Súdna rada ako výberová komisia nezaradila do tretieho kola výberového konania na sudcov Najvyššieho správneho súdu žiadneho zo siedmich nových uchádzačov. Jej členovia o tom rozhodli vo štvrtkovom hlasovaní. Okrem toho rozhodli aj o tom, že opätovná účasť neúspešných kandidátov na sudcov v ďalšom kole je neprípustná.
„Do tretieho kola výberového konania neboli zaradení žiadni uchádzači," skonštatoval predseda Súdnej rady Ján Mazák po hlasovaní. Hlasovanie chceli viacerí členovia Súdnej rady presunúť na iný termín, keďže prítomných bolo len dvanásť z osemnástich členov. Na prijatie uznesenia je potrebných aspoň desať hlasov.
Kuriozitou je, že napriek konštatovaniu predsedu Jána Mazáka, že všetci siedmi uchádzači splnili podmienky na kandidatúru, v hlasovaní o ich zaradení do výberového konania neuspeli. Súdna rada tak zmarila ich šance ukázať pred výberovou komisiou svoje odborné znalosti a hodnotové nastavenie. Aj keď Súdna rada hlasovala o každom kandidátovi jednotlivo, pomer hlasov bol vždy rovnaký. Za ich zaradenie hlasovalo deväť členov – predseda Ján Mazák, Andrej Majerník, Ján Búrik, Pavol Žilinčík, Ľudovít Bradáč, Miloš Kolek, Eva Mišíková, Lajos Mészáros, Alena Svetlovská, pričom sa zdržali sudkyne Marcela Kosová, Lenka Praženková a Petra Príbelská.
Zlý signál: Súdna rada zlyhala
Podľa ústavnej právničky a poradkyne ministerky spravodlivosti Lucie Berdisovej Súdna rada svojím rozhodnutím vyslala zlý signál spoločnosti. „Dá sa povedať, že Súdna rada svojím spôsobom zlyhala v dodržiavaní zákona a rešpektovaní práva na prístup k verejnej funkcii uchádzačov. A to vo viacerých fázach, keďže aj prvýkrát, keď bolo vyhlásené výberové konanie, hranica pre uchádzačov bola stanovená na 40 rokov, zatiaľ čo zákon takú hranicu nepredpokladal. Táto chyba však bola napravená. No a teraz sa stalo to, že do výberového konania neboli zaradení ľudia, ktorí celkom zjavne spĺňajú zákonné podmienky na kandidatúru," zhodnotila Berdisová.
Dodáva, že najhorším odkazom je, keď sudcovia a sudkyne či právnici a právničky nedodržiavajú pravidlá. „To rozhodnutie nebolo ani zdôvodnené, hoci je v hre právo na prístup k verejnej funkcii uchádzačov. Nevieme teda, prečo sa niektoré členky Súdnej rady zdržali hlasovania, a potrebný počet hlasov tak nebol dosiahnutý," vysvetľuje Berdisová.
Podľa nej ale treba dodať, že dať hlasovať o uznesení, kde je potrebných 10 hlasov „za“ na zaradenie do výberového konania, nie 10 „proti“, ak by osoba nemala byť zaradená, bolo pri nízkom počte prítomných obzvlášť riskantné, na čo členovia Súdnej rady napokon predsedu pred hlasovaním viackrát upozorňovali.
Predseda Súdnej rady Ján Mazák odmieta, že by prišlo k porušeniu zákonnej povinnosti zo strany Súdnej rady. Uviedol to vo svojom stanovisku, ktoré sprostredkovala hovorkyňa Súdnej rady Veronika Müller.
