Advokátka Súdneho dvora EÚ o Mečiarových amnestiách. Lexovmu právnikovi sa jej rozhodnutie páči

Rozhodnutie generálnej advokátky Súdneho dvora EÚ vníma obhajca bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu pozitívne a verí, že prípad únosu syna bývalého prezidenta Michala Kováča ml. bude zastavený. Pozitívne ho však vníma aj advokát, ktorý zastupoval slovenský parlament v konaní pred slovenským Ústavným súdom.

, 18.06.2021 14:00
44

Rozhodnutie sudcov Súdneho dvora bude záväzné aj pre bratislavský okresný súd, ktorý prípad únosu rieši.

Generálna advokátka Súdneho dvora EÚ Juliane Kokottová vydala vo štvrtok stanovisko v súvislosti s únosom syna bývalého prezidenta a rušením takzvaných Mečiarových amnestií. Vyplýva z neho, že po zrušení amnestie možno vydať európsky zatykač na obžalovaných.

Zároveň tvrdí, že posúdenie zákonnosti zrušenia amnestie, ako ani s tým spojené obnovenie trestného konania, nespadá do pôsobnosti práva Európskej únie. Súdny dvor EÚ jej návrhom nie je viazaný. Sudcovia vynesú rozsudok neskôr.

K únosu a zavlečeniu syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča do Rakúska došlo ešte v roku 1995. V prípade je obžalovaných 15 ľudí, medzi nimi sú bývalí príslušníci Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorí sa mali na únose podieľať, ako aj bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa.

Konanie by sa malo týkať dvoch skutkov. Jedným je samotné zavlečenia Kováča ml. a druhý skutok súvisí s dodávkou značky Mercedes, ktorú SIS použila na sledovanie Kováča ml. pred únosom. Lexa bol v druhom prípade obvinený, že dal dodávku nezákonne zlikvidovať.

Tomu, aby sa podozriví postavili pred súd, takmer dvadsať rokov bránila Mečiarova amnestia, ktorú na tieto skutky v marci 1998 vydal vtedajší premiér Vladimír Mečiar dočasne zastupujúci prezidenta. Napriek tomu, že trestné stíhania sa voči obžalovaným zastavili, Krajská prokuratúra Bratislava podala 27. novembra 2000 obžalobu. Okresný súd Bratislava III ale 29. júna 2001 trestné stíhanie voči všetkým obžalovaným kvôli amnestii zastavil. Toto rozhodnutie 5. júna 2002 potvrdil aj Krajský súd v Bratislave, čo sa rovnalo oslobodzujúcemu rozsudku. Keď Národná rada v apríli 2017 amnestie zrušila, pôvodné trestné konania sa obnovili. Po rozhodnutí Ústavného súdu o tom, že ich zrušenie je v súlade s ústavou, začal v prípade konať Okresný súd Bratislava III. Rozsiahly spis, ktorý má okolo 20-tisíc strán, od júna 2017 študoval sudca Karol Posluch.

Zhruba po dvoch rokoch trojčlenný senát v júni 2019 na neverejnom zasadnutí vyhovel obhajobe a trestné konanie prerušil s tým, že Súdnemu dvoru Európskej únie predloží na rozhodnutie prejudiciálne otázky. Tie sa týkali aj toho, či verdikt slovenských ústavných sudcov spred dvoch rokov bol správny.

Stíhaní dvakrát v rovnakej veci

Spor sa napokon vlani dostal na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu. Po opakovaných podnetoch obhajcov požiadal Okresný súd Bratislava III v máji Súdny dvor o zodpovedanie troch otázok, ktoré je pre jeho rozhodnutie nevyhnutné.

Slovenský súd chce vedieť, či je vydanie zatykača, ktoré zvažuje, i zrušenie amnestie v súlade s právom EÚ. Pochybnosti boli založené najmä na zásade „ne bis in idem“ (tá istá osoba nemôže byť dvakrát súdená alebo potrestaná za rovnaký trestný čin), pretože dotknuté konania už boli právoplatne skončené.

Súdny dvor o otázkach stále nerozhodol. Vo štvrtok už ale svoj návrh predniesla generálna advokátka Juliane Kokottová. Úlohou generálnych advokátov je nezávisle navrhnúť Súdnemu dvoru právne riešenie veci, ktorá im bola pridelená. Sudcovia Súdneho dvora od tohto momentu začínajú v tejto veci poradu. Súdny dvor návrhmi generálneho advokáta nie je viazaný. Rozhodnutie Súdneho dvora je však záväzné pre vnútroštátne súdy.

