Vraví, že v súvislosti s klimatickými zmenami sa u nás takéto javy môžu vyskytovať častejšie, no podľa neho nepôjde o pravidelnú záležitosť.
Aké ste mali pocity, keď ste videli, čo sa udialo na Morave?
Už vo štvrtok ráno som vravel, že sa bojím toho, čo sa u nás stane v súvislosti s búrkami, ku ktorým došlo v predchádzajúcich dňoch v západnej Európe. V ten večer sa to splnilo, lebo to ničivé tornádo bolo ich dôsledkom. Žiaľ, tam sa prejavilo najnegatívnejšie, pretože nejaké zaznamenali aj v Nemecku či v oblasti Beneluxu. Tie dosahy tam však neboli až také vážne ako v tomto prípade.
Tornádo zaznamenané na južnej Morave muselo byť podľa dôsledkov, ktoré po ňom nastali, minimálne na úrovni F3. Keďže to deštruovalo pevné a murované stavby, nevylučujem ani F4.
Podarilo sa vám ten úkaz pozorovať aspoň na diaľku?
Večer okolo ôsmej som sa nachádzal asi dvadsať kilometrov vzdušnou čiarou od toho tornáda. Videl som systém tých búrok, bolo tam veľa elektrických výbojov a cítil som, že sa tam deje niečo zvláštne. V tej chvíli som si ale neuvedomil, že by to mohlo vyústiť až do takých rozmerov. Došlo mi to po návrate domov, keď som zachytil, čo sa tam stalo.
AUDIO: Reportér Pravdy Peter Madro na miestach tragédie, vypočujte si podcast.
Pamätáte si takéto ničivé tornádo v našich končinách?
Nebudem sa pohybovať v priestore strednej Európy, no v rámci bývalého Československa, teda súčasného Slovenska či Česka, som počas svojej praxe takéto niečo nezažil. Podobné dôsledky si na našom území nepamätám.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Prečo sa objavilo tak blízko slovenských hraníc a bolo také silné?
Súviselo to s tým, ako sa vo štvrtok vyvíjalo pásmo búrok. Začalo sa vytvárať južne od Viedne už medzi štrnástou a pätnástou hodinou popoludní. Postupne to z tej oblasti prechádzalo na severovýchod. Chvíľu to vyzeralo tak, že búrkami, ktoré sa tam tvorili, mohli byť zasiahnuté aj najzápadnejšie oblasti Slovenska, čiže niektoré regióny Záhoria. Potom to postupovalo západne od našich hraníc. Večer sa už v tom systéme pretrvávajúcich búrok vytvorilo v priestore Hodonína a priľahlých obcí tornádo, ktoré časť sídiel zdecimovalo. Pre naše klimatické podmienky bolo veľmi silné a neštandardné.
VIDEO: Mikulčice zničené tornádom, zanechalo po sebe obrovskú spúšťJe možné ho nejako zmerať v číslach?
Tornádo sa označuje škálou, ktorá sa volá Fujitova. Táto stupnica má kategórie od F0 po F5, ktorá je najsilnejšia. Momentálne sa dokonca uvažuje aj o F6. U nás sa však také hrozivo ničivé smršte ako na území severnej Ameriky, neobjavujú. Tornádo zaznamenané na južnej Morave muselo byť podľa dôsledkov, ktoré po ňom nastali, minimálne na úrovni F3. Keďže to deštruovalo pevné a murované stavby, nevylučujem ani F4. K tomu sa v najbližšom čase budú vedieť vyjadriť českí meteorológovia, ktorí to zrejme zanalyzujú.
Môžete vysvetliť, ako také niečo vlastne vznikne?
Spája sa to s búrkami označovanými ako supercely. Jednou z podmienok, aby sa potom v rámci nich mohli objaviť tornáda je, že vzduch, ktorý sa na danom mieste vyskytuje, musí byť veľmi teplý a s veľkým obsahom vodných pár. Ďalšou podmienkou je existencia teplotného gradientu medzi prízemnými a vysokými vrstvami atmosféry, aby tam potom mohli nastať silné výstupné pohyby horúceho a vlhkého vzduchu. Zároveň tam musí byť prítomný aj takzvaný strih vetra, čiže jeho rôzny smer v rozdielnych výškových hladinách. V súčinnosti týchto faktorov môže dôjsť k vytvoreniu rotácie, ktorá je typická pre tieto nebezpečné poveternostné javy.
Čítajte viac Tornádo na Morave: Ľudia hľadajú príbuzných a domy, ktoré neexistujú
Zábery z Moravy sú desivé. Dá sa odhadnúť výška, šírka či rýchlosť tamojšieho tornáda Koľko minút alebo sekúnd trvalo?
Každé má určitú životnosť v tom zmysle, že sa vytvorí a potom postupuje po určitej dráhe. Neviem, ako dlho postupovalo na Morave, ale na tom priamo zasiahnutom mieste, a podľa dráhy, sú jeho prejavy veľmi krátke. Je to záležitosť desiatok sekúnd, prípadne pár minút. Potom tornádo ten priestor opustí a pustoší zase iné miesto.
Čiže sa presunie… Akou rýchlosťou pritom postupuje?
Môže to byť rôzne, nemá vždy rovnakú rýchlosť. Záleží na tom, aká bola rýchlosť vetra v tom tornáde, ale v tomto prípade to môže byť aj viac ako 200 kilometrov za hodinu. Preto boli tie silové účinky na Morave také katastrofálne.
Ako sa tornádo stratí? Jednoducho sa rozplynie?
Je tam podobný princíp ako pri búrkach, ktoré majú určité štádiá svojho vývoja. Tiež majú svoju životnosť a sú časovo obmedzené. Nedá sa však paušálne povedať, že vždy je to rovnaké. Veľmi záleží na tom, na akom mieste sa vyskytnú, aké sú tam prírodné podmienky, či sú tam pohoria, alebo roviny. Ako som už spomínal, čas pôsobenia tornáda po jeho dráhe môže byť rôzny. Keď ustane, nerozplynie sa, ale jeho silové účinky sa postupne oslabujú, až kým sa tie prejavy neskončia.
Čakajú nás takéto pohromy častejšie?
Toto je zjav, ktorý sa vyskytuje veľmi zriedkavo a takéto silné tornáda sú ešte výnimočnejšou udalosťou. Ťažko sa teda štatisticky hodnotí, aký bude trend ďalšieho vývoja. Predtým som však hovoril, že na vytvorenie tornáda je jednou z podmienok prítomnosť horúcej a veľmi vlhkej vzduchovej hmoty. Takéto podmienky, v súvislosti s klimatickou zmenou, sa u nás budú vyskytovať. V súčinnosti s ďalšími potrebnými činiteľmi, ktoré musia byť v atmosfére splnené, sa môže stať, že budeme s takýmto niečím konfrontovaní.
Dá sa teda povedať, že prichádza obdobie tornád?
Je ťažké odhadnúť to, ale myslím si, že u nás nepôjde o pravidelnú záležitosť.
VIDEO: Smutný pohľad na zničenú Moravskú Novú Ves po tornáde