Súdna mapa? Stojí za ňou len Kolíková

Nevydiskutovaná, nanajvýš sporná, kontraproduktívna či dokonca deformujúca podmienky výkonu súdnictva. Aj takéto prívlastky dostáva nová súdna mapa, ktorú pripravila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Aj keď sa väčšina zainteresovaných stotožňuje s cieľmi reformy, o ich reálnom dosiahnutí silno pochybujú.

, 23.06.2021 09:00
Mária Kolíková Foto: , ,
Mária Kolíková
27

Ministerka preto prijatie zmien opäť posúva a celé medzirezortné pripomienkové konanie zopakuje. Dúfa, že zameškanú diskusiu ešte dobehne a kritikov sa jej presvedčiť napokon podarí.

Medzi najzásadnejšie zmeny patrí zníženie počtu okresných súdov z 54 na 30. V Bratislave a Košiciach sa všetky okresné súdy spoja do dvoch nových mestských súdov a zmeny zasiahnu aj krajské súdy. Namiesto ôsmich budú po novom len tri – v Prešove pre východ Slovenska, v Banskej Bystrici pre stred a v Trnave pre západ.

Navyše bude z celej tejto sústavy oddelená agenda správneho súdnictva. Z tohto pohľadu bude Slovensko opäť rozdelené na tri obvody, pričom správne súdy budú sídliť v Košiciach, Žiline a Nitre. Nad nimi bude stáť nový Najvyšší správny súd, ktorý vznikne v auguste Bratislave.

Od novej súdnej mapy si ministerka sľubuje väčšiu špecializáciu sudcov na konkrétnu agendu, skutočne náhodné prideľovanie spisov, rozviazanie väzieb medzi sudcami, kvalitnejšie, transparentnejšie, efektívnejšie a rýchlejšie rozhodovanie. Podľa pôvodného návrhu už v lete 2022 mali ľudia chodiť na súdy po novom.

„Za kľúčovú pre reformu justície považujem reorganizáciu súdnej mapy, ktorá bude ťažká,“ priznala Kolíková ešte vlani v máji v rozhovore pre denník Pravda. „Uvedomujem si, že bude dôležité robiť túto reformu so sudcami a je dôležité o tom veľa diskutovať. Do diskusie pôjdem s tým, že svoj návrh považujem za správny, ale budem pripravená robiť aj zmysluplné ústupky,“ zdôraznila vtedy ministerka.

Kritika zo všetkých strán

Avizovaná diskusia však viacerým zainteresovaným chýbala. Kolíková ešte na konci minulého roku predložila legislatívny zámer do medzirezortného pripomienkového konania. Aj napriek jeho dodatočnému predĺženiu o mesiac však stále trvala len dva a pol mesiaca. Za ten čas prišlo viac ako 450 pripomienok, z toho až 190 zásadných.

Viaceré inštitúcie sa v nich vyjadrili proti novej súdnej mape veľmi ostro. „Nová súdna mapa v navrhovanom znení nielenže nie je spôsobilá v celom rozsahu naplniť predkladateľkou deklarovaný cieľ reformy justície – zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva, jeho výkonu a kvality pri súčasnom zabezpečení lepších podmienok na prácu a rozhodovanie sudcov a zamestnancov súdov – ale v určitých smeroch môže reálne spôsobiť značné zhoršenie (deformáciu) podmienok výkonu súdnictva,“ upozornilo v pripomienke Združenie sudcov Slovenska, najväčší samosprávny orgán sudcov na Slovensku.

Najvyšší súd zas poukazuje, že ministerstvo plánuje zaviesť obrovský počet zásadných zmien v justičnom systéme vo veľmi krátkom čase. „Zavádzaniu takýchto zmien by mala predchádzať dôkladná analýza, riadna diskusia s dotknutými subjektmi a na základe nich spracovaný legislatívny zámer, tiež podrobený riadnej diskusii a pripomienkovaniu dotknutými subjektmi, čo sa v tomto prípade neudialo,“ zdôraznil vo svojej pripomienke Najvyšší súd. Podľa Generálnej prokuratúry sa v časoch, keď je život na Slovensku výrazne poznačený bojom s pandémiou, javí vhodnosť prijímania takýchto zásadných legislatívnych zmien „nanajvýš sporná“.

Rezort vnútra navyše Kolíkovej pripomína, že vplyv jej reformy bude oveľa väčší, než s akým sa v súčasnosti počíta. Obvody súdov totiž majú vplyv aj na prokuratúru a políciu, ktoré súdne obvody kopírujú. „Takto pripravovaný návrh zákona nie je možné bezvýhradne prijať bez toho, aby to nemalo negatívny vplyv na územnú organizáciu a pôsobnosť v jednotlivých krajských a okresných sídlach útvarov Policajného zboru, ktorá zohľadňuje aj územnú organizáciu a pôsobnosť jednotlivých súdov. Rovnako negatívny dopad možno očakávať aj na organizáciu sídiel a pôsobnosti orgánov prokuratúry,“ varuje ministerstvo vnútra.

„Takáto reforma správneho súdnictva nemusí viesť k väčšej efektivite súdov, keďže nenahraditeľným kritériom efektívnej justície je kvalita rozhodovania sudcov. Z odôvodnenia nového rozloženia správnych súdov pritom vyplýva, že hlavným kritériom boli skôr materiálne dôvody, ako využitie budov, než ozaj odborné dôvody súvisiace so správnym súdnictvom,“ obáva sa rezort vnútra. „Navrhovaná reforma neposilní špecializáciu sudcov ani neoslabí miestne väzby, ale predraží súdne konanie a hlavne sťaží dostupnosť a vymožiteľnosť práva pre občanov,“ dodalo ministerstvo.

