VIDEO: Čaputová vyzýva ľudí k očkovaniu a politikov k zodpovednosti.
Na Slovensku v stredu odhalili prvého infikovaného delta variantom. Variant pochádza z Indie a je násobne infekčnejší ako iné doteraz známe mutácie. Delta variant potvrdili osobe, ktorá prišla z Ruska. Neskôr Úrad verejného zdravotníctva vyvrátil domnienku, že tento človek bol v Petrohrade na futbale.
Následne vo štvrtok na Slovensku potvrdili ďalšie tri prípady delta variantu. „Osoby neboli zaočkované, boli bez príznakov, prišli z krajiny mimo Európskej únie a po príchode na Slovensko išli do domácej karantény. Úzke kontakty neboli identifikované,“ spresnil hlavný hygienik SR Ján Mikas.
Pripomenul, že delta variant už začína dominovať v mnohých európskych krajinách. „Je, bohužiaľ, omnoho infekčnejší ako alfa variant, ktorý sa presadil u nás. Jedine očkovanie je riešením. So všetkou pokorou vyzývam spoluobčanov, aby rešpektovali pandemické opatrenia, najmä pri príchode zo zahraničia,“ zdôraznil Mikas.
Epidemiológ z Inštitútu zdravotných analýz Martin Pavelka podotýka, že delta variant je infekčnejší o 40 až 60 percent. Pacient sa stáva infekčným už na druhý, tretí deň od nakazenia sa. Kým pri alfa víruse, čo je označenie pre britský variant, ktorý na Slovensku dominuje, sa na ochranu spoločnosti vyžaduje 70– až 80-percentná zaočkovať, pri delte je hranicou kolektívnej imunity 90-percentná zaočkovanosť.
Podľa Pavelku sa delta variant dokáže šíriť veľmi rýchlo: do šiestich týždňov sa môže stať dominantným. Britský variant sa stal dominantným za viac ako tri mesiace od prvého výskytu na Slovensku.
Čítajte viac Ako chránia používané vakcíny pred delta mutáciou?
„Byť infikovaným v tretej vlne už nebude len otázkou náhody alebo neopatrného správania, ale z veľkej časti to bude otázkou voľby. Z pohľadu vírusu budú len zaočkovaní a nezaočkovaní,“ vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová.
Očkovanie za kľúčovú ochranu pred vírusom považuje aj lekár Peter Visolajský. "Jediné, čo by mohlo zabrániť výraznému šíreniu, je očkovanie. Iná možnosť dnes nie je. Protiepidemické opatrenia, ktoré boli doteraz účinné, nemusia byť pri nových variantoch dostatočné,“ povedal pre Pravdu.
Čítajte viac Na Slovensku je mutácia delta, pozitívny prišiel z Ruska
Nízka zaočkovanosť na Slovensku
Slovensko však v rámci Európskej únie patrí k najmenej zaočkovaným štátom. Aspoň prvou dávkou je zaočkovaných 35 percent populácie. Aby sme mohli hovoriť o 60-percentnej kolektívnej imunite, musí sa zaočkovať ešte vyše 1,3 milióna ľudí. Prvá dávka očkovania podľa infektológa Petra Sabaku chráni na 30 percent. Druhá dávka na 60 až 80 percent.
Delta variant môže teda Slovensko dobehnúť pri nízkej zaočkovanosti. Kým okres Bratislava hlási 55-percentnú zaočkovanosť, Poltár či Čadca len 15-percentnú. Debatuje sa aj o zavedení povinného očkovania určitých skupín, napríklad zdravotníkov či opatrovateľov seniorov, no ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) pripomína, že takéto riešenie nemá oporu v zákone.
V Českej republike sa hovorí o komunitnom šírení delta mutácie. To znamená, že vírus sa šíri nekontrolovateľne a medzi ľuďmi, ktorí neboli mimo hraníc svojej krajiny. Matematik Richard Kollár varuje, že táto mutácia je iná ako tie doteraz.
V Británii sa šíri najmä medzi deťmi do 12 rokov. Ochorenie je bezpríznakové, prípadne pripomína nádchu. S chorobou sa teda spája zvýšená teplota, nádcha, bolesť hlavy. Príznaky, ktoré sa ľahko zamenia za alergiu alebo prechladnutie, ktoré sa nerieši v ambulancii. Krčméry dodáva, že delta mutácia má R0, teda reprodukčné číslo, od 1,44 do 7. Jeden človek môže za jeden deň nakaziť až sedem ľudí.
VIDEO: Hraničné priechody môžu v prípade zlej situácie skolabovať. O opatreniach na hraniciach hovorí minister vnútra Roman Mikulec.
Kontroly na hraniciach
Už tento víkend by sa mali podľa ministra vnútra a šéfa Ústredného krízového štábu Romana Mikulca (OĽaNO) začať kontroly na hraniciach. V praxi to môže znamenať, že každý prichádzajúci na Slovensko sa bude musieť na hraniciach preukázať certifikátom o očkovaní, prekonaní ochorenia COVID-19, testom alebo pozvánkou na PCR testovanie.
