Kolíková: V strane Za ľudí mi je dobre. Hľadám si cestu k šéfke

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková hovorí, že ak budú chcieť regionálne štruktúry strany Za ľudí snem, mal by byť. Zatiaľ ju nikto nenominoval na kandidátku za šéfku najmenšej koaličnej strany. Hoci žiada zmenu vo vedení, zo strany odísť nechce.

12.06.2021 14:00
Mária Kolíková Foto: ,
Mária Kolíková
debata (15)

Povedzte pravdu, odídete zo strany Za ľudí?

Nikam neodchádzam, kam by som šla? Mne je dobre v strane Za ľudí.

Podľa predsedníčky vašej strany ju štiepite, ohrozujete koalíciu, robíte frakcie. Vidí jediné východisko zrejme vo vašom odchode.

A ja ho vidím v mimoriadnom sneme. Tu sa trochu rozchádzame v názoroch, ale myslím, že to sa stáva. Verím, že sa zase niekde zídeme, ale myslím si, že našej strane by teraz naozaj prospelo, keby sme snem mali. Aby sme to neodkladali, a myslím, že tam sa môže veľmi veľa vecí upratať.

VIDEO: Kolíková v Ide o pravdu: Nikam neodchádzam. Stranu Za ľudí neštiepim, ani neohrozujem.

Video

Aj v tomto sa rozchádzate, pretože vaša šéfka hovorí, že snem už nie je potrebný. Vy hovoríte, že by mal byť, ale čo ak nebude – na čo sa spoliehate? Predsedníctvo ho nezvolá, pretože väčšinu má v rukách Veronika Remišová.

Teraz by som nešpekulovala. A myslím, že určite máme zhodu s Veronikou Remišovou aj v tom, že strana je určite aj o ľuďoch v strane. Ak by aj bol snem, tí, ktorí rozhodujú, o čom bude strana ďalej, kto ju bude viesť, sú delegáti nominovaní z regiónov. Cítim dynamiku v strane, že možno očakávať ďalší krok práve zo strany regiónov. Takže podľa mňa si počkajme zase taký týždeň, myslím si, že aj vývoj v strane sa niekde posunie. Myslím, že je veľmi predčasné hovoriť, čo bude a kedy bude. Ja si osobne myslím, že ten snem bude.

Takže koľko krajov podporuje Máriu Kolíkovú a zvolanie mimoriadneho snemu?

Teraz to podľa mňa nie je o tom, kto podporuje koho.

Kto chce zvolanie snemu?

Myslím si, že päť krajov by tam mohlo byť. Ale aj keď budú za snem štyri kraje, tak to je dôležitý signál.

Stanovy hovoria jasne o piatich krajoch za zvolanie snemu, a aj vtedy rozhoduje stále predsedníctvo. No tam má väčšinu v rukách vaša stranícka šéfka.

Máte pravdu, tak to teraz je, ale podľa mňa ak bude nejaký krok zo strany regiónov, situácia bude zase trošku iná, ešte sa niekde vyvinie.

Chcete, aby snem bol najneskôr do 4. septembra?

Áno, myslím, že to je hraničný termín. Asi všetci vnímame, že sme malá koaličná strana, ale sme koaličná strana. Preto to, čo sa deje u nás, ovplyvňuje v nejakej miere aj stabilitu koalície. Ak by sme neboli koaličnou stranou, určite by sme ohľadom našej vnútrostraníckej situácie toľko nediskutovali. Takže to, aby sa utriasli veci v našej strane, je v prospech všetkých, a povedala by som, že aj v prospech tejto krajiny.

Štiepite stranu? Ohrozujete koalíciu?

Myslím si, že ju ani neštiepim, ani neohrozujem a myslím si, že v dohľadnom čase by sa mohlo veľmi veľa vecí upratať v našej strane.

Remišová povedala, že vaša frakcia vznikla v momente, keď ste odmietli jej návrh, aby bol mimoriadny snem, ale s vopred dohodnutým jediným kandidátom na predsedu. Navrhovala Juraja Šeligu. Až potom odvolala generálneho manažéra strany Romana Krpelana a šéfa kancelárie Tomáša Lehotského. Bolo to tak?

Neviem, či bol takýto sled udalostí, tie debaty boli na rôznych úrovniach. Je pravda, že som sa stretla aj s návrhom, aby ak bude snem, tak tam bol len jeden kandidát, a to Juraj Šeliga. S tým, že ja by som mohla dať vopred prehlásenie, že nebudem kandidovať.

S tým ste nesúhlasili?

