Polčas rozpadu. Čo naznačujú politické prestupy v parlamente?

Preskupovanie politických síl sa začalo hneď po vlaňajších voľbách. Kým strany, ktoré sformovali víťaznú koalíciu, si rozdeľovali vládne a parlamentné funkcie, opozícia sa začala výrazne meniť. V súčasnosti je už mimo svojich pôvodných poslaneckých klubov až 23 poslancov, čo je už takmer šestina celého parlamentu. Zmeny zasiahli aj mimoparlamentné strany.

01.06.2021 09:41
NR SR, parlament, Národná rada SR Foto: ,
Do Národnej rady sa v poradí ôsmych parlamentných voľbách dostalo vlani šesť strán.
debata (52)

Podľa Václava Hřícha, riaditeľa Slovenskej asociácie výskumných agentúr v marketingu, už možno pri početných politických prestupoch hovoriť v posledných rokoch o tradícii. Ich intenzita sa podľa neho navyše bude s blížiacimi sa voľbami ešte stupňovať.

Do Národnej rady sa v poradí ôsmych parlamentných voľbách dostalo vlani šesť strán. Už krátko po prevzatí svojich mandátov a zložení poslaneckého sľubu však začali niektorí hľadať uplatnenie mimo strán, ktorých kandidátka im do parlamentu pomohla. Viac dôvodov na nespokojnosť na začiatku ukázala opozícia.

Už vlani v máji opustili klub opozičnej ĽS NS poslanci Štefan a Filip Kuffovci a Tomáš Taraba, ktorých strana KDŽP by sa samostatne do parlamentu nedostala. V lete nasledovalo veľké delenie v Smere. Spolu s expremiérom Petrom Pellegrinim do novozaloženej strany Hlas odišla veľká časť členov a dokopy aj 11 poslancov Národnej rady. Smeru tak ostalo v parlamente z pôvodných 38 zástupcov len 26, keďže ho opustil aj dlhoročný člen Ján Podmanický.

parlament, NR SR, rozpočet Čítajte viac Preferencie: Hlas + Smer majú svojich 30 %, OĽaNO a Za ľudí si ich zdecimovali

Kotlebova ĽS NS však na prelome rokov zažila ešte zásadnejší rozkol. Stranu aj poslanecký klub v januári opustili jej najvýraznejší a najaktívnejší predstavitelia. Pätica poslancov Národnej rady na čele s Milanom Mazurekom a europoslancom Milanom Uhríkom založila novú politickú stranu Republika. Predseda Marian Kotleba tak v parlamente disponuje už len deviatimi hlasmi a podporu začal v prospech bývalých kolegov podľa prieskumov strácať aj medzi voličmi.

Naopak, najsilnejšie parlamentné hnutie OĽaNO, ktoré vo voľbách získalo 53 parlamentných zástupcov, doteraz nepostihli takmer žiadne odchody. OĽaNO pritom kandidovalo ako nepriznaná štvorkoalícia strán OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia a Zmena zdola.

Aj konzervatívny poslanec Martin Čepček, ktorý štandardne hlasuje s opozíciou, je stále členom poslaneckého klubu OĽaNO. Práve kvôli veľmi samostatnému počínaniu mal vo februári na tri mesiace členstvo za trest pozastavené. Mimo poslaneckého klubu sa dočasne sám postavil aj Ján Herák, ktorý takto paradoxne reagoval na obvinenie polície zo zneužívania maloletej osoby.

Rovnako stabilné je aj hnutie Sme rodina pod vedením predsedu parlamentu Borisa Kollára a strana SaS. Tá zažila vynútený odchod celej skupiny dlhoročných členov na čele s exministrom obrany Ľubomírom Galkom ešte tesne pred voľbami a po nich sa so stranou liberálov rozlúčila len europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Urobila tak vo februári po tlačovej besede, kde obvinila ministerku investícií z nevyužitia eurofondovej miliardy eur. Svoj odchod interpretovala ako vyvodenie politickej zodpovednosti za nezvládnutú komunikáciu na tlačovej besede.

VIDEO: V parlamente vie byť horúco, keď sa pochytia horúce hlavy. V tomto prípade poslanec Suja a minister Matovič. Suja reagoval na Matovičove poznámky tým, že mu chrstol do tváre vodu.

Video

U neúspešných zmeny väčšie

Z koaličných strán je na tom so stabilitou najhoršie práve najmenšia strana Za ľudí. Po nespokojnosti s novou politickou kultúrou vlády Igora Matoviča (OĽaNO), ale aj pre nenaplnené osobné ambície sa začali odchody, ktoré stranu pripravili o viaceré výrazné tváre.

Stranu tesne po voľbách opustil jej zakladateľ exprezident Andrej Kiska a po zvolení Veroniky Remišovej na jej čelo nasledovali postupne aj ďalší. Za ľudí zanechali Tomáš Valášek a hlohovecký primátor Miroslav Kollár. Na začiatku mája práve kvôli nespokojnosti s Remišovou ohlásila odchod aj dočasná poslankyňa náhradníčka Andrea Letanovská.

Poslaneckému klubu Za ľudí ostalo z pôvodných dvanástich členov už len desať a hovorí sa o ďalších možných odchodoch. Čoraz vyššiu podporu v strane získava ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá by sa čoskoro mohla stať novou predsedníčkou.

Politické prestupy ešte výraznejšie postihli práve strany, ktoré vo voľbách dostatočne nezaujali a nepodarilo sa im prekročiť päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu, resp. sedempercentnú v prípade volebnej koalície. Už niekoľko mesiacov sa o zjednotenie snaží trojica maďarských strán, ktoré po volebnom neúspechu spolu založili novú stranu – Aliancia.

Politickú zodpovednosť vyvodili predsedovia KDH aj oboch častí volebnej dvojkoalície Progresívne Slovensko a Spolu. Po Alojzovi Hlinovi prebral vedenie kresťanských demokratov prešovský župan Milan Majerský. Najnovšie Hlina oznámil, že vedenia KDH sa neuberá smerom, ktorý sa mu páči. Naznačil možné spájanie s niektorými bývalými členmi, kvôli ktorému už v KDH preňho nemusí byť miesto. „Sľuboval som vernosť manželke, nie strane. Byť za každú cenu v spoločenstve, v ktorom vás nechcú, mi príde ponižujúce,“ napísal Hlina 25. mája na sociálnej sieti.

Podobne ako KDH aj koalícii PS/Spolu ušla účasť v parlamente len tesne. Strany sa opäť rozdelili a menili sa aj predsedovia. Na čele PS vystriedala Michala Trubana Irena Bihariová a predsedom Spolu sa po Miroslavovi Beblavom stal Juraj Hipš.

Práve strany Spolu a PS asi najväčšmi zaujali nespokojných poslancov, ktorí vypovedali spojenectvo novej vládnej koalícii. Do strany, ktorej prieskumy merajú zatiaľ len zanedbateľnú podporu, pribudli od Za ľudí Kollár s Letanovskou či už bývalá poslankyňa OĽaNO Silvia Shahzad. Valášek si, naopak, vybral Progresívne Slovensko. V máji sa k progresívcom pridala aj zakladajúca členka Spolu Simona Petrík, ktorá bola ešte v roku 2016 zvolená do parlamentu za už zaniknutú stranu Sieť.

Najmä pred voľbami

Riaditeľ Slovenskej asociácie výskumných agentúr Václav Hřích upozorňuje, že podobné situácie Slovensko zažilo aj po voľbách v roku 2012 či 2016. Pripomína, že v minulom volebnom období napríklad z OĽaNO odišli Remišová do strany Za ľudí, Jozef Lukáč do Sme rodina, Richard Vašečka do Kresťanskej únie, Anna Verešová do KDH a Peter Marček zo Sme rodina do Hlas ľudu. Martin Poliačik zas opustil SaS a vstúpil do PS, Zsolt Simon do Maďarského fóra, Ján Mora odišiel z ĽS NS, Katarína Cséfalvayová s Martinom Fedorom a Petrom Kresákom do Dobrej voľby a deväť poslancov SaS vstúpilo do Demokratickej strany.

„Kandidátka sa asi nedá zložiť úplne len z ľudí, ktorých ambície budú po voľbách naplnené. Oproti minulému volebnému obdobiu to ale tiež nie je veľká zmena. Niekoľko týždňov po voľbách v roku 2016 sa rozpadla Sieť a poslancov, ktorí zmenili poslanecký klub či stranu, bolo tiež niekoľko desiatok. Už vtedy boli v parlamente poslanci, ktorí sa hlásili k deviatim rôznym neparlamentným stranám. Aj parlament zložený ešte v roku 2012 mal na svojom konci až 25 nezaradených poslancov. Zdá sa, že je to zatiaľ len jemne vyššie ako v minulosti a táto dynamika začína byť tradíciou,“ upozornil Hřích.

Väčšie prestupy však podľa neho prichádzajú skôr s blížiacimi sa voľbami. „Po voľbách vždy prichádza k zúčtovaniu a zvyčajne sa pri neúspešných stranách menia štatutári. Podobne ako v minulosti je to tiež o nových projektoch ako napríklad Hlas, ktoré zlákali poslancov. Vznik politických strán často nie je motivovaný snahou o oslovenie nových voličov, ale skôr snahou ponúknuť lepšiu alternatívu voči starej strane. Takéto zmeny už asi začínajú patriť k našej politickej kultúre a bolo to tak aj v minulosti. V minulom volebnom období však prestupy vo väčšom nastali až na jeho konci, keď sa už vedelo, kedy budú voľby. Aj teraz sa dá očakávať, že v prípade predčasných volieb by sa naštartoval aj potenciálny presun ďalších tvárí medzi stranami. Nie úplne všetci poslanci sa opäť dostanú do parlamentu a predpokladajú, že sa im to môže podariť za inú stranu. Ak sa považujú za politicky zaujímavé tváre, snažia sa nájsť platformu, cez ktorú môžu byť úspešní,“ uzavrel Hřích.

© Autorské práva vyhradené

52 debata chyba
Viac na túto tému: #Politické strany #parlament