Pupala: Štát rieši predškolákov zo zlého konca

Povinné predškolské vzdelávanie pre deti od piatich rokov, ktoré sa má rozbehnúť od septembra, prináša mnoho otázok. Úspešnosť systému tohto vzdelávania nie je založená na zavedení povinnosti, ale na jeho prístupnosti a presvedčení rodičov, že predškolské vzdelávanie je pre deti prospešné, hovorí profesor pedagogiky, medzinárodný expert v oblasti predškolského vzdelávania a vedúci autorského tímu, ktorý spracoval platný Štátny vzdelávací program pre materské školy, Branislav Pupala.

05.06.2021 09:43
Branislav Pupala Foto:
debata (5)

Slovensko ku škôlkam podľa neho pristúpilo zo zlého konca. Zaviedlo povinnosť, ale zatiaľ nemá vybudované kapacity. Branislav Pupala porozprával, aké problémy to môže priniesť, a o rôznych ďalších formách predškolského vzdelávania.

Prečo je predškolské vzdelávanie dôležité?

Je všeobecne známe a akceptované, že rané a predškolské vzdelávanie má všestranne pozitívny vplyv na deti a ich ďalšie životné cesty a osudy. V poslednom desaťročí vidíme aj silnú podporu tohto vzdelávacieho segmentu naprieč celým svetom. Ten pozitívny vplyv sa týka samotných detí, ktorým zabezpečuje podnety pre priaznivý vývin, lepšie výsledky v ďalšom vzdelávaní a teda aj lepšiu budúcnosť. No iné dôležité efekty sú napríklad dosah na znižovanie sociálnych rozdielov, potláčanie sociálneho vylúčenia alebo vplyv na znižovanie chudoby a kriminality.

Aké formy existujú? Je to len materská škola?

U nás poznáme vlastne len materské školy, no vo svete nájdeme najrôznejšie typy inštitucionálnej, poloinštituci­onálnej či neformálnej vzdelávacej starostlivosti, takže sa nemusí diať len v jednom oficiálnom prostredí. Dôležitejšie ako inštitúcia sú programy predškolského vzdelávania, podľa ktorých sa predškolské vzdelávanie reguluje a podľa ktorých sa v rôznych formách vykonáva. Dôležitá je tiež profesijná príprava tých, ktorí takýto program poskytujú. Treba tiež spomenúť, že nehovoríme len o deťoch od troch rokov, ale táto starostlivosť zahŕňa deti od narodenia po nástup do školy. Vie sa, že systémy, ktoré podporujú ranú starostlivosť a predškolské vzdelávanie v takomto integrovanom a širšom pohľade, majú najvyššiu kvalitu v poskytovaní tejto služby.

Ktoré problémy považujete za najpálčivejšie?

Z globálnej perspektívy je veľkým problémom to, že na svete je príliš veľa detí, ktoré nemajú žiadny prístup k ranej starostlivosti a predškolskému vzdelávaniu. Tiež to, že predškolské vzdelávanie je v niektorých krajinách príliš komercionalizované, čím sa na jednej strane otvárajú nožnice pri kvalite predškolského vzdelávania a na druhej strane sa obmedzuje prístup pre určité skupiny detí. Na Slovensku je problémom nižšia účasť detí, prílišná strnulosť a skostnatenosť systému, ostrá hranica medzi starostlivosťou o deti do troch rokov a samotným predškolským vzdelávaním v materských školách. V istom zmysle je problémom aj kvalifikačné zabezpečenie predškolského vzdelávania. Sme jedna z posledných krajín, ktorá na učiteľskú pozíciu v materských školách pripúšťa stredoškolské vzdelanie, pričom medzinárodnou normou je aspoň prvý stupeň vysokoškolského vzdelania. Chybou je však aj to, že v triedach materských škôl vôbec nie sú samozrejmosťou pedagogickí pracovníci, ktorí nemusia byť učiteľmi, ale pôsobia ako nezastupiteľní pedagogickí asistenti. Nemáme teda vôbec dobre vyriešenú kvalifikačnú skladbu pedagogických tímov predškolských inštitúcií.

Bude dieťa, ktoré neabsolvuje predškolské vzdelávanie, na to neskôr doplácať?