Celé stiahnuť

Spokojní nie sú ani advokáti. Slovenskej advokátskej komore sa dokonca nezdá ani základný cieľ reformy – pretrhnutie nadštandardných a korupčných väzieb v justícii. „Návrh neobsahuje priame opatrenia, ktoré by smerovali k boju proti korupcii, a to v žiadnom z článkov návrhu. Dosiahnutie tohto cieľa prostredníctvom navrhovanej administratívno-technickej zmeny obvodov súdov je otázne a v konečnom dôsledku môže byť dokonca vo vzťahu k naplneniu ostatných vyššie vytýčených legitímnych cieľov reformy kontraproduktívne,“ upozornila komora.

Dokonca aj časť akademického prostredia hovorí o obave z ochromenia materiálno-technického a personálneho vybavenia súdov, ktoré bude mať za následok výrazný dosah na prebiehajúce konania. Podľa Notárskej komory to bude mať za následok zníženie dostupnosti súdov pre občanov, najmä pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, ktoré sú najčastejšie účastníkmi súdnych konaní.

Kritike sa Kolíkovej reforma nevyhla ani od splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Ten navrhol predložený materiál ako celok stiahnuť, prerokovať ho so zainteresovanými aktérmi a po zapracovaní podnetov materiál opätovne predložiť do medzirezortného pripomienkového konania.

„Z predloženej správy o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ako aj z množstva vznesených pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyplýva, že navrhovaný materiál nebol predmetom adekvátneho participatívneho procesu vzhľadom na komplexnosť a šírku problematiky, ktorú má riešiť. Z povahy a obsahu vznesených pripomienok najmä vyplýva, že do procesu prípravy právneho predpisu neboli zakomponovaní zainteresovaní aktéri, t. j. tí, ktorých sa navrhované zmeny priamo dotknú, ako napríklad zástupcovia sudcov, prokurátorov, advokátov, notárov a exekútorov, zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov, zástupcovia územnej samosprávy, zástupcovia polície, zástupcovia akademickej obce a ďalší,“ upozornil splnomocnenec pre rozvoj občianskej spoločnosti.

Času bude viac

Ministerka sa rozhodla prípravu súdnej mapy pozdržať. „Súdna mapa pôjde opätovne do medzirezortného pripomienkového konania. Predpokladáme, že na jeseň by mohla byť v parlamente. Aj vzhľadom na plánované zopakovanie medzirezortného pripomienkovania predpokladáme, že pôvodne plánovaný začiatok implementácie súdnej mapy (júl 2022) sa môže posunúť o niekoľko mesiacov,“ priblížil pre Pravdu hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.

„Od predstavenia zámeru novej súdnej mapy uplynul už dlhší čas. Aj v nadväznosti na tento dlhší časový odstup sa pani ministerka rozhodla jednak sa opäť stretnúť a rozprávať so sudcami o ďalších plánoch s novou súdnou mapou a rovnako aj dať priestor na pripomienkovanie návrhu v opätovnom medzirezortnom pripomienkovom konaní,“ vysvetlil Kolíkovej hovorca.

Svojej kľúčovej časti reformy justície sa ale Kolíková určite vzdať nechce. „Zámer novej súdnej mapy chceme zrealizovať a naplniť tak ciele, ktorými sú špecializácia sudcov, zlepšenie kvality rozhodnutí a z dlhodobejšieho hľadiska aj rýchlejšie a predvídateľnejšie rozhodovanie súdov. Návrh súdnej mapy považujeme za dobrý. Veľmi dôsledne sme analyzovali dáta, kým sme súdnu mapu navrhli,“ uviedol pre Pravdu hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.

Pre presadenie novej súdnej mapy sa Kolíková rozhodla využiť práve dialóg, ktorého absencia jej bola dlhodobo vyčítaná. „Ministerka spravodlivosti momentálne venuje čas a priestor stretávaniu sa a diskusii so sudcami jednotlivých súdov, hovorí s nimi o ďalších plánoch s novou súdnou mapou a zároveň sa priamo v dialógu so sudcami na jednotlivých súdoch vysporadúva s pripomienkami sudcov a sudkýň. Takéto stretnutie už mala v obvodoch Trenčianskeho, Žilinského, Banskobystrického, Nitrianskeho, Trnavského kraja, Košického aj Prešovského kraja,“ zdôraznil Bubla.

Tento prístup sa už podľa neho začína vyplácať. „Z doterajších debát so sudcami sa javí, že niektoré z pôvodných pripomienok zo strany sudcov a sudkýň už nie sú témou, pretože niektoré skutočnosti sa podarilo vysvetliť, objasniť práve cez spoločné stretnutia a diskusie. Je veľmi dôležité ďalej sa spolu rozprávať. Je to veľká zmena. Na jednej starne je ľudsky pochopiteľné, že pre sudcov aj pre ich tím tu môže byť obava, kde budú pôsobiť, ak sa zväčší obvod. Ale v tejto súvislosti vysvetľujeme, že v rámci implementačného obdobia sudcovia ostávajú na svojich pôvodných miestach, vo svojej kancelárii, na svojom súde, len sa technicky zväčšuje obvod, v rámci ktorého bude možný náhodný výber a sústredenie sa na jednu z hlavných agend,“ uzavrel Bubla.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
27 debata chyba
Viac na túto tému: #súdna mapa #Mária Kolíková