Odmietli aj návrh legislatívy, ktorou chcel nezaradený poslanec Tomáš Valášek zaviesť transparentnejší model výberu riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS).
Kollár chcel novelou zakotviť základné princípy pri nakladaní s verejným majetkom. Zaviesť chcel zavinenie založené na vedomej nedbanlivosti z hľadiska subjektívnej stránky konania. Podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom by bolo právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu.
Kollár tvrdí, že v súčasnosti podľa zákona nesmú štatutári v súkromných obchodných spoločnostiach pri výkone svojej pôsobnosti uprednostňovať svoje záujmy. To by malo podľa neho platiť aj pri všetkých verejných predstaviteľoch nakladajúcich s verejnou mocou alebo verejnými zdrojmi.
Valášek v novele zákona o SIS navrhoval, aby bol kandidát na funkciu riaditeľa SIS verejne vypočutý výborom NR SR pre obranu a bezpečnosť. Proces výberu šéfa SIS chcel tak zosúladiť s bežnou praxou v okolitých členských štátoch Európskej únie.
Čítajte viac Slovensko už nebude smetiskom rádioaktívneho odpadu
Potratový zákon sa meniť nebude
Legislatíva upravujúca oblasť potratov sa meniť nebude. Plénum nebude ďalej rokovať o predložených dvoch novelách zákona o umelom prerušení tehotenstva. Jednu predložil koaličný poslanec Martin Čepček (OĽANO), druhú poslanci ĽSNS.
Návrhy na zmeny potratovej legislatívy hovorili o tom, aby sa umelé prerušenie tehotenstva vykonávalo iba vo vymedzených prípadoch. Napríklad, ak nie je možné inak zachrániť život ženy alebo ak by nebolo možné inak zabrániť trvalému a vážnemu poškodeniu zdravia matky. Potraty by sa podľa návrhov mohli vykonávať aj vtedy, ak má nenarodené dieťa diagnostikované ťažké poškodenie zdravia, respektíve ak ide o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu a tehotenstvo nepresiahlo 24 týždňov, alebo ak „je tehotenstvo následkom spáchania trestného činu na matke a trvanie tehotenstva nepresahuje 12 týždňov“.
Čítajte viac Potraty sú opäť v parlamente. Znova od Čepčeka
Prídavok sa na 50 eur nezvýši
Plénum tiezž neschválilo návrhy zákonov, ktoré sa týkali zvýšenia sumy prídavku na dieťa a dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa. Oba zákony navrhli opoziční poslanci združení okolo Petra Pellegriniho.
Súčasná suma sociálnej dávky je podľa poslancov opozície nepostačujúca, preto je potrebné na pokrytie sociálnych potrieb obyvateľov túto sumu plošne zvýšiť minimálne na výšku 50 eur. „Cieľom návrhu zákona je poskytnúť rodičom nezaopatreného dieťaťa väčšiu podporu zo strany štátu a čiastočne pomôcť rodičom s finančnými výdavkami, ktoré im vznikajú v dôsledku zabezpečovania starostlivosti o nezaopatrené dieťa,“ uviedli poslanci v dôvodovej správe. Pôvodná suma prídavku na dieťa je 25,50 eura mesačne.
Čítajte viac Obedy zadarmo sa rušia. Parlament prelomil veto prezidentky
Ďalší návrh zákona sa týkal vytvorenia legislatívnych podmienok pre poskytovanie dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa širšiemu okruhu detí. Návrh zákona mal zároveň odstrániť sociálne bariéry a rozdiely medzi deťmi pri poskytovaní stravy, zlepšiť stravovacie návyky detí, ako aj finančné odbremenenie zákonných zástupcov detí od úhrady za stravu.
Poslanci navrhli poskytovať dotáciu všetkým deťom navštevujúcim posledný ročník materskej školy a všetkým deťom plniacim si povinnú školskú dochádzku na základných školách. „Navrhuje sa poskytovanie dotácie v sume 1,30 eura na každé dieťa za každý deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole alebo vyučovania v základnej škole a odobralo stravu,“ odôvodnili poslanci.
