Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó povedal, že celý svet sa za posledný rok a pol zmenil. „Som presvedčený, že nie je vôbec prehnané povedať, že vstupujeme do novej doby – nového svetového poriadku,“ konštatoval Szijjártó. Tento svetový poriadok je charakterizovaný konkurenciou v súvislosti s redistribúciou v oblasti globálnej ekonomiky. Najdôležitejšie je, aby EÚ bola „medzi víťazmi“ v oblasti ekonomickej sily. Posilnenie EÚ si podľa neho vyžaduje, aby boli silné jednotlivé členské krajiny.
Podľa šéfa slovenskej diplomacie Ivana Korčoka prinieslo členstvo v EÚ Slovensku „novú zodpovednosť, ktorá prináša pozitívne zmeny“ a otvorilo možnosti a hospodársky rast. Takisto však uviedol, že SR pri v stupe nemohla očakávať „desaťročie krízy“, ktorá bola náročná a je potrebné s ňou počítať i pri výzvach smerom do budúcnosti.
Poľský minister zahraničných Zbigniew Rau pripomenul, že väčšina Poliakov podporovala vstup svojej krajiny do EÚ a je tomu tak aj v súčasnosti. V Poľsku podľa Raua stále prevláda pocit, že členstvo v EÚ krajine prospieva. „Na to, aby sme boli spokojní, je absolútne nevyhnutné jasné rozdelenie medzi kompetenciami európskych inštitúcií a jednotlivých členských krajín,“ povedal. Takisto upozornil aj na dôležitosť jednotného trhu.
EÚ podľa Szijárttóa v oblasti riešenia krízy spôsobenej pandémiou urobila dobré i zlé kroky. Za dobrý krok považuje to, že jednotlivým členským krajinám umožnila poskytovať finančnú podporu pre investície súkromných firiem. „V súvislosti so zabezpečovaním vakcín sa EÚ ukázala ako pomalá, pretože krajiny mimo EÚ vrátane USA, Británie a Izraela s očkovaním dokázali začať oveľa skôr,“ povedal.
Čítajte viac GLOBSEC zapadol do sveta veľkej diplomacie
V obdobiach krízy je podľa Szijárttóa potrebné vodcovstvo a inštitúcie v tomto prípade „nemôžu nahradiť lídrov“. „Preto si myslím, že rozhodnutia na úrovni jednotlivých krajín boli veľmi dôležité,“ uviedol Szijárttó a dodal, že v obdobiach krízy by takéto rozhodnutia mali byť umožnené. Zdôraznil udržanie „zdravej rovnováhy“ medzi reakciami Bruselu a jednotlivých členských krajín.
Pandémia ako budíček
Korčok konštatoval, že jednotlivé členské krajiny neboli na krízu pripravené. „Navzdory všetkým nedostatkom a problémom si dovoľujem povedať, že ak by sme EÚ nedali právo zabezpečiť a získať vakcíny spoločne, tak si nemyslím, že by Slovensko bolo samostatne lepšie pripravené zabezpečiť registrované vakcíny,“ povedal. „Takisto si nemyslím, že je vhodné povedať, že EÚ bola pomalá,“ dodal. Členské krajiny podľa Korčoka musia v budúcnosti identifikovať kompetencie, ktoré budú v súvislosti s ochranou zdravia prenesené na EÚ.
Šéf českej diplomacie Jakub Kulhánek pandémiu označil za budíček. Členské krajiny podľa neho zistili, že EÚ nie je pripravená riešiť zdravotnú krízu takéhoto rozsahu. Takisto však pripomenul, že kríza priniesla okrem chýb aj „veľa dobrého“, a to by sme do budúcnosti mali takisto brať do úvahy.
Pandémia bola podľa Raua „traumatickou skúsenosťou“ a dobrí lídri i občania by sa z nej mali poučiť. Rau odľa svojich slov podporuje princíp subsidiarity a ten sa počas krízy potvrdil. Ako príklad uviedol zdravotnícku infraštruktúru, v ktorej „nikto nedokáže nahradiť mieste samosprávy“. Pripomenul však, že EÚ môže byť v niektorých oblastiach takisto nápomocná.