„V žiadnom prípade nedošlo k porušeniu zákona. Ak ústava (článok 141a ods. 7 – Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov) a zákon o Súdnej rade (§ 6 ods. 6) vyžadujú na kladné rozhodnutie Súdnej rady vždy najmenej desať hlasov a uchádzač nedostal tento minimálny počet hlasov, tak ho nemožno zaradiť do kola výberového konania. Jediným dôvodom na nezaradenie uchádzačov do tretieho kola výberového konania bolo teda výlučne to, že ani jeden z nich nezískal desať a viac hlasov členov Súdnej rady, pritom člen Súdnej rady nemusí odôvodňovať, z akých dôvodov hlasoval za, proti alebo sa zdržal hlasovania,“ obhajuje Ján Mazák rozhodnutie Súdnej rady.
Okrem toho vysvetľuje, že vo svojej praxi sa ešte nestretol s prípadom, aby sa pri jasnom splnení požadovaných predpokladov na zaradenie do výberového konania hlasovalo proti tomuto zaradeniu. A to hoci len tak, že sa niekto zdržal hlasovania. „To som nemohol predpokladať. Takže, ak mi dovolíte povedať svoj názor, Súdna rada nezlyhala, ak niekto zlyhal, tak to nebola Súdna rada ako celok, pričom by sa bolo treba spýtať tých, ktorí sa zdržali, prečo tak konali… hoci je pravda, že nemusia nič odôvodňovať," uviedol predseda Súdnej rady.
Členka Súdnej rady Petra Príbelská, ktorá bola zvolená v druhom kole výberového konania za sudkyňu Najvyššieho správneho súdu vysvetľuje, že hlasovania sa zdržala kvôli svojmu možnému konfliktu záujmov.
„V prvých kolách výberového konania sme boli s doktorkou Elenou Bertothyovou ako členky Súdnej rady vylúčené, pretože sme sa prihlásili obidve do druhého kola výberového konania na Najvyšší správny súd. Čo sa týka tretieho kola, tak som nastolila v úvode diskusie na ostatnom zasadnutí Súdnej rady otázku, či môj možný konflikt záujmov pretrváva, alebo už odpadol. Z diskusie vyplynulo, že konflikt záujmov v treťom kole naďalej pretrváva, tak som nechcela riskovať svoju legitimitu a možné problémy zaujatosti či nejaké potenciálne námietky uchádzačov. Preto som vopred avizovala, že sa v tom prípade zdržím celého hlasovania. Takže u mňa to nebolo spojené s ničím iným. Jednoducho som nemala inú možnosť," objasňuje Príbelská.
Napriek tomu, že sudkyňa Petra Príbelská vopred požadovala, aby sa vyriešila táto otázka hlasovaním, nestalo sa tak. „O mojej požiadavke sa nehlasovalo, bola len diskusia. Nezachytila som však vyjadrenie ani jedného člena, ktorý by povedal, že ten konflikt záujmov tam nevidí. Takže som si to takto vyhodnotila. Skôr si myslím, že tá diskusia bola vedená spôsobom, že v podstate nebola riadne zodpovedaná otázka ohľadom opätovnej kandidatúry troch uchádzačov. Čo sa týka môjho potenciálneho konfliktu záujmov, tak zodpovedané to nebolo taktiež a ja som preto zvolila spôsob, že som sa zdržala," obhajuje sudkyňa svoje rozhodnutie.
Členka Súdnej rady a sudkyňa Marcela Kosová pre Pravdu vysvetlila, že na zasadnutí uviedla právne aj logické dôvody, prečo nemohli neúspešným uchádzačom z prvého kola brániť, aby sa zúčastnili tretieho kola. „Každý člen Súdnej rady je spôsobilý urobiť si po diskusii vlastný názor. Bolo preto potrebné o zaradení každého prihláseného (všetkých desiatich) hlasovať tak ako v predchádzajúcich dvoch kolách. Teda všetci osemnásti per rollam. Bolo nás na zasadnutí len dvanásť, čo je problém pri prijímaní akéhokoľvek uznesenia. Časovo hlasovanie per rollam nebol žiaden problém. Ja som bola pri hlasovaní konzistentná s tým, čo som celý čas uvádzala," vysvetľuje Kosová.
