Teraz má jedinečnú možnosť stať sa jedným z 12 študentov magisterského študijného programu so zameraním na vysokoškolské vzdelávanie na Univerzite v Oxforde. Po brexite sa však pri financovaní svojho štúdia musí spoľahnúť na pomoc dobrodincov.
„Štúdia na Oxforde vnímam ako šancu priučiť sa od tých najlepších a potom uplatniť nadobudnuté zručnosti a vedomosti pri rozvoji školstva,“ hovorí Bílik, ktorý žije v Bratislave. Celkové náklady na jeho štúdium a život vo Veľkej Británii sú približne 47-tisíc eur. Časť chce financovať z vlastných zdrojov, ale na to, aby sa na štúdium vôbec mohol zapísať, potrebuje vyzbierať do konca júna aspoň 35-tisíc eur. Momentálne má približne 7 700 eur.
Chce skúmať výzvy v školstve
Program, o ktorý má záujem, možno študovať len na hŕstke iných univerzít na svete. Navyše sa venuje výskumu mnohých aktuálnych výziev vo vysokom školstve. „Napríklad otázkam prístupu, školného, rebríčkom, internacionalizácii, vzťahu s trhom práce a sociálnej spravodlivosti,“ približuje Bílik. Tvrdí, že ponuka na štúdium ho príjemne prekvapila. „Pri mojom prijímacom pohovore boli profesori, ktorí program zastrešujú. Videl som, že majú moju prihlášku načítanú a pýtali sa ma detailné otázky k mojim skúsenostiam. Dokonca sme aj chvíľu debatovali o pripravovanej novele vysokoškolského zákona na Slovensku,“ hovorí s tým, že záujem pedagógov ho presvedčil, že Oxford bude preňho tým správnym miestom.
S nerovnosťami vo vzdelávaní má bohaté skúsenosti aj z Číny. „Pomáhal som zakladateľom školy v Changshu, teda na čínske pomery malom 1,5-miliónovom meste asi dve hodiny cesty od Šanghaja. Táto škola sa stala súčasťou medzinárodnej siete škôl United World Colleges (UWC), kde som aj ja predtým študoval, ale v Maastrichte,“ pokračuje.
Na UWC Changshu pred štyrmi rokmi, keď tam bol, študovalo vyše 450 študentov z 99 krajín sveta. Za dôležitejšiu však pokladá skúsenosť zo školy, ktorá je viac vo vnútrozemí Číny. „Doučovali sme tam angličtinu,“ hovorí s tým, že v tejto škole videl úplne iný svet.
„Hoci Číňania dbajú na vzdelanie, v ich systéme sú veľké nerovnosti, kde existuje zopár superškôl, ale potom sú tisícky až milióny detí, ktoré v mínusových teplotách sedia v triede bez kúrenia a na obed dostávajú len ryžu,“ upozorňuje. V čínskych mestách podľa neho pôsobia veľké súkromné medzinárodné školy, ktoré ponúkajú úžasné vzdelanie a prijatie na najlepšie svetové univerzity, ale iba tým, čo si to môžu dovoliť. Neďaleko nich sa skrývajú štvrte, kde ľudia žijú a pracujú v nehumánnych podmienkach.
Podľa Bílika vzdelávací sektor v súčasnosti prechádza veľkými zmenami a aj po skončení štúdia na Oxforde chce pomôcť rozvíjať školstvo na Slovensku. Či už cez výskum, alebo priamo tvorbu vzdelávacích politík. „Iba prostredníctvom vzdelaných mladých ľudí, akým je a môže byť Matej, máme šancu posunúť sa ako krajina a spoločnosť vpred,“ povedala o šikovnom mladíkovi výkonná riaditeľka Inštitútu pre aktívne občianstvo Jana Feherpataky-Kuzmová.
Problémy s financovaním
Verejnú zbierku Matej Bílik organizuje, pretože po brexite je štúdium na Oxforde výrazne drahšie pre študentov z Európskej únie, ktorí sa zároveň už nemôžu uchádzať o výhodnú pôžičku od britskej vlády. „Napriek tomu, že som sa už uchádzal o pomoc zo všetkých dostupných iných zdrojov, zatiaľ som nebol úspešný,“ konštatuje.
Uchádza sa aj o štipendium Martina Filka. To je určené študentom, ktorí sa zaviažu, že tri roky po návrate budú pracovať v štátnej správe. „Toto štipendium má celkovú alokáciu 170-tisíc eur a každý rok ho dostanú dvaja až traja študenti. Koncept je to dobrý,“ vysvetľuje Bílik. Hneď však dodáva, že štipendisti si môžu vybrať z pozícií, ktoré sú takmer exkluzívne limitované na analytické jednotky jednotlivých ministerstiev, väčšina pozícií je určená pre ľudí, ktorí idú študovať štatistiku alebo ekonómiu, a jedinú pozíciu ako-tak vhodnú preňho ponúka Inštitút vzdelávacej politiky na ministerstve školstva.
„Tento program by si zaslúžil oveľa väčší rozpočet, a najmä systematickejší prístup, ktorý by otvoril štipendium pre viac ľudí s rôznym zameraním a ponúkal širšie spektrum podpory, podobne ako vo viacerých iných krajinách,“ myslí si.
Verejnú zbierku spustil aj preto, lebo to, či štipendium dostane, sa dozvie v poslednej chvíli a v prípade neúspechu by mu nezostával čas zohnať peniaze z iných zdrojov. Okrem štipendia Martina Filka sa snažil získať aj rôzne štipendiá na Oxforde a oslovil viaceré nadácie aj firmy so žiadosťou o väčší dar alebo ponúkol výmenu za prácu. Komunikoval aj s inými ľuďmi, ktorí študujú alebo sa chystajú študovať na Oxforde. Niektorí sa podľa neho spoliehajú na pôžičky, Slovensko však v tomto značne zaostáva.
„Fond na podporu vzdelávania ponúka len pôžičky do výšky štyritisíc eur, Slovenská sporiteľňa ponúka pôžičku do výšky osemtisíc eur a v iných bankách je možné zobrať si len úver, ktorý by som však musel začať splácať už počas štúdia,“ vysvetľuje.
Práve tieto zložité finančné podmienky podľa neho odrádzajú mnohých ľudí od toho, aby sa vôbec hlásili na najlepšie školy. Tohto mladého muža možno podporiť príspevkom na účet SK98 1100 0000 0029 1865 6766 alebo cez jeho webovú stránku www.matej2oxford.com.