Referendum v septembri, voľby v marci. Ak dá zelenú Ústavný súd a voliči

Otázku o skrátení volebného obdobia preskúma Ústavný súd. Posúdiť má aj následný postup štátnych orgánov, teda najmä záväznosť výsledku platného referenda pre Národnú radu. Oznámila to počas týždňa prezidentka Zuzana Čaputová. Ak dá Ústavný súd referendu zelenú, bude sa môcť konať už v septembri. V prípade jeho úspechu by nové parlamentné voľby vychádzali zhruba na marec budúceho roka.

, 16.05.2021 08:30
petičné hárky, referendum, predčasné voľby, Foto: , ,
Petičné hárky k referendu o predčasných voľbách putujú do prezidentskej kancelárie.
369

Vyhlásenie referenda o skrátení volebného obdobia bolo už niekoľko týždňov predmetom odborných diskusií. Ústavní právnici sa nevedeli zhodnúť na ústavnosti takto položenej otázky, ale ani na spôsobe, akým má byť výsledok referenda uvedený do praxe, teda či ho musí Národná rada rešpektovať. Zhoda v odbornej obci je asi len na tom, že doterajšia judikatúra Ústavného súdu, pokiaľ ide o inštitút referenda, zatiaľ neposkytuje dostatočný základ, podľa ktorého by mohli ústavné orgány postupovať.

„Nie je teda jasné, či v prípade, ak by sa referendum konalo a bolo by rozhodnuté o predčasných voľbách, znamenalo by to, že o tomto výsledku majú ešte hlasovať poslanci, alebo má mať takýto výsledok referenda priame účinky. Pokiaľ sa tieto nejasnosti včas nezodpovedajú, získajú priestor tí, ktorí s prípadným výsledkom referenda nebudú spokojní, aby jeho výsledky spochybnili,“ priblížila rozdiely v interpretácii Čaputová a dôvody, prečo sa obrátila na Ústavný súd.

Voľby už v marci?

Tento krok prezidentky sa všeobecne očakával. Expremiér Peter Pellegrini, ktorého strana Hlas pri zbieraní podpisov na petíciu pomáhala, v relácii Ide o pravdu minulý týždeň aj sám skonštatoval, že obrátenie sa na Ústavný súd od prezidentky predpokladá. Vyzval ju však, aby to urobila urýchlene a nie až po kontrole všetkých podpisov.

Michal Horský Čítajte viac Komu prezidentka vypálila rybník?

Prezidentka si síce na overenie platnosti podpisov vzala vyše týždňa, ale ubezpečila, že konanie prípadného referenda nechce spomaľovať či odďaľovať. „Dopredu deklarujem, že v prípade kladného stanoviska Ústavného súdu neplánujem využiť celú zostávajúcu časť lehoty, ktorú podľa ústavy mám, a referendum vyhlásim tak, aby sa mohlo konať ešte v septembri,“ prisľúbila.

Referendum podľa zákona vyhlasuje hlava štátu do 30 dní od odovzdania podpisov a konať by sa malo najneskôr 90 dní od jeho vyhlásenia. Ústavný súd má o prezidentkinom podaní rozhodnúť do 60 dní. Ak by aj využil celú túto lehotu, prezidentka by mohla referendum vyhlásiť už v polovici júla.

Na platnosť referenta sa vyžaduje účasť aspoň 50 percent oprávnených voličov. V doterajšej histórii Slovenska sa konalo referendum už osemkrát, potrebnú účasť sa však podarilo naplniť len raz. V roku 2003 viac ako 52 percent ľudí veľkou väčšinou podporilo vstup Slovenska do Európskej únie. Podľa samotného znenia referendovej otázky by sa nové parlamentné voľby mali konať do 180 dní od vyhlásenia jeho výsledkov, teda už zhruba v marci.

Petícia má dostatok podpisov

„Po kontrole petičných hárkov môžem skonštatovať, že petícia dosiaľ obsahuje 524 013 platných podpisov občanov Slovenskej republiky. Keďže zákon vyžaduje ako minimálny počet podpisov 350-tisíc, konštatujem, že petícia spĺňa formálne náležitosti na vypísanie referenda,“ vyhlásila hlava štátu. Spočítavanie zvyšných hlasov má byť podľa nej ukončené v najbližších dňoch.