Ak sa bude delta variant šíriť, je pravdepodobné, že prichádzajúci budú musieť na hraniciach ukázať test a zároveň aj pozvánku na ďalšie PCR testovanie na Slovensku.
Zatiaľ sa však nechystajú masové kontroly. „Ak epidemiológovia povedia, že situácia je dobrá a nemusíme byť na hranici nonstop, tak budeme robiť náhodné kontroly. Závisí to od nich," vysvetlil minister vnútra.
Podľa neho je pripravený aj scenár, že sa niektoré hraničné priechody uzavrú. Mikulec priznal, že na hraničných priechodoch môže počas dovolenkovej sezóny nastať kolaps, kolóny či hodinové rady.
„Ak bude zlá situácia, tak s tým musíme rátať. Tí, čo chcú cestovať, si môžu prechod cez hranice uľahčiť očkovaním," dodal.
Na stole je aj otázka povinnej štátnej karantény. Minulý rok autobusy zvážali cestovateľov z hraníc rovno do zariadení, kde museli v izolácii počkať na povinné testovanie. Viac by sa o tomto opatrení malo hovoriť v pondelok na zasadnutí Ústredného krízového štábu.
Na rozdiel od minulého roka nie je funkčná aplikácia eKaranténa, no podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) povinné kontrolovanie cez aplikáciu môže vláda zaviesť len vtedy, keď je v krajine vyhlásený núdzový stav. „Nie je to nástroj, ktorý vieme teraz použiť. Treba ho mať pripravený na čas, keby bola náhodou zlá situácia. Je to len zjednodušenie spôsobu kontroly,“ vysvetlil. Stovky ľudí v izolácii sa podľa neho dajú odkontrolovať hygienikmi, aplikácia dáva zmysel pri kontrole desiatok tisíc ľudí v karanténe.
Čítajte viac Heger: Aplikáciu eKaranténa môžeme použiť, len keby bol núdzový stav
Testovanie a sekvenácia
Tretiu vlnu bude musieť Slovensko zvládnuť bez hromadného antigénového testovania. Mobilným odberovým miestam sa ku koncu júna končia zmluvy. Hoci ministerstvo zdravotníctva pred dvoma týždňami sľúbilo, že predstaví novú testovaciu stratégiu, zatiaľ sa tak nestalo. Prebieha však monitoring odpadových vôd, vďaka ktorému si rezort zdravotníctva sľubuje, že odborníci dokážu odhaliť vznik nových ohnísk ešte skôr, ako sa reálne symptómy ochorenia prejavia.
Mutáciu, ktorou je pacient infikovaný, určuje sekvenácia vzoriek pozitívnych PCR testov. Sekvenovanie je čítanie genetickej informácie uloženej v nukleovej kyseline. „Sekvenátor nám teda umožňuje čítanie celého genómu koronavírusu – molekuly, ktorá má približne 30-tisíc nukleotidov. Pomocou tohto prístroja dokážeme preskúmať celú genetickú informáciu a sledovať, ako sa vírus mení v priebehu času. Vďaka informáciám o genóme a o tom, odkiaľ izoláty pochádzajú, vieme zistiť aj to, ako vírusy cestujú a ktoré sú najúspešnejšie v boji o hostiteľa,“ priblížila laboratórna diagnostička a molekulárna biologička na Úrade verejného zdravotníctva Anna Gičová.
Sekvenovanie však trvá dlho, v niektorých prípadoch sú to až tri týždne a nie zo všetkých vzoriek možno mutáciu zistiť. „Niektoré vzorky majú príliš nízku vírusovú nálož a z nich v laboratóriu nezistíme nič," upozorňuje virológ Boris Klempa.
Prekonanie ochorenia nemusí chrániť
„Tí, ktorí mali ťažký priebeh ochorenia COVID-19, majú dostatočnú imunitu. No tí, u ktorých mala choroba ľahší priebeh, nemusia byť dostatočne chránení," varuje infektológ Peter Sabaka z Univerzitnej nemocnice Bratislava. Takže možno odhadnúť, že približne 20 percent pacientov má malé až žiadne množstvo protilátok.
Infekcia delta vírusom sa bude podľa infektológa Sabaku liečiť tak, ako sa lieči COVID-19 doteraz. V domácej liečbe sa odporúčajú vitamíny, lieky na zníženie horúčky, prípadne od bolesti svalov. Dôležité je sledovať saturáciu, teda množstvo kyslíka v krvi.
Šéf Lekárskeho odborového združenia lekár Visolajský upozorňuje, že doterajšie opatrenia nemusia byť dostatočné. „V Rakúsku to funguje tak, že napríklad k holičovi môžu ísť len zaočkovaní ľudia, ďalej tí, čo prekonali COVID-19, alebo otestovaní. Je to teda aj forma motivácie, aby sa dali zaočkovať, lebo vďaka vakcíne im odpadne veľa obmedzení a povinností a naozaj tam vakcína znamená slobodu. Toto na Slovensku nefunguje. Zaočkovaní na Slovensku necítia výhody. Je to jednak chyba ministerstva zdravotníctva, ktoré to doteraz nevedelo zabezpečiť, ale je to aj istý alibizmus, lebo naši politici sa boja prevziať zodpovednosť,“ dodáva Visolajský.