Vládna novela Trestného poriadku z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) má upraviť oblasť väzby. Ak nie je preukázané kolúzne správanie obvineného, základná dĺžka trvania kolúznej väzby by mohla byť päť mesiacov, pričom návrh ráta aj s výnimkami. V programe je tiež podobný návrh Petry Hajšelovej (Sme rodina), ktorý sa rovnako týka kolúznej väzby.
Definitívne by malo plénum rozhodnúť o zjednotení dofinancovania škôl a školských zariadení v regionálnom školstve do pôsobnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. V druhom čítaní je i návrh na zníženie dôchodkov predstaviteľom bývalého komunistického režimu a niekdajších bezpečnostných zložiek. Definitívne by sa malo rozhodnúť aj o poskytnutí jednorazového príplatku účastníkom národného boja za oslobodenie vo výške 630 eur.
V prvom čítaní je viacero poslaneckých noviel. Napríklad úprava oblasti dodávania LPG vyplývajúca z novely zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, posilnenie právomoci generálneho tajomníka služobného úradu vo vzťahu k vedúcim zamestnancom aj viaceré návrhy z envirooblasti. Koaliční poslanci chcú zaviesť mechanizmus na refundáciu nákladov sanácie envirozáťaže. Nezaradení členovia parlamentu okolo Petra Pellegriniho zas navrhujú príspevok vo výške 1,30 eura na každé dieťa za každý deň, v ktorom sa zúčastnilo na výchovno-vzdelávacej činnosti v škôlke alebo vyučovaní v základnej škole a odobralo stravu. Miroslav Kollár (nezaradený) predložil návrh zákona o hmotnej zodpovednosti.
Plénum by sa malo zaoberať i návrhom zákona o významných investíciách, ktorého hlavným cieľom je nanovo definovať podmienky, proces a kontrolu vydávania osvedčení o významných investíciách. Súčasťou programu je tiež novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Prerokovať by mali poslanci i návrh štátneho záverečného účtu SR za minulý rok a program stability SR na roky 2021 až 2024 a ďalšie dokumenty Sociálnej poisťovne.
Kyselica upozornil na riziká pri úprave väzby, Susko hovorí o sprísnení
Pokiaľ úpravy kolúznej väzby obsahujú formu domnienky kolúzneho správania, ktorá sa netýka organizovaných skupín a podobne, s úpravou sa dá súhlasiť. Skonštatoval to poslanec Národnej rady (NR) SR Lukáš Kyselica (OĽANO) v diskusii o novele Trestného poriadku z dielne rezortu spravodlivosti.
Priznal, že spočiatku zmeny podporiť nechcel. Viacerí vyšetrovatelia podľa neho navyše upozorňovali, že úprava kolúznej väzby sa nemôže len tak vytrhávať z celého procesu, pretože to môže mať fatálne dôsledky na celý prípravný proces.
Poslanec parlamentu Boris Susko (Smer) tvrdí, že novelizáciou sa kolúzna väzba sprísňuje. Hoci sa pri nej skráti lehota, za sprísňujúce považuje ďalšie navrhované podmienky. Smer takúto novelu podporiť podľa neho nemôže. Ak prejde do druhého čítania, verí, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) bude otvorená úpravám.
Kyselica považuje terajšiu právnu úpravu kolúznej väzby za dobre nastavenú. Pri prvotných návrhoch na zmeny bol pripravený za ne nehlasovať. „Pokiaľ je tam uvedená forma domnienky kolúzneho správania, ktorá sa netýka organizovaných skupín, netýka sa zločineckých skupín, s takouto úpravou sa dá súhlasiť,“ uviedol v pléne. Hovorí, že pri súčasných pochybnostiach o narúšaní práv obvinených je potrebné diskusiu otvoriť a je rád, že sa to aj urobilo. Teší ho aj to, že pri ďalšej avizovanej novelizácii Trestného poriadku by sa mal zjednodušiť proces prípravného konania. „Tak, ako je to deklarované aj v PVV,“ dodal.
„Celkovo to znamená sprísnenie podmienok pre väzbu a nie nejaké zníženie alebo zjemnenie,“ povedal o novele Susko. Namieta napríklad možnosť predĺženia kolúznej väzby pri zločineckých a organizovaných skupinách a podobne. Hovorí, že dnes sa akoby prestalo používať spolupáchateľstvo a konania sa nadkvalifikujú ako organizované skupiny. Vzhľadom na to sa tak podľa neho po novelizácii nebude využívať znížená základná lehota kolúznej väzby, ale tá predĺžená. Novele vyčíta aj ďalšie ustanovenia a verí, že v prípadnom druhom čítaní ešte budú možné zmeny.
Ministerka Kolíková zdôraznila potrebu citlivého prístupu pri takomto zásahu do Trestného poriadku. „Trestný poriadok je tu na to, aby sme vedeli odstíhať páchateľov,“ poznamenala s tým, že zákon musí myslieť aj na to, aby mal vyšetrovateľ čas na úkony, musí myslieť aj na možnosti marenia vyšetrovania, hrozbu úteku či pokračovania v páchaní trestného činu, ako aj na celý proces. Je podľa nej nebezpečné diskusiu viesť tak, že budú spochybňovať samotné inštitúty, bez ktorých by sme nevedeli trestné činy stíhať. „Inštitúty väzby patria do trestného poriadku. Potrebujeme ich,“ podčiarkla. Osobne sa domnieva, že aj súčasná právna úprava je dobrá. Zároveň je podľa nej na mieste sprísniť úpravu, ak je priestor na zúženie priestoru pre zneužívanie pravidiel. Tvrdí, že novela zlepšuje postavenie obvineného.
Poslanci prijali uznesenie k správe EP o reprodukčnom zdraví a právach
Poslanci Národnej rady (NR) SR prijali vo štvrtkovom hlasovaní uznesenie NR SR k návrhu správy Európskeho parlamentu (EP) o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v EÚ v rámci zdravia žien. Materiál predložili poslanci za OĽANO a Sme rodina.
Parlament má podľa schváleného uznesenia pripomenúť EP, ako aj všetkým parlamentom členských štátov EÚ, že otázky týkajúce sa zdravotnej politiky a vzdelávania sú v kompetencii národných štátov. „Preto považuje návrh správy Európskeho parlamentu o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v Európskej únii v rámci zdravia žien za nerešpektujúci princíp subsidiarity a prekračujúci kompetencie Európskeho parlamentu,“ uviedli poslanci.
Národná rada SR má tiež uistiť EP, ako aj parlamenty členských štátov, že Slovensko považuje prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, ako aj dodržiavanie ľudských práv za svoju prioritu „a bude aj naďalej aktívne hľadať spôsoby na zlepšenie situácie na Slovensku s osobitným dôrazom na práva a služby pre ohrozené skupiny obyvateľov, akými sú napríklad ženy, ktoré sú často obeťami domáceho násilia, rodiny žijúce na hranici chudoby alebo ľudia, ktorým chýba prístup ku kvalitnej, funkčnej a komplexnej zdravotnej starostlivosti“.
Predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) má zaslať toto uznesenie Európskemu parlamentu a parlamentom členských krajín EÚ.
V máji prijal EP na úrovni Výboru EP pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) návrh správy, z ktorej vyplýva, že členské krajiny EÚ by mali zabezpečiť univerzálny prístup svojich občanov k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu. Europoslanci zdôraznili, že niektoré členské štáty EÚ ešte stále majú reštriktívne zákony zakazujúce potraty s výnimkou presne definovaných okolností.