Teraz nejde o to, či by som kandidovala, alebo nie. Takto podmieňovať samotný veľký snem bolo pre mňa neprijateľné. Lebo nakoniec tí delegáti na sneme môžu navrhnúť hocikoho.

Nebola by to vlastne politická súťaž podľa vás?

Podľa mňa nie, nemyslím si, že by to prospelo našej strane, čím nepopieram, že ak aj bude zrejmý termín snemu, tak dovtedy môže prebiehať množstvo debát. A je možné, že nakoniec bude len jeden kandidát. Ale podľa mňa je úplne v poriadku, aj ak ich bude viac, a nemyslím si, že to ide štiepiť stranu. Myslím si, že je úplne normálne v stranách, ak je viac kandidátov, že prebieha nejaký kultúrny dialóg a kultúrna súťaž. Nie je to o tom, že sa musia vytvoriť znepriatelené tábory, a keď zvíťazí jeden kandidát, tí, ktorí podporovali druhého, v strane končia. Takto to predsa vôbec nefunguje. Takže stavať to tak, že nemôže byť žiadna súťaž, a vopred to odmietnuť, to ja prijať neviem.

A budete kandidovať?

Neviem. Kandidovala by som v situácii, keď by bolo prečo – teda, to je teraz veľmi hypotetické, či bude nejaký snem, ale bavíme sa o strane, pri ktorej založení som bola a ktorej rozumiem. Podľa mňa by bolo veľmi zlé, ak by sa zmenili radikálne štruktúry strany od regionálnej úrovne až po veľké predsedníctvo, čo sa začalo diať. A že by to mohlo mať aj vplyv na členskú základňu a strana by začala byť niečím iným. Takže mám veľký záujem pracovať pre stranu Za ľudí, ktorú poznám.

Toto je hranica, dokedy ste ochotná byť v strane?

Teraz by som nevymedzovala, dokedy som kde ochotná byť. Mám stranu Za ľudí rada, bola som pri jej založení a chcem pre ňu urobiť maximum. Myslím si, že dnes naozaj potrebuje mať určený proces, akým sa budeme vnútri kultúrne rozprávať. To, čo sa pretriasa v médiách, sa mi, samozrejme, nemôže páčiť, ale rozumiem, že k tomu došlo, príde mi to ako niečo podobné ako počas koaličnej krízy, najprv boli koaličné rady, a v rámci nich sme hľadali cestu, ako sa dohodnúť. A k tej dohode nedošlo, nebol žiadny scenár čo ďalej, iba patová situácia, lebo niektoré koaličné strany povedali, že má dôjsť k nejakej zmene, a nedochádzalo. A nebolo ani zrejmé, čo sa udeje ďalej a potom sa o veciach začalo aj verejne rozprávať. Myslím, že je to prirodzené, a jednotliví aktéri koaličnej krízy vrátane koaličných lídrov a kľúčových predstaviteľov strán sa k veci začali vyjadrovať. To sa asi stalo aj u nás, bol určitý priestor, kedy sme si to mohli vnútrostranícky vyriešiť a nadizajnovať proces, čo sa ide diať, aby sme uvoľnili napätie vo vnútri strany a vyriešili to. Ale keďže nedošlo k dohode na tom procese, prirodzene sa aj verejnosť začala zaujímať o to, čo sa deje. Keďže sa situácia javila ako patová a nemali sme priestor, aby sme si to normálne kultúrne vydiskutovali.

No vy a vaši ľudia ste akoby buchli dverami…

Ja to nevidím ako buchnutie dverami. Nikto zo strany neodišiel, ale dali sme najavo, že takto sa to podľa nás robiť nemôže a nie sme ochotní akceptovať, aby sa toto dialo v strane, v ktorej sme.

Uráža vás to, čo hovorí Veronika Remišová, že máte úplne odlišné politické príbehy a spája vás s vašou minulosťou, keď ste boli vo vláde so Smerom?

Za svoju minulosť sa nehanbím. Myslím, že každý, kto chce, vie, čo som v ktorej vláde robila. Myslím, že každý, kto sleduje politiku, dobre vie, aká bola tá vláda napätá a ako ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská zvažovala veľakrát, že odíde. My sme naozaj boli zbalení na ministerstve… Keď som jedného dňa došla a oznámila som ministrovi Gáborovi Gálovi, že odchádzam, do dvoch hodín som bola zbalená.

Akoby ste boli na druhej strane barikády. Prekvapilo vás také niečo po tom roku vo vláde?

Bola by som rada, keby sme s Veronikou Remišovou našli cestu, ako spolupracovať ďalej. Preto to nechcem komentovať.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #Mária Kolíková #Za ľudí