Hlas: Koalícia sa opäť otočila chrbtom k ľuďom
Vládna koalícia sa demonštratívne otočila chrbtom k ľuďom, uviedla po hlasovaní v NR SR strana Hlas-SD.
„Návrhy Hlasu boli absolútne apolitické a ich jediným cieľom bolo pomôcť ťažko skúšaným ľuďom i ekonomike. Chceli sme zvýšiť, zdvojnásobiť rodinné prídavky, aby sme touto formou aspoň čiastočne odškodnili rodiny s deťmi za ich strádanie počas pandémie," uviedol po hlasovaní Pellegrini. Návrat obedov zadarmo mal podľa neho zaručiť všetkým deťom aspoň jedno teplé jedlo denne.
Prevod pozemkov neprešiel
Pôda či pozemok patriace štátu v zastavanom území obce sa neprevedú na obce a mestá, ako navrhovali opoziční poslanci Peter Pellegrini a Ján Ferenčák (obaja nezaradení). Plénum odmietlo novelu zákona o majetku obcí, ktorá to mala docieliť.
Poslanci chceli, aby obce získali možnosť rýchlejšie dosiahnuť svoje ciele a zámery súvisiace s ich rozvojom. Docieliť sa tým malo, aby mohli efektívnejšie zveľaďovať ich existujúci majetok. „Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je už takmer 30-ročná snaha miestnej územnej samosprávy vysporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom v zastavanom území obcí,“ skonštatovali poslanci v dôvodovej správe.
Právna úprava sa týkala pozemkov, ktoré sú majetkom štátu a sú v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF). Ide o pozemky v zastavanom území obcí, na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve obcí, ktoré tvoria verejné priestory obcí, alebo sa tieto pozemky využívajú na iné verejnoprospešné funkcie ako verejné športoviská, verejné parky a miestne cintoríny.
Čítajte viac Expert: Recyklovať a kompostovať bude stále výhodnejšie. Do troch rokov musíme zavrieť 20 skládok
Nemôžu investovať a modernizovať
Týkalo sa to pozemkov, ktorých faktickú správu a údržbu zabezpečujú obce na svoje náklady, respektíve mali ju vzhľadom na ich reálne využívanie zabezpečovať po prijatí navrhovanej právnej úpravy. „Dlhodobá prax zo samosprávy obcí nepochybne dokazuje, že práve tento stav neumožňuje obciam realizovať modernizáciu či rekonštrukciu majetku obcí, ktorý sa nachádza na týchto pozemkoch vo vlastníctve štátu,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Poslanci dodali, že súčasný správca týchto pozemkov, SPF, reálne nevykonáva ani nezabezpečuje ich správu a údržbu, keďže to ani nie je možné z jeho strany účinne zabezpečiť.
Právna úprava v súčasne platnom zákone o majetku obcí sa týka pozemkov pod tzv. starými stavbami, ktoré prešli do majetku obcí z majetku Slovenskej republiky. Pozemky pod týmito stavbami mali prejsť do vlastníctva obcí spolu s priľahlými plochami. Tu však podľa predkladateľov často dochádza k rozporom pri určovaní, ktoré pozemky majú prejsť do vlastníctva obcí. Na základe predloženej novely zákona by do vlastníctva prešli všetky pozemky v správe SPF v zastavanom území obce.
Čítajte viac Obce i mestá sú v čoraz vyšších dlhoch. Najviac peňazí ide na byty, štát im nepomáha
Súčasná právna úprava je podľa predkladateľov administratívne veľmi zložitá, časovo zdĺhavá a právne nenárokovateľná. Podotkli, že v praxi mnohokrát pre tieto administratívne bariéry k prevodom majetku štátu nedôjde, alebo tieto prevody trvajú niekoľko rokov. Návrh zákona mal za cieľ celý proces usporiadania vlastných vzťahov k takýmto pozemkom výrazne zjednodušiť a zaviesť do praxe princíp právnej istoty, keďže tieto pozemky nadobudnutím účinnosti navrhovanej právnej úpravy ex lege mali prejsť do majetku obcí tak, ako tomu bolo na základe pôvodnej právnej úpravy v zmysle zákona o majetku obcí.