Predčasné voľby by podľa neho boli najzdrvujúcejšie pre OĽaNO a Za ľudí. Práve štiepenie trojpercentnej strany Za ľudí na tábor Veroniky Remišovej a Márie Kolíkovej však považuje až za bizarnosť.
V ostatných týždňoch v koalícii rezonovali spory o navýšení deficitu štátneho rozpočtu medzi OĽaNO a SaS, o zmene kolúznej väzby medzi Sme rodina a ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou. Jej strana Za ľudí je navyše rozdelená v otázke lídra strany. Aj pri hlasovaní o účasti trestne stíhaného exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského hlasovala časť koalície s opozíciou. V akom stave je podľa vás kondícia a súdržnosť koalície?
Drží ich dokopy vôľa vládnuť. Najdôležitejšie spojivo každej jednej koalície je snaha udržať politickú moc. V prípade tejto vládnej koalície je to však očividné. Tieto strany sú aj programovo veľmi odlišne zamerané. Máme tu liberálnejšie strany aj konzervatívnejšie. Máme tu strany s odlišným pohľadom na fungovanie právneho štátu. Z toho musia konflikty prameniť nevyhnutne. Týchto rozdielov je príliš veľa, aby fungovali ako jednoliaty monolit. Druhý dôležitý faktor, ktorý spôsobuje koalícii problémy, má charakter osobných sporov prameniacich z osobných charakteristík jej predstaviteľov. Osobné animozity a neschopnosť komunikovať boli aj hlavným dôvodom jarnej vládnej krízy, ktorá viedla k výmene premiéra. Sú to teda objektívne dôvody nestability a nesúdržnosti koalície ako rozličné programové zamerania týchto strán, ako aj subjektívne dôvody ako personálne motivácie ich predstaviteľov.
VIDEO: Matovič sa obul do Sulíka pre spor o navýšenie rozpočtu.
Aj viacerí poslanci koalície sa sťažujú, že sa tieto konflikty namiesto riešenia vo vnútri vedome vyťahujú na verejnosť, akoby v snahe zaujať. Je to nedostatočnými politickými skúsenosťami lídrov alebo populisticko-marketingovým prístupom, ktorým žije najmä líder OĽaNO Igor Matovič? Alebo čím?
Po prvé je to neskúsenosť politikov. Svedčí o tom napríklad čerstvý výrok poslanca OĽaNO Erika Ňarjaša, ktorý tvrdí, že sa mu na koaličnej zmluve nepáči, že poslanci hlasujú podľa dohody. Ak to nebol vtip, signalizuje to veľké nepochopenie toho, o čom politika ako taká je. Politika je o strete názorov a potrebe dohody, aby sa dospelo k výsledku. Je to teda aj výsledok neskúsenosti a nekompetentnosti a často aj prerasteného ega. To je určite prípad Matoviča a do veľkej miery aj predsedu SaS Richarda Sulíka. Videli sme to aj na ich spore v decembri pri Sulíkovej snahe o uvoľňovanie pandemických opatrení. Každá jedna krajina opatrenia sprísňovala. SaS ale vtedy hrala na ešte populistickejšiu strunu ako OĽaNO. A to už je čo povedať. Máme tu však viacero politikov, ktorým akoby išlo skôr o naháňanie hlasov ako o budúcnosť koalície. V prípade každej jednej koalície sa jednotlivé strany vždy snažia pôsobiť páčivo a získavať voličské preferencie. Dôležité ale je, aby to nerobili na úkor koalície. Čím viac sa blíži koniec volebného obdobia, tým je zreteľnejšia snaha „hrať na seba“. Tu však ten moment prišiel oveľa skôr, ako je bežné a normálne.
VIDEO: Matovič dostal do tváre. Zatiaľ iba vodou od poslanca Suju.
Často sa zdá, akoby už koalícia bola v predvolebnom boji. Je?
<An> Naozaj to stále vyzerá tak, akoby sa už začal predvolebný boj. Akoby už všetci kalkulovali s tým, že vládna koalícia už nemusí dlho vydržať. V prípade Borisa Kollára, ktorý otvorene koketuje s opozičnými stranami, to naozaj vyzerá, že už v hnutí Sme rodina počítajú s predčasnými voľbami. To, že v niektorých momentoch hlasuje s opozíciou, mu k stabilite nepomáha. Podľa meraných preferencií by predčasné voľby tiež mohli do istej miery vyhovovať strane SaS. Jej preferencie sú vyššie ako volebný výsledok. Nová vládna koalícia pod vedením Hlasu Petra Pellegriniho by však strane SaS tiež nemohla vyhovovať. Aj Sulík je teda zatiaľ silno motivovaný, aby SAS v koalícii zostala. Nie je to ideálne, ale pre SaS určite lepšie ako predčasné voľby – aj keď s lepším výsledkom.
U koho vidíte najväčšiu vôľu a motiváciu dotiahnuť svoje štvorročné volebné obdobie?
Najexaktnejšiu odpoveď nájdeme opäť v číslach. Keď sa pozrieme na politické preferencie koaličných strán, vidíme, že predčasné voľby by najmenej vyhovovali hnutiu OĽaNO a strane Za ľudí. OĽaNO prišlo o skutočne veľké množstvo voličov a strana Za ľudí je dlhodobo pod hranicou zvoliteľnosti. Oba tieto politické subjekty sa budú snažiť koalíciu udržať čo najdlhšie. Pri ďalších voľbách, nech by už boli kedykoľvek, by už isto nezískali toľko ako v ostatných voľbách. Predčasné voľby by pre nich boli teda tou najhoršou alternatívou.
