Žiaci boli pritom mimo školy šesť mesiacov. Podporu ministerstva počas pandémie hodnotia učitelia známkou tri.
Ako sa podpísala pandémia a prísne opatrenia na vzdelávaní detí, zatiaľ presne nevedno. „Ministerstvo školstva nezverejnilo a asi ani nezbieralo žiadne dáta o priebehu dištančnej výučby,“ tvrdí Radoslav Plánička z neziskovej organizácie Komenského inštitút.
Rezort sa však bráni: stav vedomostí žiakov po dištančnom vzdelávaní zisťovalo napríklad Testovanie 9. Deviatakov však testujú len na niektorých školách v rámci Slovenska. Ministerstvo dodáva, že údaje zbiera aj školská inšpekcia, aj Inštitút vzdelávacej politiky. „Momentálne sa vyhodnocujú,“ reagoval rezort oficiálne.
K dispozícii je v týchto chvíľach prieskum Centra vzdelávacích analýz a Komenského inštitútu. Jeho závery sú však alarmujúce.
Pravidelne sa na diaľku učilo osem z desiatich žiakov druhého stupňa základných škôl. Analytik Michal Rehúš tvrdí, že až 23 500 detí sa neučilo vôbec, a to aj vyše pol roka. V prepočte je to desať percent všetkých žiakov druhého stupňa.
Pätina učiteľov vedomosti svojich zverencov hodnotí tvrdo: za učebným plánom zaostávajú štyri a viac mesiacov. Žiakom nielenže chýba prebraté učivo, často mu však aj nerozumejú. To platí aj o deťoch, ktoré sa dištančne učili.
Žiaci, ktorí sa neučili on-line, zvyčajne vypĺňali úlohy, ktoré dostali vytlačené na papieri. „Najmenšia účasť na dištančnej výučbe bola najmä v menších školách v chudobnejšom prostredí,“ zhodnotil Plánička. Problém bol v tom, že nemali vhodné technické vybavenie a prístup na internet. „Ak prídu ďalšie vlny, musíme sa zamerať na to, ako motivovať žiakov a ako čo najväčšiemu počtu detí sprístupniť on-line vzdelávanie,“ hovorí.
Naučili sa menej
Aj tí žiaci, ktorí dištančnú výuku mali, si podľa učiteľov osvojili menej vedomostí a budú potrebovať rôzne formy podpory. Asi tretina učiteľov konštatovala, že sa naučili oveľa menej, asi polovica si myslí, že o čosi menej. Až 23 percent učiteľov si myslí, že žiaci sú v učení štyri a viac mesiacov pozadu.
Vyplýva to z prieskumu medzi učiteľmi v rámci celého Slovenska. Názory a skúsenosti učiteľov pre Centrum vzdelávacích analýz a Komenského inštitút zbierala agentúra Focus.
Pedagógovia sa obávajú, že ich žiakom budú chýbať vedomosti, čo môže viesť k strate motivácie učiť sa. V živote to bude pre nich znamenať, že sa zhoršia ich sociálne zručnosti, nebudú vedieť komunikovať s rovesníkmi či pracovať v skupine. Až 20 percent učiteľov si myslí, že prežitá pandémia zhorší duševné zdravie detí.
Približne štvrtina žiakov potrebuje podporu. Učitelia najčastejšie spomínajú doučovanie, viac pedagogických asistentov či letných škôl. No aj opakovanie ročníka. „Podľa prieskumu si 15,7 percenta učiteľov myslí, že opakovanie ročníka všetkými žiakmi by im pomohlo dobehnúť zameškané a bolo by vhodným podporným nástrojom. Aspoň niektorých by nechalo opakovať ročník 28,7 percenta pedagógov,“ hovorí analytik Rehúš. Vzápätí však upozorňuje, že prepadávanie žiakov skôr demotivuje.
Podpora ministerstva? Slabá
Učitelia sa svorne posťažovali, že v končiacom sa školskom roku nemali pocit pomoci zo strany ministerstva školstva. „Ukázalo sa, že rezortu dávajú pedagógovia za celkovú podporu počas pandémie známku 3. K tej sa priklonilo takmer 40 percent opýtaných. Štvorku by dalo vyše 21 percent a dvojku 25 percent,“ vysvetľuje Plánička. Poukazujú na to, že oni ani žiaci nemali dostatočný prístup k technológiám na on-line výučbu.
Centrum vzdelávacích analýz upozorňuje, že najefektívnejšia podpora učiteľov pri dištančnej výučbe sa deje v prostredí školy výmenou skúseností medzi kolegami. Na to treba myslieť pri prípadnej ďalšej vlne pandémie a ďalšom učení na diaľku. „Tiež by od ministerstva potrebovali viac nástrojov, vďaka ktorým sa dozvedia, ako učiť na diaľku, ako prispôsobiť výučbu individuálnym potrebám žiakov a ako ich motivovať,“ tvrdí Rehúš. "Predovšetkým usmernenia ministerstva školstva k vyučovaniu počas pandémie musia byť zrozumiteľné,“ uzavrel.
„Najmenšia účasť na dištančnej výučbe bola najmä v menších školách v chudobnejšom prostredí,“ zhodnotil Plánička. Problém bol najmä v tom, že nemali vhodné technické vybavenie a prístup na internet. „Ak náhodou prídu ďalšie vlny, musíme sa zamerať na to, ako motivovať žiakov a ako čo najväčšiemu počtu detí sprístupniť on-line vzdelávanie,“ hovorí.