Ľudia sa petíciou domáhajú, aby mohli v referende rozhodnúť o skrátení VIII. volebného obdobia Národnej rady a do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda sa vykonali nové voľby. Takmer 50 plných škatúľ petičných podpisových hárkov priviezli do Prezidentského paláca v pondelok 3. mája, podpisy kontrolovalo asi 50 jeho zamestnancov.

Zber podpisov sa začal 5. februára a poznačili ho pandemické obmedzenia. Po necelých troch mesiacoch odovzdal petičný výbor prezidentskej kancelárii 84 136 hárkov s 585 816 podpismi. „Veľký počet podpisov, ktorý sa v relatívne krátkom čase podarilo organizátorom vyzbierať, svedčí o tom, že dôvody na vypísanie referenda považuje relevantný počet občanov za vážne,“ uznala prezidentka.

Na čele petičného výboru stojí v politike doteraz neaktívny Ervín Erdélyi, za organizáciou zberu podpisov však stoja a hlásia sa k nej opozičné strany Smer a Hlas.

Koalícia: Opozícia sa chce opäť dostať k moci

Predstavitelia vládnej koalície zhodne tvrdia, že referendum je iba snahou opozičných strán Smer a Hlas dostať sa naspäť k moci, deklarujú, že výsledok referenda budú rešpektovať. Zároveň však neočakávajú, že by bolo úspešné.

Opozícia sa, pochopiteľne, na možnosť predčasného konca súčasnej vlády teší. „Rešpektujeme právo pani prezidentky obrátiť sa na Ústavný súd. Sme presvedčení, že vyjadrenie vôle ľudí v referende je plne v súlade s ústavou a zásadami demokratického a právneho štátu. Na druhej strane, každý mesiac tejto vlády škodí Slovensku a mrzí nás, že ľudia na možnosť prejaviť svoj názor v referende budú musieť ďalšie mesiace čakať,“ reagoval Hlas.

Predseda strany Smer Robert Fico vníma rozhodnutie prezidentky ako snahu o zmarenie referenda. „Týmto svojím krokom prezidentka potvrdila, že nie je prezidentkou všetkých, ale len vládnej koalície,“ reagoval. V prípade negatívneho rozhodnutia Ústavného súdu sa chce Fico obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva.

VIDEO: Prostoreká Remišová? Predbehla prezidentku s vyhlásením k referendu.

Rozhodnutie prezidentky obrátiť sa na Ústavný súd paradoxne oznámila ešte pred ňou samotnou vicepremiérka Veronika Remišová. Predsedníčka koaličnej strany Za ľudí to urobila len necelé dve hodiny predtým, ako svoje rozhodnutie plánovala oficiálne vyhlásiť prezidentka Zuzana Čaputová. „Predložiť otázky referenda na Ústavný súd je ústavná kompetencia pani prezidentky a ja som rada, že pani prezidentka túto svoju kompetenciu využila,“ povedala Remišová po rokovaní vlády. Hlava štátu pritom len pol hodiny predtým zverejnila termín tlačovej besedy, kde má oznámiť svoj ďalší postup v súvislosti s petíciou za vyhlásenie referenda.

VIDEO: Prezidentka o Remišovej, ktorá predbehla jej vyhlásenie.

Ako Čaputová uviedla už na avizovanej tlačovej besede, Remišovej vyhlásenie si ani nevšimla. „Po obede som telefonovala iba pánovi premiérovi. Nehovorila som so žiadnym iným predstaviteľom vládnej koalície. Keď máme vyhlásenia o dôležitých vnútropolitických témach, máme vo zvyku, že si vopred zatelefonujeme a navzájom sa informujeme,“ priblížila Čaputová.

To, že je ju vicepremiérka s oznamom predbehla, komentovať hlava štátu nechcela. „Priznám sa, že som to ani nezaznamenala, je to pre mňa nová informácia, ale nebudem ju komentovať,“ dodala prezidentka.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
369 debata chyba
Viac na túto tému: #referendum 2021