Generálna advokátka upozornila, že právoplatné rozhodnutie musí spĺňať dve podmienky. „Trestné stíhanie ním musí byť definitívne zastavené a musí byť vydané na základe posúdenia veci samej,“ uviedla Kokottová, ktorá zastáva názor, že prvá podmienka je splnená. Trestné konania boli vykonaním amnestie právoplatne skončené.

Pokiaľ však ide o druhú podmienku, údaje obsiahnuté v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neumožňujú dospieť ku konečnému záveru. „Z pojmu oslobodenie vyplýva, že sa skutočne rozhodlo o trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného so zreteľom na okolnosti prípadu, čo však v prípade rozhodnutia o zastavení trestného stíhania z dôvodu amnestie spravidla neplatí,“ tvrdí generálna advokátka.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania o otázke, či napriek tomu bola trestnoprávna zodpovednosť posúdená, obsahuje podľa nej navzájom si odporujúce údaje. Generálna advokátka sa preto domnieva, že „zásada ne bis in idem nebráni vydaniu európskeho zatykača, ak bolo trestné stíhanie najprv právoplatne zastavené z dôvodu amnestie bez posúdenia trestnoprávnej zodpovednosti dotknutých osôb, ale rozhodnutie o zastavení trestného stíhania zrušením amnestie stratilo účinky“.

Na záver tiež upozornila, že „posúdenie zákonnosti zrušenia amnestie, ako aj s tým spojené obnovenie trestného konania, nespadá do pôsobnosti práva Európskej únie“.

Zastavia trestné stíhania?

Podnet okresnému súdu na posúdenie súladu zrušovania amnestií s právom EÚ dali obhajcovia Ivana Lexu. Tí tvrdia, že s návrhom generálnej advokátky sú spokojní a dúfajú, že po rozhodnutí Súdneho dvora dôjde k zastaveniu týchto trestných stíhaní. Toto rozhodnutie očakávajú do troch, najneskôr šiestich mesiacov.

„Návrh generálnej advokátky vnímam pozitívne, vzhľadom na to, že neboli akceptované námietky vlády Slovenskej republiky. Tá tvrdila, že ide o otázku, ktorá nespadá do právomoci Súdneho dvora z dôvodu, že skutky sa mali stať ešte pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Neboli akceptované ani námietky vlády, že tieto otázky okresného súdu sú hypotetické. Generálna advokátka sa zaoberala aplikáciou zásady ne bis in idem, ktorá bránila prejednaniu týchto trestných vecí. Prvú podmienku považuje advokátka za splnenú. Sporná je podľa môjho názoru aj druhá podmienka, a to je charakter toho vnútroštátneho rozhodnutia. Takže ja to vnímam pozitívne a verím, že Súdny dvor túto druhú podmienku spresní a rozhodne tak, a že sa nebude v trestných konaniach vôbec pokračovať,“ reagoval pre Pravdu obhajca Ivana Lexu Michal Mandzák.

Advokátovi Petrovi Kubinovi, ktorý zastupoval parlament pri obhajobe zrušenia amnestií pred Ústavným súdom, sa návrh generálnej advokátky tiež pozdáva. Ale z úplne iných dôvodov ako obhajcovi Ivana Lexu.

„Generálna advokátka povedala dve veci, že zákonnosť zrušenia amnestií a posudzovanie tejto otázky nepatrí do práva EÚ. Po druhé povedala, že zrušenie amnestie nebráni tomu, aby mohol byť vydaný európsky zatýkací rozkaz. Nakoniec povedala, že keďže trestné stíhanie nebolo skončené preskúmaním trestnej veci, ale len procesne na základe amnestie, zásada ne bis in idem neplatí a nič nebráni tomu, aby sa trestné stíhanie obnovilo. Na tomto rozhodnutí nie je nič v prospech obhajoby, okrem časovej obštrukcie, ktorá bola vyvolaná. Ak sa aj Súdny dvor EÚ stotožní s návrhom generálnej advokátky, tak môže súdne pojednávanie pokračovať,“ interpretoval názor generálnej advokátky Kubina.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
44 debata chyba
Viac na túto tému: #Mečiarove amnestie