To sa nedá povedať paušálne, závisí to od situácie dieťaťa a prostredia, z ktorého pochádza. Je jasné, že veľký benefit z predškolského vzdelávania majú najmä deti, ktoré pochádzajú z málo podnetného prostredia a majú obmedzený prístup ku kultúrnym vzorcom, ktoré sú potrebné pre ich sociálny vývin a ďalšie vzdelávanie. Deti bez predškolského vzdelávania môžu byť doživotne odsúdené žiť na okraji spoločnosti a byť celý život uväznené v nepriaznivej životnej situácii. Ak však majú doma zabezpečené podnetné prostredie, nie je inštitucionálne predškolské vzdelávanie úplne nevyhnutné a žiadne problémy nehrozia. Aj keď stále viac krajín zavádza aspoň jeden rok povinnej predškolskej prípravy, nie je to univerzálne pravidlo. Neplatí napríklad vo Švajčiarsku, v Nemecku, ani na Novom Zélande. Predškolské vzdelávanie je tam však široko prístupné, účasť detí na ňom je vyššia ako v súčasnosti u nás a existuje naozaj vo viacerých formách, ako pripúšťame my.

Ako celkový stav predškolskej prípravy podľa vás ovplyvnia povinné materské školy pre deti od päť rokov?

Úmyslom zavedenia „povinných škôlok“ bolo práve to, aby sa k predškolskému vzdelávaniu dostali najmä tie deti, ktoré nemajú dobré sociálne zázemie a ktoré by za iných okolností nedostali predškolskú prípravu. Z tohto hľadiska ide určite o dobré opatrenie a bude mať pozitívny dosah. Vyšší podiel päťročných detí na predškolskom vzdelávaní je na jednej strane dobrý, na druhej strane sa pri obmedzených kapacitách materských škôl môže stať, že dočasne nebude dosť miesta pre mladšie deti. Dôležité je teda nielen zaviesť povinnosť predškolskej prípravy, ale zabezpečiť univerzálnu prístupnosť predškolského vzdelávania pre všetky vekové kategórie detí. Úspešnosť systému predškolského vzdelávania nie je založená na zavedení povinnosti, ale na jeho prístupnosti a presvedčení rodičov, že predškolské vzdelávanie je pre deti prospešné. My sme k tomu pristúpili akoby zo zlého konca. Zaviedli sme povinnosť, ale zatiaľ nemáme vybudované zázemie. Napríklad vo Francúzsku k formálnemu zavedeniu povinného predškolského vzdelávania pristúpili až vtedy, keď mali dostatok kapacít pre všetky deti a tieto kapacity boli aj dôsledne využívané, keďže rodičia mali vysokú dôveru v predškolské vzdelávanie. Potom vôbec nebol problém vyhlásiť, že predškolské vzdelávanie je povinné od troch rokov. Tie deti už v škôlkach vlastne boli bez toho, že by sa niečo vyhlásilo za povinné.

S čím sa teda budú v septembri boriť materské školy?

V tejto fáze sa najviac hovorí o kapacitách. Predpokladaný nedostatok kapacít mal však aj pozitívny efekt, keďže štát k poskytovaniu povinného predprimárneho vzdelávania prizval aj takzvané nesieťové predškolské zariadenia. Teda inštitúcie, ktoré sa starajú o deti do 6 rokov, ale nemajú status materských škôl. Tie spestria ponuku foriem predprimárneho vzdelávania. Škoda je, že k tomu neprizval aj základné školy, ktoré by vedeli zabezpečiť rok predškolskej prípravy, čo je úplne bežná, dobrá a spoľahlivá prax v mnohých krajinách. A škoda, že sa s takouto diverzifikovanou formou u nás zatiaľ perspektívne nepracuje na koncepčnej úrovni, hoci k tomu smeruje aj programové vyhlásenie súčasnej vlády. Materské školy dodnes s určitosťou nevedia, ako majú postupovať pri príprave obsahu individuálneho vzdelávania detí, ktoré budú u nich registrované, ale budú vzdelávané individuálne, pričom materské školy majú ich individuálny vzdelávací program spoluvytvárať. Rovnako stále presne nevedia, ako budú posudzovať, či je individuálne vzdelávanie konkrétneho dieťaťa úspešné alebo zlyháva. Ak by počas roka konštatovali zlyhanie, tak sa obávajú, že takéto dieťa nebudú vedieť umiestniť vo svojej materskej škole, lebo nebudú mať voľné miesto.

