rokmi otvárať oči. Otvárať oči, preto, aby nás presviedčal, že slovenská spoločnosť môžeme byť aj iná, progresívnejšia a že v nej musí zaujať nová ľavica významné miesto, ak oň zabojuje a udrží si ho svojou dôveryhodnou každodennou politikou.
Vôbec nepreháňam, ak tvrdím, že Milan Ftáčnik bol významným spolutvorcom moderného demokratického štátu. Ako člen vedenia Strany demokratickej ľavice a Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Nebol síce právnik, no ako kybernetik so skvelou logikou prispel k vypracovaniu a prijatiu Ústavy SR, série dôležitých zákon, na ktorých potom mohol stavať náš nový štát. Pričinil sa aj o to, že sa 29. augusta stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky, najuznávanejším v demokratickom svete. Kusisko priekopníckej práce urobil aj ako minister školstva.
Samozrejme, s dobou sa jeho názory vyvíjali, ale kontinuálne, nepreskakoval zo zákopu na zákop, neprevracal kabáty. Bol zásadový, keď si to situácia vyžadovala, vo svojich postojoch i tvrdý, no súčasne bol typom konsenzuálneho politika. Sotva som niekedy počul, že by zvýšil hlas. Koľkých takých má Slovensko dnes? Pritom veľkosť skutočnému politika netkvie v tom, že pre svoj názor získa tých „svojich“, ale že pre dobrú vec presvedčí ostatných.
Svoje politické stanoviská sa usiloval spájať s odborným obsahom. Oponenti ho v zápalistých debatách, na ktorých sa často a rád zúčastňoval, nikdy nemohli pristihnúť na hruškách. Vedel aj to, kedy má z vysokej politiky odísť, ale sa verejnej činnosti nikdy nevzdal. Ako vysokoškolský pedagóg, člen vedenia viacerých vedeckých spoločností a tiež ako komunálny politik. Najprv ako starosta komplikovanej Petržalky a následne ako primátor Bratislavy.
Jediný ľavicový primátor hlavného mesta SR po novembri 1989, proti ktorému stála pravicová väčšina v zastupiteľstve. Ale vďaka jeho prístupu sa na najdôležitejších veciach dohodli. Presadil po ťažkých názorových bojoch tiež návrat názvu Mosta SNP, pretože bol presvedčený, že ide o jednu z najdôležitejších historických udalostí, na ktoré môže byť slovenský národ hrdý. Z veľkej časti sa počas primátorovania Ftáčnikovi podarilo oddlžiť takmer beznádejne zadlženú slovenskú metropolu. Bratislavčania mu na svoju vlastnú škodu po ďalších voľbách neumožnili, aby dotiahol rozumné rozvojové projekty, ktorá si naplánoval.
Už sa s Milanom viac neuvidím na Malom Slavíne… Mám tiež pocit, nie, som presvedčený, že spolu s ním sa stráca aj slušnosť v slovenskej politike.
Autor je novinár a člen Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov