VIDEO: Šéf Múzea SNP Stanislav Mičev o situácii: Je to výsostne politické rozhodnutie.
Inštitúcie, ktorá pripomína, skúma a chráni odkaz SNP – hrdinskej dejinnej udalosti, ktorá je jedným z pilierov našej štátnosti? Ktorá, hoci má v názve "národné“, spojila Slovákov, Čechov, Rusov, Ukrajincov, Maďarov, Francúzov, Američanov, Grékov a ďalšie národy v jednom z najmohutnejších vystúpení proti fašizmu počas druhej svetovej vojny?
Pod petíciu za zachovanie súčasného stavu sa podpísalo už vyše päťtisíc ľudí. A to nielen zo Slovenska, podporili ju aj mnohí rešpektovaní odborníci zo zahraničia.
Oznámenie, že by banskobystrické Múzeum SNP malo prejsť spod gescie ministerstva kultúry pod obranu, vyvolalo vlnu odporu. Na stranu múzea, ktoré prechod odmieta, sa postavili nielen slovenskí historici. Presun však podporuje aj časť koaličných poslancov. A v utorok parlamentný výbor pre kultúru a médiá po vypočutí oboch ministrov a riaditeľa múzea Stanislava Mičeva so zmenou súhlasil.
"Veril som, že zmenia názor. Domnievam sa, že Slovensko nemá veľa tak silno zakotvených múzejných inštitúcií ako je Múzeum SNP, inštitúcií, ktoré majú obrovské renomé v zahraničí. Nesmierne ma to mrzí, lebo nebýva zvykom znižovať pôsobenie takej inštitúcie tým, že sa stane súčasťou iného pracoviska,“ uviedol pre Pravdu uznávaný český vojenský historik a riaditeľ múzea v Lidiciach Eduard Stehlík.
Vyvrátil tiež tvrdenie, že by všetky múzeá v Česku, ktoré disponujú vojenskými exponátmi alebo vojenskou technikou, patrili pod rezort obrany. Takto to podľa Stehlíka funguje aj v iných európskych krajinách. Zlúčenie Múzea SNP s Vojenským historickým ústavom preto pokladá za nepochopiteľné riešenie.
Naď a Milanová problém nevidia
Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) však nevidí problém v tom, že sa Múzeum SNP stane súčasťou Vojenského historického ústavu. "Ten sa zameriava na veľmi podobné dejinné obdobie. Takisto má odborníkov, takisto má historikov. Zdá sa mi racionálne, že pokiaľ máme dve takéto inštitúcie, tak sa vedia spojiť do jedného celku, ktorý bude fungovať lepšie,“ povedala ministerka.
Mičev je však presvedčený, že po tomto spojení príde Múzeum SNP o svoju samostatnosť, čo by znamenalo aj nemožnosť žiadať o medzinárodné fondy či granty.
"Ide nám o zatraktívnenie múzea, aby si zachovalo svoj účel a poslanie a aby mohlo fungovať lepšie ako doteraz,“ trvá na svojom Milanová.
Ani šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) sa nechce plánu vzdať. Poslancom vysvetľoval, že aj vojaci a vojenskí historici pokladajú SNP za vrcholný a mimoriadne dôležitý moment slovenskej histórie. "Urobíme všetko pre to, aby tak múzeum, ako aj celá téma SNP bola bližšie k ľuďom. Aby bolo modernejšie, kvalitnejšie a krajšie. Verím tomu, že prechod pod ministerstvo obrany to umožní,“ vyhlásil.
Podľa Stehlíka nie je problém v tom, že by sa Múzeum SNP malo presunúť z pôsobnosti ministerstva kultúry pod iný rezort, ale to, že by začlenením pod Vojenský historický ústav prišlo o svoju samostatnosť. "To, či by peniaze pre Múzeum SNP tiekli z ministerstva kultúry alebo obrany, je otázkou štátneho rozpočtu. Najväčší problém vidím v strate právnej subjektivity, lebo skutočne ponížiť v hierarchii takúto špičkovú vedeckú a múzejnú inštitúciu nie je normálne,“ priblížil Stehlík.
Mnohí múzejníci a historici zverejnenému plánu zase vyčítajú, že bol prijatý bez akejkoľvek analýzy a diskusie s odborníkmi. Memorandum o zmene zriaďovateľa Múzea SNP a jeho zlúčenie s Vojenským historickým ústavom Milanová a Naď začiatkom mája podpísali napriek tomu, že s tým nesúhlasila Múzejná a galerijná rada, ktorá je poradným orgánom ministerstva kultúry, ani Zväz múzeí na Slovensku. Obe inštitúcie sa vtedy sťažovali na to, že nemajú dostatok informácií, aby vedeli vec posúdiť.
Lašáková: Múzeum SNP nie je sklad zbraní
Podľa predsedu výboru pre kultúru a médiá Kristiána Čekovského (OĽaNO) si poslanci vypočuli všetky argumenty za i proti. Napriek tomu plánovaný presun múzea považuje za správny, lebo Vojenský historický ústav sa vraj po nástupe súčasnej vlády dobre rozbehol, dostal viac peňazí a lepšie funguje. "Je to teda kľúč k tomu, aby bola do budúcnosti lepšie zabezpečená aj obnova a modernizácia Múzea SNP, aby lepšie fungovalo,“ zdôvodnil s tým, že cieľom oboch ministerstiev – kultúry aj obrany – je, aby bolo múzeum príťažlivejšie a lákavejšie pre návštevníkov.
Poslanci OĽaNO Jozef Pročko a Monika Kozelová napríklad vyhlásili, že nejde o odborný problém, ale politickú aktivitu Smeru a Hlasu. "Nevidím problém v tom, ak sa zachová činnosť múzea, aby to prešlo pod rezort obrany, ktorý môže poskytnúť viac peňazí,“ uviedla Kozelová. Pročko vidí zase problém v nedostatočnej komunikácii zo strany ministerstva kultúry, a preto požiadal o jej zlepšenie.
Dušan Jarjabek (Smer) je, naopak, presvedčený, že politické bolo práve rozhodnutie o delimitácii múzea bez dôkladného zdôvodnenia, prečo sa to robí. Jediné, čím to rezorty kultúry a obrany vysvetľovali, boli podľa neho finančné výhody. Jarjabek si v tejto súvislosti položil otázku o zmysluplnosti ministerstva kultúry, ktoré sa "nevie postarať o svoje erbové inštitúcie“.
Bývalá ministerka kultúry Ľubica Laššáková (nezar., Hlas), ktorá podnietila zvolanie výboru, pripomenula, že pripravovaný prechod múzea pod rezort obrany odmietli odborníci aj laická verejnosť. Múzeum SNP podľa nej nie je vojenským múzeom. "Vnímam to ako absolútne nepochopenie duchovného a historického rozmeru Múzea SNP, pretože to nie je sklad zbraní, o ktoré sa treba starať. To je proste ikonické miesto národnooslobodzovacieho boja. Je to inštitúcia, ktorá sa zaoberá veľmi podrobnými výskumami, akými sa nik iný na Slovensku nezaoberá,“ upozornila.
Minister Naď naznačil pochybnosti o fungovaní múzea, ktoré podľa neho malo už bývalé vedenie ministerstva za čias Laššákovej, preto tam poslalo kontrolu. Mičev však tieto obvinenia odmietol. Za 15 rokov, čo je vo vedení inštitúcie, údajne zažil desiatky kontrol, ktoré nijaké závažné pochybenia nezistili.
"Ak má pán minister podozrenie, je povinný oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní,“ reagoval Mičev na Naďove tvrdenia. Vyhlásil, že zamýšľanému presunu múzea do kompetencie ministerstva obrany nerozumie, a tento krok ublíži slovenskému múzejníctvu. Zároveň zopakoval, že ak múzeum naozaj začlenia pod Vojenský historický ústav, odstúpi z funkcie.
"Tvrdia, že to pre Múzeum SNP bude lepšie, no čím to bude lepšie? Všetci politici vravia, že sa budú radiť s odborníkmi, ale neviem o tom, že by sa diskutovalo o Múzeu SNP – o tom, čo je tam zle alebo čo treba zlepšiť. Aj ten parlamentný výbor… Zaujímalo by ma, koľkí z jeho členov to múzeum navštívili, či vedia, čo tam vlastne robia, čo vydávajú. Je to prejav arogancie politickej moci,“ zhodnotil pre Pravdu známy historik Ivan Kamenec, ktorý s Múzeom SNP spolupracuje už viac ako 50 rokov a podpísal i petíciu za zachovanie súčasného stavu – teda zotrvanie múzea pod gesciou rezortu kultúry.
Medzi jej signatármi je i viacero historikov zo zahraničia, napríklad z Českej republiky, Nemecka či Francúzska. Podporil ju aj Alain Sobigou, profesor z parížskej univerzity Sorbona, ktorý s Múzeom SNP spolupracuje už asi 10 rokov a trikrát sa zúčastnil na medzinárodnej konferencii v Banskej Bystrici.
"Slovenská republika môže byť pyšná na toto múzeum. Zmeniť jeho zriaďovateľa by mohlo zastaviť jeho rozmach, brániť jeho medzinárodnej prestíži a priniesť nové problémy, ktoré dnes neexistujú,“ uzavrel francúzsky profesor Sobigou.