Okrem toho dodáva, že osobne to nevníma ako zlyhanie Súdnej rady. „Urobili sme všetko preto, aby sme vo veľmi krátkom čase obsadili Najvyšší správny súd kvalitnými sudcami. Venovali sme tomu obrovské množstvo času a energie, nielen pri vypočúvaní, ale aj prípravou. Napriek veľmi ,chudobnej' právnej úprave. Po prvom auguste je to v rukách predsedu NSS a držím mu palce pri postavení tohto súdu na nohy," uviedla členka Súdnej rady.
Ako ďalej?
Dôsledkom celej situácie tak je, že Súdna rada nevyberie dostatok sudcov na novozriaďovaný Najvyšší správny súd v zákonnej lehote do 31. júla. Berdisová objasňuje, že potom sa sudcovia budú vyberať už klasickým výberovým konaním „pod strieškou“ predsedu Najvyššieho správneho súdu.
Koniec výberového konania organizovaného Súdnou radou ako výberovou komisiou potvrdzuje aj predseda Ján Mazák. „Kompetencia Súdnej rady ako výberovej komisie sa končí posledným júlovým dňom. Vzhľadom na to už nebude vyhlásené ďalšie kolo výberového konania. Ďalšie výberové konanie môže vyhlásiť len predseda Najvyššieho správneho súdu,“ vysvetlil Mazák. V istom zmysle to neznamená, že súd nebude obsadený vôbec, len je zjavné, že nebude dostatočne obsadený do času, keď má začať fungovať. „Okrem toho, že Súdna rada dnes premárnila šancu súd doplniť, je najhorším dôsledkom to, že niektorí jej členovia sa z neznámych dôvodov necítia byť viazaní právom. To je obzvlášť zlé, keď ide o orgán sudcovskej legitimity," uviedla ústavná právnička.
Medzi siedmimi kandidátmi, ktorí neboli zaradení do výberového konania, je štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Michal Novotný, advokát Michal Matulník, bývalý dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Peter Potásch, advokátky Jana Dráčová a Katarína Cangárová, ako aj bývalá novinárka a právnička na Univerzite J. Selyeho Marta Kamonczová a Antónia Horňáková. I keď najzásadnejšie hlasovanie sa týkalo zaradenia siedmich uchádzačov do výberového konania, najbúrlivejšiu diskusiu vyvolala otázka prípustnosti opätovnej kandidatúry uchádzačov, ktorí neuspeli v predošlých kolách. Konkrétne išlo o poradkyňu na Ústavnom súde Lenku Popovičovú, asistenta na Najvyššom súde Alexandra Vagovicsa a okresnú sudkyňu Máriu Moskvičovú.
Viacerí členovia Súdnej rady na zasadnutí požadovali, aby sa hlasovanie presunulo na iný termín alebo vykonalo on-line formou, či per rollam, keďže bolo prítomných len 12 členov. „Toto je veľmi vážne hlasovanie, pretože si myslím, že skutočne ide o ľudské práva a môže dôjsť k preskúmavaniu tohto uznesenia zo strany súdu. A z toho dôvodu je dôležité aj odôvodnenie. Preto by sme mali možno hlasovať aj s odôvodnením," upozorňoval bývalý sudca Ústavného súdu Lajos Mészáros. A navrhoval, aby sa hlasovanie odložilo alebo konalo on-line.
S týmto názorom sa stotožňoval i Pavol Žilinčík. „Členovia Súdnej rady, a to berme veľmi vážne, vyjadrujú svoj názor na to, že o takejto závažnej otázke ideme rozhodovať v takomto malom počte. Viacerí navrhli, že či by nestálo za zváženie, aby nás bolo viac. Tí, čo tu nie sú, si môžu ľahko túto diskusiu pozrieť zo záznamu a môžeme o tom hlasovať, keď nás bude viac, tak, aby ten názor mal nejakú legitimitu a nebol postavený na náhodnom výpadku členov, ktorí musia z legitímnych dôvodov tu nebyť," takto kritizoval Žilinčík postup predsedu Jána Mazáka.