Sú škôlky na túto zmenu pripravené?

Informačná kampaň nemá intenzitu, akú by mala mať. Nie je celkom isté, že každý, koho sa zavedenie povinnosti dotýka, má všetky potrebné informácie. Problémom je tiež to, že v tomto období vlastne ešte nie je schválená novela školského zákona, ktorá definuje novú povinnosť. Tým sa všetko komplikuje. Na druhej strane treba povedať, že aktívne sa dajú vyhľadať dôležité informácie k tejto téme. Na stránkach Štátneho pedagogického ústavu sú napríklad k dispozícii publikácie, ktoré sa priamo venujú obsahu povinného predškolského vzdelávania, ako aj práci s deťmi, ktoré neovládajú vyučovací jazyk. K dispozícii sú aj legislatívne príručky. Učiteľky sa mohli čosi dozvedieť na tematických webinároch organizovaných ministerstvom školstva. Metodicko-pedagogické centrum v týchto dňoch spustí vzdelávacie aktivity priamo cielené na danú oblasť. Informácie však pribúdajú oneskorene a absentuje silnejšia kampaň medzi rodičmi a verejnosťou. Otázkou je, či dostatok informácií smeruje do tých lokalít, kde je povinné predškolské vzdelávanie najdôležitejšie. Sám som často konfrontovaný s telefonátmi od riaditeliek materských škôl a nie vždy im dokážem dať jasnú odpoveď, lebo vo viacerých záležitostiach taká ešte neexistuje.

Ako by sa podľa vás mal financovať systém predškolského vzdelávania?

Financovanie je samostatná a veľmi komplexná otázka, ktorú nevyčerpáme jednou otázkou a jednou odpoveďou. Len napoviem, že na rozdiel od iných krajín my nevieme celkom dobre rozlíšiť, kedy je to, čomu hovoríme predškolské vzdelávanie, pedagogickou službou, a kedy je sociálnym servisom pre rodičov. Preto ani nevieme celkom dobre distribuovať zdroje do tohto segmentu. Kým toto nerozlúskneme, financovanie predškolského vzdelávania nebude efektívne a dobre nastavené. Stačí sa pozrieť napríklad do susedného Rakúska, kde je štátom financovaný rozsah predškolskej prípravy presne kvantifikovaný. To, čo je nad jeho rozsah, je spolufinancované z iných zdrojov.

Aké pozitívne efekty povinného predprimárneho vzdelávania očakávate?

Určite sa zvýši takzvaná zaškolenosť päťročných detí, najmä v skupinách detí zo sociálne vylúčených lokalít, ako som už povedal. Týmto deťom to nepochybne zaručí lepší štart do následného vzdelávania. Limitované kapacity sú tiež vysokou motiváciou, ako dobudovať sieť predškolských zariadení, ktoré postupne zlepšia prístupnosť predškolského vzdelávania pre všetky vekové kategórie detí. To je krok k tomu, aby sme mali v blízkej budúcnosti systém založený na univerzálnej prístupnosti a dostupnosti, s vysokou dôverou verejnosti ku kvalite ranej starostlivosti a predškolského vzdelávania. Pozitívny efekt bol už aj v tom, že zavádzanie povinného predškolského vzdelávania otvorilo širšie diskusie k tejto téme. Ak by sme na nich stavali, tak by nás mohla čakať integrácia ranej starostlivosti o deti do troch rokov a predškolského vzdelávania starších detí do jedného funkčného a vnútorne diferencovaného celku. V ňom by sme sa neľakali vlastných sľubov o pestrejších formách predprimárneho vzdelávania, a mohli by sme dokonca modelovať a následne poskytovať pružnejšie formy programov sociálneho servisu, predškolského vzdelávania a kompenzačnej pomoci deťom a rodinám podľa ich potrieb.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 5 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #školstvo