Takže najmenší dôvod zotrvať v koalícii má Boris Kollár a jeho hnutie Sme rodina? Cítiť to už?
Myslím si, že áno. Kollár sa drží na relatívne stabilných číslach a výrazný pokles nevidíme. Hovorí sa to už otvorene a Kollár to aj potvrdzuje vyhláseniami, že Sme rodina by nemala problém vstúpiť do akejkoľvek koalície. Aj s Hlasom a so Smerom. Z tohto dôvodu by predčasné voľby najviac vyhovovali práve Kollárovi.
VIDEO: Premiér Heger plamenne o svojom vystúpení v parlamente.
Štvorkoalícia, lebo toľko subjektov sa spojilo v hnutí OĽaNO, aj napriek prvotným nedôverčivým očakávaniam stále pôsobí pomerne konzistentne a funkčne. Doteraz hnutie napriek padajúcim preferenciám nikto neopustil. Čím si to vysvetľujete?
Na prvý pohľad obyčajní naozaj vyzerajú konzistentne. Na začiatku jari stáli pevne za svojím predsedom. Konzistentní sú ale hlavne preto, že sú hlavnou vládnou stranou a vedia, že ak by sa začali štiepiť, koalícia by to neprežila. Pre veľkú väčšinu poslancov OĽaNO by to bol zároveň stop v politike. Títo ľudia sú tam len kvôli zvláštnemu výberu kandidátov na poslancov. Mali obrovský problém zabezpečiť kompetentných ľudí na posty vo verejnej správe. Vidíme aj to, ako títo poslanci často až udivujú svojimi bizarnými výrokmi, ktoré obohacujú studnicu politických vtipov na Slovensku. Sú tam poslanci, ktorí už otvorením úst vyvolávajú u voličov úsmev. Ak by výber poslancov v hnutí OĽaNO prebiehal štandardne, pri všetkej úcte by sa Romana Tabak nikdy nemohla stať poslankyňou. Ak by došlo k pádu koalície alebo štiepeniu OĽaNO, títo ľudia sú poslednýkrát v politike. Preto sa určite budú snažiť koalíciu udržať. Oni nemajú ani veľa možností ísť do iných politických strán. Tie výraznejšie tváre možno odídu alebo prestúpia až pred voľbami.
Veľkou témou posledných týždňov bolo aj trestné stíhanie exponovaných osôb, ktoré podľa mnohých javia znaky priveľkej a niekedy až zákon prekračujúcej iniciatívy vyšetrovateľov a prokurátorov. Údajne sa o tom malo rozprávať aj na tajnom stretnutí desiatich najvyšších predstaviteľov štátu – politikov a predstaviteľov bezpečnostných zborov. Matovič tiež priznal, že sa stretával s tým najpoužívanejším udavačom Ľudovítom Makóom, ktorého presun do SIS sám schválil, ako aj s ďalším kajúcnikom Bernardom Slobodníkom. Ak to bude pokračovať, má táto situácia dostatočnú silu či potenciál na spochybnenie antikorupčného étosu hnutia OĽaNO?
Antikorupčný étos OĽaNO a tejto vlády môžu položiť dve veci. Jednou je, že by sa prišlo na to, že nominanti tejto vlády sa správajú korupčne. Druhou, ak by ľudia, ktorí sedeli vo vyšetrovacích väzbách, neboli súdom riadne odsúdení a skutky sa im nepodarí preukázať alebo sa preukáže, že sa nestali.
VIDEO: Fico o utajenej schôdzi v NR SR: Hegerove vystúpenie bola hanba nad hanbu.
Ako v tejto situácii hodnotíte pôsobenie opozičných strán Smer a Hlas? Kým Hlas má dlhodobo meranú vysokú podporu, Smer sa zdá byť oveľa aktívnejší a údernejší. Očakávate, že by aj Smer ešte mohol chytiť druhý dych a začal opäť oslovovať voličov? Alebo je už Smer odpísaný?
Pokiaľ bude Pellegrini tak vysoko ako teraz, Smer nemá kde výraznejšie rásť. Smer navyše určite rastie aj na poklese kotlebovcov. Tá radikálna cielená rétorika Roberta Fica a Ľuboša Blahu sa začína veľmi odkláňať od rétoriky Petra Pellegriniho. Vidieť, že Fico sa rozhodol konsolidovať voličov, ktorých ešte dokáže osloviť. Sú to však najmä voliči s radikálnejšími politickými názormi, či už sú to dôchodcovia, ktorí s láskou spomínajú na minulý režim a nepamätajú si jeho totalitný charakter, alebo voliči, ktorí zas veria na sorosovské sprisahanie a obhajujú totalitné politické režimy v Bielorusku či v Severnej Kórei. Je úplne zjavné, že Smer ide po voličoch, pre ktorých sloboda a ľudské práva nie sú veľmi podstatné.
Ten voličský potenciál tam ale nie je omnoho väčší ako 10 percent. Pellegrini úspešne obsadil priestor sociálnej demokracie či ľavice a Fico bol vytlačený do priestoru radikálnejších voličov. Smer navyše stále trpí korupčným správaním z minulosti a mnohými škandálmi. Určite sa pod nárast Smeru podpísala pandémia, veľké chyby tejto vládnej koalície, ale aj Ficova mimoriadna aktivita. Robí veľmi dôraznú a dôslednú opozičnú politiku. Ten stratený obsah sa však získať nedá a som preto presvedčený, že Smer už druhý dych nechytí a už nikdy sa nevráti do pozície, že bude nominovať premiéra.