Zmeškané lehoty
Predseda Ján Mazák na zasadnutí argumentoval, že hlasovanie on-line formou neprichádzalo do úvahy, rovnako ako aj jeho presunutie na iný termín.
„To je vec organizácie. Prečo by som mal hlasovanie posúvať? Pozrite sa, ja to nemôžem posúvať len kvôli tomu, že my máme situáciu, akú máme. To nie je dôvod na posunutie. To sú lehoty, to je organizácia, to je všetko, čo s tým súvisí. A čo keď na ten posunutý termín nepríde dosť členov? To budú dovolenky v júli. Čo keď nepríde deväť ľudí?" namietal predseda.
Hlasovanie sa však napriek námietkam konalo. Za pripustenie opätovnej kandidatúry troch uchádzačov hlasovali piati členovia, zdržali sa dvaja a proti boli piati – predseda Ján Mazák, Miloš Kolek, Alena Svetlovská, Eva Mišíková a Ľudovít Bradáč.
Výberové konanie na sudcov Najvyššieho správneho súdu pozostáva z verejného vypočutia pred Súdnou radou, ktorá je v tomto prípade výberovou komisiou, a z overenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti i majetkových pomerov. Doteraz bolo zvolených 16 sudcov vrátane nového predsedu Najvyššieho správneho súdu Pavla Naďa. Najvyšší správny súd by mal svoju činnosť začať v auguste 2021.
Praženková sa zdržala pre rôzny prístup
Podľa členky Súdnej rady a jej bývalej predsedníčky Lenky Praženkovej dôvod, pre ktorý sa zdržala v hlasovaní o zaradení siedmich uchádzačov spočíval najmä v rozdielnom prístupe k novým a opätovne hlásiacim sa trom kandidátom.
„Nerozhodovalo sa o všetkých prihlásených uchádzačoch rovnakým prístupom (prípustnosť účasti vs. zaradenie), nebol podľa mňa rovnaký okruh posudzovaných skutočností pri rozhodovaní o prihlásených uchádzačoch, nerozhodovala celá výberová komisia – čo je rozdiel od prvého a druhého výberového konania, neprijatím uznesenia o pripustení účasti trom opakovane prihláseným uchádzačom, boli títo uchádzači de facto vyradení, a to podľa mňa z dôvodu, ktorý zo zákona nevyplýva,“ vysvetľuje členka Súdnej rady.
Z týchto dôvodov na zasadnutí navrhovala, aby sa o všetkých uchádzačoch rozhodovalo rovnakým spôsobom, tak ako to bolo v minulých kolách. O jej návrhu sa však nehlasovalo.
„Môj prejav v hlasovaní nie je vyjadrením akéhokoľvek postoja k žiadnemu z prihlásených uchádzačov. Rešpektujem rozhodnutia Súdnej rady, avšak v ďalšom procese tohto výberového konania som sa rozhodla pre spomenuté výhrady podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia zdržať,“ obhajuje svoje rozhodnutie Praženková. Okrem toho dodáva, že vidí stále možnosť, aby boli žiadostí všetkých uchádzačov posúdené celou Súdnou radou ako výberovou komisiou. Opakované posúdenie žiadostí na zaradenie do výberového konania by pritom nebolo nič mimoriadne, a to ani v procese pred súdnou radou. Ak by bolo potrebné, termín verejného vypočutia i záverečného hlasovania by sa mohol ešte posunúť a tretie kolo výberového konania by tak mohlo prebehnúť ešte pred Súdnou radou ako výberovou komisiou. „Aby tento proces nastal však nezáleží na mne“ dodáva.